Strana Petra Pellegriniho – nová nádej pre liberálov

Bratislava 19. júna 2020 (HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák)

Po parlamentných voľbách 2020 ostali liberálom oči pre plač. Ich progresívny projekt stroskotal a teda žiadna” liberálna revolúcia” sa nekonala. Najnovšie im však svitla nová nádej. Po stroskotaných progresívcoch je tu nový projekt liberálne orientovaných odídencov zo SMERu okolo Petra Pellegriniho, ktorí majú potenciál osloviť širokú verejnosť. A nekompetentný premiér Matovič im svojimi prešľapmi nechtiac výrazne napomáha

Liberáli boli po zvolení ultraliberálky Zuzany Čaputovej za prezidentku na koni. Mainstreamové médiá písali o tom, ako sa Slovensko stalo liberálnym ostrovčekom vo V4, ako slovenský národ sprogresívnel a bolo to potrebné potvrdiť už len v parlamentných voľbách.

V parlamentných voľbách 2020 však liberáli dostali studenú sprchu. Ich dvojkoalícia Progresívne Slovensko/Spolu sa ani len nedostala do parlamentu. Naopak, podľa rôznych liberálnych komentátorov máme v súčasnosti “ultrakozervatívny parlament aj vládu.” Ako sa však ukazuje takéto hodnotenie nie je úplne pravdivé a konzervatívne a liberálne sily v parlamente sú rozložené pomerne rovnomerne.

Liberálom to však nestačí a najradšej by presadzovali svoje LGBTI požiadavky. Vedia, že v tejto vláde takéto niečo zrejme neprejde. Najnovšie im však svitla nádej a to paradoxne zo strany SMER-SD, ktorá bola doteraz ich úhlavným nepriateľom.

Tzv. liberálne krídlo na čele s Petrom Pellegrinim totiž zakladá novú stranu. Pellelgrini vyhlasuje, že chce vybudovať “modernú sociálnu demokraciu.”

Čo znamená tzv. moderná sociálna demokracia, o ktorej Pellegrini hovorí? Stačí sa pozrieť do západnej Európy. Tieto strany, ktoré sa hlásia k ľavicovému smerovaniu v prvom rade hľadia na rôzne menšiny od výmyslu sveta, podporu LGBTI agendy, manželstvá homosexuálov, adopcie detí homosexuálmi, podpora gender ideológie a mnohé iné neomarxistické zvrátenosti.

Peter Pellegrini však veľmi dobre vie, že na Slovensku nemôže o týchto veciach hovoriť nahlas, pretože by mohol skončiť ako progresívci. Takticky o kultúrno-etických otázkach mlčí a keď sa ho už predsa len niekto opýta na registrované partnerstvá pre homosexuálov, či adopcie detí homosexuálmi tak Prellegrini odvetí, že v súčasnosti o tom nie je spoločenská objednávka. V otázke potratov však zaujal jasné stanovisko, ako keby z dielne SaS a povedal, že bude hlasovať proti ich zákazu. Týmto v podstate jasne určil svoj postoj aj v ďalších, zatiaľ menej populárnych kultúrno etických otázkach.

Kto vie čítať medzi riadkami vidí, že vlastne Pellegrini by aj chcel liberálnu agendu presadiť len jednoducho nemôže pretože by jeho nový projekt skončil ešte skôr než začal.

To, čo však platí dnes, nemusí platiť v budúcnosti. Pellegrini môže v potencionálnej budúcej vláde s liberálnymi stranami povedať, že spoločenská objednávka sa zmenila a volá napríklad po registrovaných partnerstvách pre homosexuálov. Dopomôcť mu k tomu môžu liberálne médiá, ktoré budú vytvárať dojem takejto spoločenskej objednávke a tiež rôzne prieskumy verejnej mienky, ktoré sa dajú formou položenej otázky zmanipulovať.

Videli sme to napríklad teraz pri debate o zatvorených nedeliach. Kým dva prieskumy vyšli jednoznačne v prospech zatvárania obchodov v nedeľu, tretí prieskum, ktorý si objednali zástupcovia obchodníkov vyšiel inak, pretože boli responentom položené otázky manipulatívnym spôsobom.

Čo sa týka zahraničnej politiky je Pellegrini silne pro-západne orientovaný. Pellegrini má liberálny postoj aj vo vzťahu k migrácii. Počas jeho premiérovania bol najprv zhovievavý ku prijatiu kontroverzného Globálneho paktu o migrácii, svoje stanovisko po ostrej kritike napokon zmenil.

Pellegrini taktiež inklinuje k ultraliberálnej nenávistnej stránke Zomri. Ako premiér túto stránku pochválil a jej adminov dokonca pozval na úrad vlády. Páčil sa mu ich údajný “boj proti extrémizmu.”

Súčasná vláda na čele s Igorom Matovičom je pre liberálov neprijateľná a povedzme si otvorene nielen pre nich. Matovič svojimi často chaotickými a niekedy až stupídnymi činmi sa sám diskredituje a tým nahráva práve Pellegrinimu a jeho budúcej liberálnej partaji.

O tom, že Pellegrini je pre liberálov prijateľný svedčí aj prístup liberálnych mainstreamových médií. Je zaujímavé, že im vôbec nevadí to, že Pellegrini pôsobil v SMERE 20 rokov a prezentujú ho akoby to bol nejaký nový politik, ktorý ide zakladať stranu na zelenej lúke.

Nekritizujú ani ďalších odídencov zo SMERu, ktorí idú s Pellegrinim. A pritom je tam mnoho toxických mien napríklad Peter Žiga, známy obchodník s drevom, bývalý primátor Košíc Richard Raši, ktorý mal kauzu okolo parkovacieho systému s firmou EEI, či Denisa Saková, ktorú médiá ešte donedávna nazývali pravou rukou Roberta Kaliňáka, no dnes o tom ani nemuknú.

Matoviča už majú zrejme plné zuby aj jeho koaliční partneri, nimimálne SaS a Za ľudí, ktorí by najradšej na premiérskej stoličke videli niekoho inémo. Áno, Pellegriniho.

Je preto možné, že buď po predčasných, alebo po riadnych voľbách o 4 roky práve tieto dve liberálne strany plus – v súčasnosti mimoparlamenté Progresívne Slovensko vytvorí koalíciu s Pellegrinho stranou, ktorá má potenciál byť na Slovensku po budúcich voľbách najdominantnejšia a pre liberálov najprijateľnejšia.

Konieckoncov svedčia o tom aj reakcie po Pellegriniho avizovaní vzniku svojej novej strany. Kým Matovičovo OĽaNO prípadnú budúcu spoluprácu s Pellegrinim vylúčilo, strana SaS ho zo spolupráce nevylučila. Pomerne ostré vyjadrenia proti Pellegrinimu síce mala podpredsedníčka Za Ľudí, Veronika Remišová, čo sa však dá vysvetliť súčasným sporom s Pellegrinim ohľadom „odpočúvania.“ To sa však dá ľahko vyriešiť . V kuloároch sa už hovorí, že predsedom strany by sa mal stať Juraj Šeliga, ktorý je spolupráci s Pellegrinim skôr naklonený.

Pellegriniho strana podľa zatiaľ dostupných prieskumov má veľký potenciál. A nie je sa čomu čudovať. Je to bývalý premiér, začiatok koronakrízy zvládol na jednotku a svojou charizmou a slušným vystupovaním dokáže prilákať nielen liberálnych voličov, ale aj konzervatívnych, ktorí skočia na reči Pellerginiho, že žiadne LGBTI požiadavky nebude presadzovať.

Nakoniec, mohli sme to vidieť pri prezidentkých voľbách, keď sa aj konzervatívci nechali obalamutiť Čaputovou, že nebude presadzovať liberálne hodnoty, no nakoniec jej slovná podpora LGBTI hnutiu, či obštrukcie okolo istanbulského dohovoru ukázali presný opak a konzervatívny volič by si mal uvedomiť, že jeho voľba nebola správna.

Okrem Pellegriniho a jeho ľudí sú v parlamente ešte dve opozičné strany SMER-SD a ĽSNS. Tie však pomaly upadajú a preto je tu možno príležitosť pre slušnú konzervatívnu stranu, ktorá by bola protiváhou k Pellegriniho liberálnym chúťkam.

Samuel Gdovin