Príbeh pokračuje: “Netrvalo dlho a pri pokladni sa zjaví vysoká vychudnutá postava s dlhými vlasmi. Stačilo chvíľu, aby som rozpoznal jedného z prvých slovenských konšpirátorov. Avšak to by som nebol ja, keby sa ho neopýtam (spôsobom mne vlastným), že či sa jeho plátok vôbec predáva.”

M.Ž. “Pán Rostas, môžem sa vás niečo prosím opýtať?”
T: “Samozrejme, nech sa páči”
M.Ž.: “To vážne niekto kupuje váš plátok Zjem aj Vlek?”

“Samozrejme ja s vyoperovaným strachom a zábranami sa ho pýtam, že či ten plátok financuje len z predaja alebo má aj nejaké externé zdroje? Čo som zrejme pichol do osieho hniezda, lebo reakcia s agresívnym a nervóznym hlasom: “Toto rozprávajú Sorošove zaplatené média, čo si to dovoľujete!” bola dosť prudká.” Tu sa na chvíľu zastavme a prerušme Žiakov príbeh.

Predstavte si na chvíľu, že ste nezávislým vydavateľom, ktorý sa musí poriadne obracať, aby jeho časopis prežil. Hocikto si k vám totiž inzerciu nedá, ak vás mainstream označí za konšpirátora a súd odsúdi za citovanie klasika. A tu vás niekto osloví a s bezočivým úsmevom skarikuje názov vášho periodika. A vzápätí vám položí otázku o externých finančných zdrojoch. Normálny človek na takéto urážky zareaguje, pochopiteľne, hnevom.

M. Žiakovi to však úplne stačilo na vytvorenie vlastnej konšpiračnej teórie: “Týmto zážitkom viem potvrdiť, že on reálne verí tým jeho sprostostiam a podľa jeho agresívneho správania pri otázke, či má externé zdroje mi vychádza, že ich skutočne má…” Dokonca Žiak na konci statusu píše, že video je na pumpe archivované a má na Rostasov záchvat hnevu (bez násilia) dvoch svedkov. A to je pre Žiaka dôkaz, že Rostas má externé finančné zdroje.

Nie prosím, nereagujte. Nech vás nerozčúli absencia kritického myslenia u poslanca Žiaka, mohlo by sa to brať ako dôkaz, že šírite nenávisť a prispievate k polarizácii spoločnosti.

Rostas odpovedá

Na vyjadrenie poslanca reagoval Rostas na sociálnej sieti:

„Už tradične som zvyknutý, že ma denne zastavujú ľudia po celom Slovensku, ktorí ma požiadajú o spoločné foto. Tak tomu bolo aj vo vnútri benzínky Shell, kam sme vošli aj so synom.

Pristúpil ku mne neznámy, o hlavu nižší, na prvý pohľad typický hipsterský zjav, obtiahnutými károvanými nohavicami, kravatou a vetrovkou. Podišiel od spoločnosti podobného človeka s natenko ostrihanými fúzikmi a bradkou v štýle Desperáda z jojkárskej reality show Vyvolení, popíjajúci v rohu benzínovej pumpy spolu s ďalšou osobou. Keďže som vždy rád a vďačne poslúžil slušnej požiadavke o fotografiu, bez rozpakov som súhlasil. Odchádzajúc z pumpy som sa všetkým pozdravil ale tento človek spoza stolíka zavolal: “A vy sa mnou fotiť nechcete?” Zasmial som sa, poďakoval a pokračoval v ceste. Lenže to prišla ďalšia otázka, že “Zjem aj vlek už predsa skončil a skrachoval a ak nie, kto vás platí za celý ten čas?”

Toto už bolo naozaj cez čiaru slušnej konverzácie, ergo obťažujúcej prítomných aj personál a tak som prišiel ku stolíku a veľmi stručne zdôraznil, že nás platia výhradne čitatelia a všetci, čo tvrdia opak, klamú a zavádzajú. “A kto to je v tejto postfaktuálnej dobe?”, spýtal sa hipster s podivne porcelánovým úsmevom, ktorý mi veľmi pripomínal kohosi z filmu. Skôr ako som odpovedal, spýtal som sa ho na definíciu, čo presne podľa neho znamená “postfaktuálna doba”, ale ostal len ten porcelánový úsmev a  neprítomný vyraz bez odpovede. V žiadnom prípade som nechcel v debate v tomto tóne pokračovať pred ľuďmi na pumpe a tak som pána vo vetrovke a kravate zavolal von a tam mu v piatich sekundách vychrlil odpoveď na jeho prízemnú otázku, kto sú to tí, ktorí šíria lži o tom, že sme niekým platení: “Sorosove politické neziskovky ako Nadácia otvorenej spoločnosti, Denník N, SME, týždeň, Aktuality, Startitup, Zomri a celé zástupy extrémne jednoduchých a zmanipulovaných užitočných idiotov.”

Od roku 2013, kedy Zem&Vek vznikol, vyzývame orgány činné v trestom konaní, finančnú políciu a všetky kompetentné úrady SR, aby priniesli akýkoľvek dôkaz o našom financovaní “ruskou stranou ” alebo akýmkoľvek záujmovým subjektom či skupinou. Desať rokov nič. Naopak, skutočnosť je taká, že my sme priniesli jasné dôkazy o tom, že médiá prorežimovej propagandy sú viditeľne napojené na financie od ambasády USA, NATO, OSF a mnohých ďalších. Tento “týpek” z pumpy s rovnako nízkym Desperádom z Humenného na mňa ešte stačil od dverí volať nejaké mumlaniny o tom, aký som “funny” a donekonečna vycieral porcelánový kŕčovitý úškľabok žalostne pripomínajúci grotesknú strnulosť post mortem.

Až dnes mi ktosi poslal správu o tom, že ten neznámy hipster bol poslanec NR SR Miroslav Žiak.

Tak to vám poviem, zbohom, ámen s “touto krajinou”, kde vás pred polnocou pri platení nafty na pumpe s úpenlivou snahou o vyprovokovanie obťažujú zvolení “zástupcovia ľudu” a k tomu ich ešte evidentne frustruje, že ich nepoznáte a nemáte najmenší dôvod strácať čas a energiu s robením si jeho fotky pre vlastné potreby. Tento typ to ale považoval za “mega” úlovok, čím nadmieru spokojne komentoval fotenie so mnou.

A áno, už viem, čo mi ten kŕč na tvári Žiaka pripomenul: Jolly Jokera, už len trošku rozmazať rúž, ten bezprízorný výraz bol autentický. Vzápätí som pochopil aj pôvod jeho výpadov. Kolegovia o ňom v tlačenom čísle priniesli veľmi zaujímavý článok v rubrike Pavučina. Prinášame vám ho dnes v celom znení na zemavek.sk –

postfaktuál Žiak sa bude musieť ešte “mega veľa” doučiť.“