Snemy Smeru sa už tradične nesú v znamení červenej. “7.12.2013 sa v Nitre uskutočnil slávnostný snem strany Smer-SD. Účelom snemu bolo predovšetkým zhodnotenie činnosti strany za predchádzajúce obdobie a určenie postupu strany v najbližšom období.” Toľko výňatok z oficiálnej správy uvedenej na stránke Smeru. A ako prebiehalo spomínané hodnotenie? Úvod snemu bol ako z Hollywoodu. Prítmie v sále, delegáti na svojich miestach netrpezlivo čakajú, kým sa nezjaví. Do toho fanfáry, svetelná šou, bodové reflektory a už prichádza ON. Sám veľký predseda Robert Fico sa zjavuje v žiari reflektorov. Ústredným bodom snemovania Smeru bol samozrejme jeho hodinový prejav. Robert Fico v ňom otcovsky pochválil svoje dobré deti, jemne pokáral tých, ktorí ho celkom neposlúchali, nezabudol zvoziť pod čiernu zem opozíciu a pripomenúť, že len zásluhou Smeru majú ľudia na Slovensku istoty. Po predsedovi dostali možnosť pozdraviť prítomných hostia. Po nich delegáti poslušne odsúhlasili vopred pripravené uznesenie. Na diskusiu už čas nezostal. Ako odškodnenie odovzdal Robert Fico viacerým členom strany zlaté odznaky za dobre vykonanú prácu. Kto by čakal, že na pracovnom sneme Smeru 28.6.2014 to bolo iné, hlboko by sa mýlil. Scenár rovnaký, iba odznaky tentoraz chýbali. Diskusia opäť žiadna. To sa u červených nenosí.
Nedávny kongres SDKÚ-DS nám zase ukázal opačný extrém. Tam tej diskusie bolo až príliš. A bola naozaj ostrá. Delegáti neprišli na kongres zatlieskať predsedovi, ale odvolať ho z funkcie. Za odvolanie Pavla Freša hlasovalo 160 delegátov, 48 bolo proti a dva hlasy boli neplatné. Pavol Frešo zostal vo funkcii. Čudná matematika, ale v SDKÚ-DS platí. Po tomto hlasovaní sa kongres skončil, lebo väčšina delegátov odišla domov. Ktovie kto zjedol pripravené chlebíčky? Zo strany, ktorá bola lídrom v troch pravicových vládach, sa stala rozhašterená partia ľudí, ktorí sa nevedia zbaviť svojho šéfa držiaceho sa z nepochopiteľných dôvodov zubami nechtami stoličky, na ktorej ho jeho vlastní už nechcú. Ako už tradične, na kongrese SDKÚ-DS zaznela skladba českej skupiny Žlutý pes Modrá je dobrá. Viacerí delegáti si určite povzdychli. Boli časy, boli, ale sa minuli.
Sobotňajší snem KDH sa niesol v znamení bielej. Zodpovedala tomu výzdoba Poprad Arény, kde sa snem uskutočnil a zodpovedala tomu aj rétorika predsedu. Chýbali hollywoodské fanfáry, chýbali zlaté odznaky. Žiadne pokusy o odvolávanie predsedu, žiadne škandály, žiadne predčasné ukončenie snemovania. Zdalo by sa, že to bola nuda. Ale zdanie niekedy klame. Voľbu podpredsedu hnutia zdramatizoval návrh z pléna. Favorit predsedu Pavol Zajac nečakane dostal súpera. Okresnému predsedovi zo Zlatých Moraviec Miroslavovi Královi vadilo, že Pavol Zajac nemá vo voľbách podpredsedu protikandidáta a tak sa rozhodol o tento post zabojovať aj on. Neuspel síce, ale prehral so cťou. Pavol Zajac získal 248 hlasov, Miroslav Král 82.
Okrem voľby podpredsedu bolo najdôležitejším bodom programu snemu schválenie téz Základného programu KDH. Podľa predsedu Konzília KDH Petra Macha, ktorý je zodpovedný za jeho prípravu, je cieľom tohto dokumentu predstaviť dlhodobé postoje a hodnoty hnutia na ďalších 10 až 20 rokov. Nuž, vedenie hnutia si trúfa keď si myslí, že KDH bude na slovenskej politickej scéne ešte aj o 20 rokov. Skúsenosti nás učia, že väčšina súčasných parlamentných politických strán bude vtedy už dávno zabudnutá. Na príprave tohto programu sa podľa Petra Macha v KDH pracuje intenzívne už od leta 2012 a spolupracuje na ňom takmer 60 odborníkov. Definitívne znenie programu by sa malo schváliť vo februári 2015 pri príležitosti 25. výročia vzniku KDH. Ján Figeľ pozval na spoluprácu pri jeho finalizácii aj občanov a odborníkov mimo hnutia. KDH sa podľa neho sústredí v programe na rodinu, právo a spravodlivosť. Zároveň chce do konca roka predstaviť novú stratégiu hnutia pre obdobie do volieb. “Naším cieľom je získať takú podporu občanov, aby v marci 2016 Slovensko ukončilo obdobie vlády jednej strany, zmenilo súčasné ľavicové smerovanie a aby dôležité body základného programu KDH sa stali súčasťou vládneho program,” vyhlásil Figeľ.
Dvadsiaty druhý snem politickej strany je určite impozantné číslo. Sú ľudia ktorí tvrdia, že je najvyšší čas, aby KDH odišlo na smetisko dejín. Podotýkam, že len prevzali rétoriku Vladimíra Mečiara z čias jeho najväčšej slávy. (Ozaj, ktovie ako sa má dnes Vladimír?) No a sú ľudia, ktorí tvrdia, že KDH je na slovenskej politickej scéne jediným stabilným prvkom s čitateľným programom a preverené históriou doterajších zápasov. Môžete si vybrať.
Modrá bola dobrá, biela je lepšia. Tak znie posolstvo popradského snemu KDH. Uvidíme o rok a pol.
Ján Žatko