Môj profil 
Predplatné
Život náš má teda už tu na zemi byť nebeský, má k nebeskej vlasti a nie k pomíňajúcim, hriešnym rozkošiam sveta smerovať. Svätá Eleonóra, kráľovná Anglicka, už tu na zemi nebeský život viedla. Aj keď kráľovstvom vládla, predsa v pokore slúžila Pánu Bohu, aby niekedy obsiahla najslávnejšiu korunu v kráľovstve nebeskom.
Roku 1236 vstúpiac do stavu manželského s kráľom Henrichom, bohumilou nábožnosťou svojou i tohto priviedla k životu cnostnejšiemu. Ona si ustanovila za pravidlo života nasledovné: uprostred slávy dvoru kráľovského nikdy nespúšťaj z pamäti, že jesto ešte i väčší Pán, ktorý bude súdiť i kráľov a trestať alebo odplácať skutky ich, a že ani kráľ nie je zrodený, aby bol kráľom, lež aby Bohu, Kráľovi najvyššiemu slúžil, jeho miloval, a niekedy blaženého požívania večnej lásky dosiahol. Aby toto svoje pravidlo napĺňala, ustavične rozjímala o Bohu, o večnom živote a o pominuteľnosti zemskej slávy. Rozjímanie o Bohu naučilo ju čím diaľ viacej pokoriť sa, t. j. pohŕdať sebou a Boha samého milovať, tým položila si základ všetkých cností, pretože pokora je každej cnosti tým, čím je základ stavaniu, koreň stromu. Táto pokora stránila od nej kráľa pýchy, diabla, ktorý k ľuďom vznešeného rodu v dôstojnosti stavu, v lesku slávy, v pohodlí bohatstva, v užívaní práva, v konaní moci, v lichotení podriadených prečasto voľný prístup máva. Za pominuteľný majúc život zemský, hľadela si zabezpečiť žitie večné, ten krátky čas, ktorý jej Boh dal k putovaniu zemskému, vynaložila na konanie skutkov milosrdenstva, dobre vediac napomínajúce slová Pánove, že treba pracovať, kým je deň, lebo príde noc, keď nikto nebude môcť pracovať. Jej dobročinnosť k chudobným, jej milosrdenstvo k opusteným činili ju matkou ľudu. Veľmi mnoho vynaložila na pozdvihnutie služieb Božích, mnohé kostoly skveli sa krásou a velebou z jej darov.
Roku 1272 umrel jej kráľovský manžel. Vtedy Eleonóra, ktorá v srdci svojom dávno zriekla sa sveta, opustila slávu dvora kráľovského a vstúpila do kláštora, aby tu pôstom, v rozjímaní a seba umŕtvovaní bez prekážok Bohu slúžiť mohla. Vznešenou príkladnosťou svojou a zbožným životom svojím svietila všetkým svojim spolusestrám, ona opatrovala nemocných, tešila zarmútených, posilňovala slabých vo viere, slúžila každému a nelíčenou pokorou svojou pritiahla k srdcu svojmu všetkých. Takto ustavične prinášajúc seba Bohu za obeť, strávila úplných 19 rokov v kláštore, potom usnula v Pánu zbožne a sväte tak, ako žila, roku 1292, aby vošla do radosti Pána.
Najpotrebnejšie tu na zemi je, aby sme Boha poznali, Jeho milovali, Jemu slúžili a takto večného blahoslavenstva dosiahli. Túto úlohu majú vyplniť panovníci i poddaní, vysokí i nízki, bohatí i chudobní, všetci ľudia bez rozdielu, stavu a okolností života. Boha poznať v jeho skutkoch a stvoreniach, ako zasluhuje, nadovšetko milovať a Jemu slúžiť s telom i s dušou a takto spasenia dosiahnuť, je to, o čom božský Spasiteľ riekol Marte:
„Jedno len je potrebné! Alebo čo nám zvlášť na srdce kladie, volajúc: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a spravodlivosť jeho, všetko ostatné bude vám pridané.“
“Ó, jak nerozumne koná človek, keď niečo iné než toto na zemi hľadá! Lebo, čo je platné človekovi, keby všetok svet získal, a na svojej duši škodu trpel?
Svätá Eleonóra, obkľúčená leskom moci a slávy kráľovskej, nikdy nezabudla na tento svoj cieľ. V strede hojnosti statkov pozemských žijúc, nemala v nich žiadne obľúbenie, vediac, že statky pozemské nemôžu ju opravdivo oblažiť, lebo márne sú a pominuteľné, človek ale stvorený je pre Boha a blaženosť večne trvajúcu, a preto duša jeho, ktorá schopná je Boha požívať, ničím nasýtená byť nemôže, a len v Bohu nachádza pokoj a nasýtenie. Svätá Eleonóra majúc to za najväčšie šťastie, že môže slúžiť Kráľovi všetkých kráľov, ktorému slúžiť viac je, než panovať nad zemami a národmi, zložila korunu svetskú, aby v kláštore stala sa slúžkou Pána. Ako prosia a starajú sa mnohí, aby do dobrej služby sa dostali, alebo u vzácnej vrchnosti nejaké miestečko dostali, ale Bohu kto si toho všíma? Jak mnohí sú nad mieru usilovní v službe svetských pánov, ale váhaví a leniví v službe Božej! Drahý čitateľu, nepatríš aj ty k týmto? či nezahanbuje ťa svätá Eleonóra, kráľovná, príkladom svojím? Pamätaj často, áno vždy, na svoj cieľ. Ako kormidelník na mori obyčajne len na hviezdy hľadí, a pocestný na ceste u jasajúcej chasy sa nezdržuje, ale k otčine sa poberá, tak pamätaj i ty vždycky na svoj cieľ tam za hviezdami, opojeného sveta sebe nevšímaj, k otčine ponáhľaj a modli sa každý deň.
Karol Jerguš
.JPG)
.jpg)
.jpg)
