Únia kapitálových trhov: Akčný plán EÚ alebo ďalšia deformácia trhu?

Bratislava, Brusel 15. októbra 2015 (HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Únia kapitálových trhov má podľa bruselských stratégov prostredníctvom rôznych opatrení za cieľ zvýšiť objem investícií v Európskej únii, ako aj ďalej prispieť k dobudovaniu jednotného trhu Európskej únie. Majú to dobre prešpekulované?

Slovenský europoslanec Richard Sulík sa domnieva, že to nie je celkom tak. Vo svojom vystúpení v europarlamente v rámci rozpravy k téme „Rozhodnutie prijaté v súvislosti s balíkom týkajúcim sa Únie kapitálových trhov – Capital Markets Union CMU“ povedal:

„Únia kapitálových trhov je správna vec, najmä ak ide o odstránenie prekážok brániacich investícii. Jednotný spoločný trh je vždy lepší koniec koncov voľný pohyb kapitálu je jedným zo 4 základných pilierov Európskej únie. Problém je, že Komisia sa vo svojom návrhu nesnaží len odstrániť prekážky, Komisia vstupuje aj do procesov, do ktorých by sa rozhodne miešať nemala. Procesov, ktoré by mala nechať na trh. Komisia sa snaží riadiť trh prostredníctvom regulácií, pričom problém je nie málo regulácií, ale veľa. Je jedno, ako dobre boli mienené. Ak chce Komisia naozaj pomôcť súkromným investíciám, nech okamžite zruší Junckerov investičný 315-miliardový balíček. Práve tieto investície s podporou verejných zdrojov budú vytláčať tie skutočné. To by však Komisia musela pochopiť, že tu naozaj nie je na reguláciu všetkého,“ zdôraznil.

Pridáva aj ďalší komentár: „Niektoré opatrenia je možné vítať, najmä pokiaľ ide o odstraňovanie administratívnych bariér. Iné opatrenia však vedú k ďalšej deformácii trhu, čo v konečnom dôsledku investície poškodí. Na to, aby investície v Európskej únii skutočne stúpli na žiadané úrovne, však je potrebné oveľa viac ako len opatrenia predstavené v balíku týkajúcom sa Únie kapitálových trhov,“ zdôrazňuje.

Hovorí, že Únia kapitálových trhov má niektoré pozitíva: „Najdôležitejšou časťou Únie kapitálových trhov je “odstránenie prekážok brániacich investíciám prostredníctvom prehĺbenia jednotného trhu”. Toto je možné v plnej miere vítať. Koniec koncov, voľný pohyb kapitálu je jedným zo štyroch hlavných princípov Európskej únie. Všetky iniciatívy Únie kapitálových trhov, ktoré vedú k odstraňovaniu zbytočných administratívnych bariér, resp. všetky iniciatívy, ktoré vedú k zníženiu regulačného zaťaženia, sú prospešné.“

Vidí však aj negatíva: „Okrem odstraňovania bariér však Únia kapitálových trhov prichádza aj s iniciatívami, ktoré v záujme “zlepšenia fungovania trhu” trh ďalej deformujú. Medzi také iniciatívy patria napríklad: snaha dosiahnuť, aby malé a stredné podniky (Small and medium-sized enterprises – SMEs) získavali svoje financovanie rovnako ľahko ako tie veľké
To, že si SMEs požičiavajú drahšie ako veľké podniky má svoj dôvod – úspory z rozsahu. Veľké podniky napríklad zvyknú mať oveľa rozsiahlejšiu úverovú históriu, dlhšiu históriu samotného podnikania, čo značí stabilitu, vyhodnotenie solventnosti u nich môže byť (relatívne, vzhľadom na veľkosť úveru) oveľa jednoduchšie a podobne. Tieto všetky rozdiely preto objektívne zvyšujú riziko a iné náklady pri požičiavaní SMEs. Ak by tieto rozdiely finančné inštitúcie nemohli zohľadňovať (alebo ich nemohli zohľadňovať v plnej miere), kapitál by bol prerozdelený menej efektívne, keďže by väčšie množstvo úverov získali podniky, ktoré ich nebudú môcť splatiť. Reálne sa tak celkové množstvo investícií zníži,“ prízvukuje slovenský europoslanec.

„Ak by navyše tieto náklady konvergovali, SMEs by mali menšiu motiváciu hľadať inovatívne spôsoby preukazovania svojej úverovej spoľahlivosti. Načo aj, keď by z toho mohli mať len náklady a nemohli by na tom získať? Ide tak aj o morálny hazard. Snaha dosiahnuť, aby náklady na investovanie a prístup k investičným produktom konvergovali naprieč EÚ. To je rovnaký problém ako vo vyššie uvedenom príklade so SMEs. Ak v nejakej krajine Európskej únie prevláda väčšia úverová disciplína ako v inej krajine EÚ, a teda sú tam štatisticky úvery splácané spoľahlivejšie, banky v tejto krajine majú vo všeobecnosti nižšie náklady na poskytovanie úverov, čo je objektívny dôvod na to, aby úvery v tejto krajine aj reálne boli lacnejšie. Ak sa však bude Únia kapitálových trhov snažiť konvergovať náklady jednotlivých krajín, opäť budú len zodpovednejšie krajiny doplácať na menej zodpovedné, celkové množstvo investícií sa zníži a bude to viesť k morálnemu hazardu,“ tvrdí.

Hovorí o znížení kapitálových požiadaviek na niektoré investície do infraštruktúry.
Kapitálové požiadavky boli vytvorené s cieľom zabrániť aktivitám, ktoré sú vnímané ako nadmerne rizikové. To, že niektoré druhy investícií (napr. do infraštruktúry) sú viac žiaduce môže byť pravda, no je to druhá a nesúvisiaca vec. Ak je určitá úroveň rizika neakceptovateľná – tak musí byť logicky neakceptovateľná aj pre investície do infraštruktúry. Ak je akceptovateľná aj nižšia úroveň, nech sú kapitálové požiadavky znížené plošne a nie len pre vybrané projekty,“ podčiarkol.

Čo by mala Európska únia podľa neho urobiť na zvýšenie objemu investícií v ekonomike? „Únia kapitálových trhov by sa mala snažiť v čo najväčšej možnej miere odstrániť administratívne prekážky na trhu, no nemala by sa snažiť trh riadiť. Snahy o riadenie trhu prinášajú viac negatív ako pozitív. Prostriedkom na zlepšenie trhu teda nikdy nemôže byť jeho riadenie, ale vždy len ďalšia liberalizácia. Vďaka nej môže vzniknúť väčšia konkurencia, vďaka ktorej je možné lepšie nachádzať spôsoby, ako efektívnejšie napĺňať potreby zákazníkov,“ dodáva.

„Európska únia však dnes robí častokrát presný opak – snahami o riadenie trhu a “pomoc” spotrebiteľom zvyšuje regulačnú záťaž, čo zväčšuje bariéry na vstup na trh a obmedzuje tak konkurenciu. Finančné subjekty tak majú umelo väčšiu veľkosť, akú by mali na slobodnom trhu. V dôsledku toho sú niektoré finančné inštitúcie také veľké, že sú podľa EÚ “too big to fail” a je im zabránené zbankrotovať. To opäť bráni zdravej konkurencii a vyčisteniu trhu. V konečnom dôsledku tak Európska únia dosahuje opak zamýšľaného,“ domnieva sa.

„Zníženie výdavkov – ak Európska únia chce, aby sa objem investícií zvýšil, v prvom rade by mala sama znížiť svoje výdavky na čo najnižšiu úroveň. Euro, ktoré “investuje” Európska únia, je eurom, ktoré neinvestuje súkromný sektor. Na úkor reálne dopytovaných investícií tak Európska únia podporuje projekty, o ktoré na trhu nie je záujem. Ukončenie politiky lacných peňazí Európskej centrálnej banky – nie nežiaducim následkom, ale cieľom ECB je prostredníctvom extrémne nízkych úrokových sadzieb znížiť množstvo úspor v ekonomike. No všetky investície musia pochádzať z úspor, a tak čím menej ľudia sporia, tým menej reálnych investícií sa uskutočňuje,“ hovorí.

„Vďaka nízkym úrokovým sadzbám síce ľudia môžu naoko “investovať” oveľa viac a stimulovať tak ekonomiku, ale keďže tieto projekty nie sú kryté reálnymi úsporami, sú odsúdené na zánik. Rast ekonomiky tak bol len bublinou. To bol koniec koncov aj dôvod aktuálnej krízy a o tom hovorí Rakúska teória hospodárskeho cyklu (ABCT). Ak teda Európska únia chce udržateľne zvýšiť množstvo reálnych investícií, Únia kapitálových trhov je (s určitými výhradami) dobrým krokom, no v prvom rade musí sama prestať tvorbe nových investícií brániť,“ uzatvára svoj komentár slovenský europoslanec Richard Sulík.