Bratislava 4. apríla 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR – Jakub Kotian)
Sudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici odmietol v pondelok (3. 4.) obžalobu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na exministra vnútra Roberta K. a podnikateľa Jozefa B. st. za zločin podplácania. Vec vracia prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. TASR to potvrdila hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková. Rozhodnutie súdu nie je právoplatné
O rozhodnutí ŠTS informoval na utorkovej tlačovej konferencii šéf Smeru-SD Robert Fico. “Podľa procesných pravidiel platí, že odmietnutie obžaloby prichádza vtedy, keď sú zásadné pochybenia,” skonštatoval. Hovorí o pošpiňovaní opozície. Sudca mal podľa Fica obžalobu odmietnuť, pretože Kaliňák nebol vypočutý ani nebol oboznámený s výsledkami vyšetrovania. Fico tiež tvrdí, že exminister nemal možnosť podať návrhy na doplnenie dokazovania. Na rozhodnutie upozornil Plus 7 dní.
Kaliňák na tlačovej konferencii povedal, že rozhodnutie ŠTS konštatuje viac ako 12-násobné porušenie Trestného poriadku. Považuje to za zrkadlo úrovne ÚŠP. Uznesenie o odmietnutí obžaloby svedčí podľa neho o tom, že ide o politický prípad.
Prokurátor ÚŠP podal na ŠTS obžalobu na Roberta K. a Jozefa B. st. 28. marca. Národná kriminálna agentúra dvojicu obvinila ešte začiatkom februára. Polícia vtedy priblížila, že mala poskytnúť úplatok osobe v riadiacej funkcii Finančnej správy SR. Obaja vtedy označili obvinenie za politicky motivované.
V rozhodnutí sa píše o vážnych porušeniach práv Kaliňáka a Brhela
Súd v rozhodnutí skonštatoval, že zo spisu vyplýva porušenie procesných práv obvineného R. K. v primeranej lehote preštudovať si spisy a podať’ návrhy na doplnenie vyšetrovania. Ide okrem práva na opravné prostriedky o najzávažnejšie práva obvinených v rámci prípravného konania, ktorých porušenie znamená porušenie ich práva na obhajobu.
Keďže rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi sa vec vracia do štádia prípravného konania, má samosudca za to, že v tomto štádiu konania mu neprislúcha zaujímať stanovisko k dôkazom, ktoré organy prípravného konania odmietli vykonať’. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že bude úlohou orgánov prípravného konania sa s týmito návrhmi obvinených opätovne zaoberať a vyhodnotiť ich.
Nevyhovenie návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania, nie je samé o sebe porušením práva na obhajobu, pokiaľ takéto návrhy nie sú dôvodné, ale obvinený musí mať možnosť aspoň tieto práva uplatniť tým, že mu je poskytnutý spis na preštudovanie a umožni sa mu také návrhy podať. Podľa rozhodnutia súdu prokurátor akceptovaním postupu vyšetrovateľa spočívajúcom v odmietnutí vykonať navrhnuté dôkazy ide do rizika, že v prípade vykonania týchto dôkazov v konaní pred súdom môže nastať’ situácia, ktorá môže viesť k tomu, že prokurátor neunesie dôkazné bremeno.
Prokurátor má povinnosť v obžalobe uviesť stanovisko k obhajobe obvineného. V prípade obvineného R. K. prokurátor v obžalobe uvádza, že mu bola daná možnosť vyjadriť sa, no ku skutku nič nepovedal. Tento záver prokurátora je však podľa súdu zavádzajúci, pretože z obsahu zápisnice o výsluchu vyplýva, že vypovedať’ nebude,
ale vypovedať’ chce a termín navrhne prostredníctvom svojich obhajcov po tom, ako mu bude umožnené nahliadnuť do spisu.
Súd upozorňuje aj na počínanie si vyšetrovateľky, ktorá podala návrh na podanie obžaloby, ktorú prokurátor prijal, bez toho, aby obaja počkali kým uplynie lehota obvineného na predloženie dôkazov. Takisto súd vidí problém v spôsobe doručovania písomností. Zatiaľ čo R.K. orgánom oznámil adresu svojho trvalého pobytu a že si želá písomnosti doručovať poštou, dokumenty mu vyšetrovateľka poslala prostredníctvom operatívneho pracovníka NAKA.