Môj profil 
Predplatné
Vo štvrtok to počas rozhovoru s americkým novinárom Steveom Clemonsom v rámci bezpečnostnej konferencie Globsec Forum 2020 v Bratislave povedal turecký minister zahraničia Mevlüt Čavušoglu.
“Musíme byť iniciatívni a veľmi aktívni,” skonštatoval na margo regionálnych výzev diplomat.
Podľa šéfa tureckej diplomacie nelegálna migrácia a utečenectvo budú naďalej pokračovať a je potrebné prijať nové stratégie v oblasti migrácie. Potrebná je podľa neho aj solidarita, aby Turecko mohlo zvládať túto “záťaž”, ktorú ešte podľa všetkého zhorší pandémia koronavírusu. Ako Čavušoglu podotkol, nikto s Tureckom spomínanú záťaž v podobe prílevu migrantov a utečencov “nezdieľa”.
Ankara je zaviazaná k územnej celistvosti
V súvislosti s dianím v zahraničí minister zdôraznil, že Ankara je zaviazaná k územnej celistvosti krajín v jej regióne i mimo neho. Hovoriac o konflikte o Náhorný Karabach povedal, že by mali byť všetci zaviazaní k územnej celistvosti Azerbajdžanu. Uznal, že je treba zmeniť status quo, no Turecko sa do toho nechce zapájať samé.
“Teritóriá Azerbajdžanu, vrátane Náhorného Karabachu, sú pod okupáciou Arménov po takmer tri desaťročia,” povedal Čavušoglu s tým, že doterajšie diplomatické úsilie podporované zahraničím neprinieslo riešenie alebo dôveryhodné úsilie, a preto je “Arménsko veľmi povzbudené k útoku na azerbajdžanské územia, ktoré nie sú okupované”.
Doplnil však, že Turecko verí v mierové a vyrokované riešenie.
Vstup Turecka do EÚ
Turecký minister zahraničia spomenul aj účasť jeho krajiny v konflikte v Líbyi, vďaka ktorej podľa jeho slov možno hovoriť o trvajúcom prímerí a politickom procese.
Neskôr odpovedajúc na otázku o situácii v Čiernom mori povedal, že hoci s Ruskom obchodujú, “neflirtujú” s ním. Ankara patrí medzi najsilnejších podporovateľov územnej celistvosti Ukrajiny a nikdy neuzná anexiu Krymu, povedal Čavušoglu s tým, že sú “proti akejkoľvek agresii v Čiernom mori”.
Rozhovor sa tiež dotkol otázky napätia vo východnom Stredomorí pre turecký prieskum uhľovodíkových zdrojov, ktoré si podľa tureckého ministra chcú niektoré krajiny privlastniť a pre ktoré v ostatnom období panovalo medzi Gréckom, Cyprom a Tureckom zvýšené napätie. Čavušoglu zdôraznil, že sa Turecko usiluje o spravodlivé delenie zdrojov. Tiež uznal, že je dôležitá dekonfliktácia, a preto Turecko podporuje a oceňuje takéto úsilie Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorej je s Gréckom členom. Prítomnosť vojnových lodí v súvislosti so sporom odôvodnil tak, že reagovali na grécke vojenské lode, ktoré prišli prvé.
Čavušoglu hovoril aj o vstupe do Európskej únie (EÚ) a členstve v NATO, ktoré okrem iného sprevádza akási nedôvera. Ani po dlhoročnom čakaní sa Turecko podľa neho nevzdáva v úsilí stať sa členským štátom EÚ, hoci niektoré štáty sú proti a samotná únia má problém so svojou politikou v súvislosti s rozširovaním bloku, a je otvorené obnoveniu rokovaní.
V súvislosti s kúpou ruského protivzdušného systému S-400, ktorá sa stretla s nevôľou spojencov v NATO, naznačil, že hoci Turecko verí v alianciu, niektorí jej členovia v neho nie, a odmietajú mu predať potrebné vojenské technológie. Preto sa Ankara musela obrátiť na iného predajcu, vysvetlil s tým, že by ju preto nemali kritizovať a spochybňovať turecké členstvo v NATO.
