Trumpova administratíva tvrdí, že Rezolúcia o vojnových právomociach sa nevzťahuje na zásahy lodí v Karibskom mori

Americké Ministerstvo spravodlivosti oznámilo Kongresu, že prezident Donald Trump môže naďalej vykonávať svoje smrtiace zásahy proti ľuďom a lodiam podozrivým z pašovania drog v Karibiku, pričom podrobne uviedlo, že nie sú viazané Rezolúciou o vojnových právomociach. Zákon z roku 1973 vyžaduje, aby prezident a úradujúca administratíva získali do 48 hodín súhlas Kongresu na akúkoľvek vojenskú akciu presahujúcu 60 dní, ktorá zahŕňa nasadenie amerických jednotiek v „nepriateľských zónach“.

Podľa ľudí oboznámených s touto záležitosťou, šéf Úradu právneho poradcu Ministerstva spravodlivosti, Elliot Gaiser, uviedol, že Trumpova administratíva si nemyslí, že táto operácia dosiahla úroveň nepriateľských akcií, na ktoré sa zvyčajne vzťahuje Zákon o vojnových právomociach.

Vo vyhlásení Bieleho domu nemenovaný vysoký predstaviteľ administratívy uviedol, že životy amerických vojakov nie sú ohrozené, keďže útoky na plavidlá podozrivé z pašovania drog sa vykonávajú prostredníctvom bezpilotných lietadiel vypúšťaných z námorných lodí hliadkujúcich alebo umiestnených ďaleko od miesta útokov.

„Operácia pozostáva z presných útokov, ktoré sa uskutočňujú prevažne pomocou bezpilotných lietadiel vypúšťaných z vojenských lodí v medzinárodných vodách vo vzdialenostiach príliš veľkých na to, aby posádky cieľových plavidiel mohli ohroziť americký personál,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ.

Americká armáda doteraz zabila najmenej 62 ľudí pri 14 leteckých útokoch na lode v Karibskom mori a vo východnej časti Tichého oceánu, ako sa uvádza v oznámeniach, ktoré na sociálnych sieťach zdieľal americký minister obrany Pete Hegseth. Administratíva údajne oznámila Kongresu, že Trump situáciu označil za „formálny ozbrojený konflikt“, ale nie za „nepriateľské akcie“. Toto stanovisko vychádza z precedensu, ktorý zaviedol bývalý prezident USA Barack Obama. Obama rovnakým argumentom zdôvodnil leteckú vojnu NATO nad Líbyou v roku 2011 v čase, keď s tým Kongres nesúhlasil, ale neskôr akceptoval právny základ, ktorý predložila administratíva bývalého demokratického prezidenta.

V Rezolúcii o vojnových právomociach sa uvádza, že úradujúci prezident, ktorý nasadí americké jednotky do bojových akcií, „ukončí“ operáciu po 60 dňoch, ak ju dovtedy neschváli Kongres. Legislatíva však používa pojem „nepriateľské akcie“ dosť nejasne a prezidenti ho využívajú na to, aby sa postavili proti Kongresu.

Zákon stanovuje, že 60-dňové odpočítavanie sa začína od okamihu, keď prezident oznámi Kongresu útok do 48 hodín od neho. V Trumpovom prípade sa tak stalo 4. septembra. Šesťdesiatdňová lehota na získanie súhlasu Kongresu uplynie v pondelok.

Trumpova administratíva výslovne neuvádza ako základ odôvodnenie z Obamovej éry, ale argumentácia sa mu nápadne podobá. Obama zdôvodňoval svoju vojenskú operáciu tým, že na mieste neboli žiadne jednotky a Líbyjčania nemohli strieľať, takže riziko obetí zo strany USA bolo mimoriadne nízke. Obamova operácia však bola súčasťou misie viacerých krajín pod vedením NATO, ktorá konala na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, čo je základ, ktorý Trumpovým snahám v Karibiku chýba.

Prečítajte si tiež:

• Trump: dni venezuelského prezidenta Madura sú pravdepodobne spočítané
• Americký útok na údajnú loď pašerákov drog v Karibiku zabil troch ľudí