Produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku sa v prvom mesiaci roka zvýšila o 5,7 % na 287,8 mil. eur. Rast ovplyvnilo zvýšenie prác na opravách a údržbe o 7,5 % na 84,1 mil. eur a na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 3,6 % na 195,2 mil. eur. “V štruktúre tuzemskej produkcie tvorila nová výstavba, vrátane modernizácií a rekonštrukcií, podiel 67,8 % (o 1,4 percentuálneho bodu menej ako v januári 2019). Podiel prác na opravách a údržbe tvoril 29,2 %,” uviedol ŠÚ.
Stavebníctvo podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka nadviazalo na decembrové počiatočné zotavovanie a pokračovalo v pomerne silnom medzimesačnom raste produkcie. “Za oživením stavebníctva v úvode roka je potrebné hľadať najmä výstavbu infraštruktúry, ktorej produkcia sa medziročne zvýšila až o 29,3 %. Významné oživenie v tejto časti stavebníctva netreba ani preceňovať, v zime je totiž výstavba infraštruktúry v dôsledku nevhodného počasia predsa len v útlme a produkcia v januári dosahuje približne len tretinu priemernej produkcie v ostatných mesiacoch roka,” uviedol Koršňák. V porovnaní so slabším decembrom ( pokles o 7,7 % medziročne) sa však zotavila aj výstavba budov, ktorá sa vrátila k štandardu väčšiny predchádzajúceho roka, teda k stagnácii.
Z hľadiska výrobného zamerania sa zvýšil objem prác na inžinierskych stavbách o 29,3 % (v rámci produkcie v tuzemsku tvorili podiel 25,6 %). Stavebné práce na budovách sa znížili o 0,6 % (v rámci tuzemska tvorili 74,4 %, ich podiel sa medziročne znížil o 4,6 p. b.). Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí medziročne vzrástla o 24,4 % na 22,9 mil. eur, jej podiel na celkovom objeme stavebnej produkcie tvoril 7,4 %.
Napriek relatívne optimistickým číslam infraštruktúrnej časti stavebníctva v januári podľa analytika UniCredit Bank ostáva tento segment rizikovou časťou odvetvia aj v tomto roku. “Nová vláda by mohla opätovne prehodnotiť aj priority v oblasti verejných investícií, čo by mohlo dočasne spomaliť, oddialiť niektoré procesy a posunúť tak i reštart stavebníctva,” očakáva Koršňák. Segment výstavby budov by podľa neho už mal mať svoj cyklický vrchol za sebou a neočakáva jeho dlhodobejší rast. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mala čoraz viac schladzovať i prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. “Medziročná zmena produkcie v tomto segmente s výnimkou septembra a decembra nevybočila z rámca +/- 2,5 % a v priemere v minulom roku vykázala len zanedbateľný medziročný rast (0,5 %),” podotkol analytik.
Stavebné povolenia naznačujú, že zásadnejšia zmena by nemala nastať ani v najbližších mesiacoch a medziročná zmena produkcie vo výstavbe budov by naďalej mala oscilovať okolo nuly. “Smerom k záveru roka by však postupne mohol začať strácať dych aj segment výstavby budov, keď stavebné povolenia v treťom štvrťroku už medziročne klesli o takmer 8 % (do čísel stavebníctva sa zvyčajne dostávajú s oneskorením 3 až 4 štvrťrokov),” dodal Koršňák.
Stavebná produkcia v roku 2019 dosiahla objem 5,826 mld. eur a medziročne klesla o 3,3 %. Tuzemská produkcia predstavovala 5,480 mld. eur pri poklese o 4,5 %. V rámci nej sa práce na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií, znížili o 6,8 % na 3,868 mld. eur a práce na opravách a údržbe klesli o 2 % na 1,446 mld. eur. V štruktúre tuzemskej produkcie sa podiel novej výstavby znížil o 1,7 p. b. na 70,6 %, podiel prác na opravách a údržbe vzrástol na 26,4 %. Produkcia v zahraničí sa zvýšila o 19,5 % na 345,9 mil. eur a na celkovej produkcii mala podiel 5,9 %.