„Obec Spišský Hrhov má momentálne asi 1500 obyvateľov, z toho je okolo 360 Rómov. Žiadne veľké problémy, ani rozdiely, čo sa týka života a bývania, medzi nimi nie sú. Základom toho, aby sa ľudia, ktorí si ťažšie hľadajú prácu a majú ťažšie životné podmienky, vedeli začleniť do spoločnosti, je obecná firma. Keď títo ľudia majú prácu, za ktorú dostanú peniaze, my ich následne vieme ovplyvniť, aby s nimi nakladali rozumne a aby ich život napredoval,“ vysvetľuje Ledecký
Obecná firma funguje v Spišskom Hrhove 12 rokov, pozostáva z troch podnikateľských subjektov a práce vykonáva v obci a v blízkom okolí. „Do práce si nevyberáme ľudí podľa farby pleti, ale podľa kvalít pracovníka. Na Slovensku to však funguje tak, že keď prídu na konkurz z desiatich ľudí deviati Rómovia, tak väčšina firiem si bez toho, aby si toho pracovníka vyskúšala, vyberie Neróma. My si ich všetkých vyskúšame, každý vymuruje meter krát meter a vyberieme si tých najlepších. Veľmi často sa stáva, že Neróm je prijatý až medzi poslednými,“ upozornil starosta s tým, že Rómovia sú takí istí zamestnanci, ako Nerómovia, nájdu sa medzi nimi šikovní, ale aj takí, ktorí nikdy pracovať nebudú.
Gro činnosti v obecnej firme tvorí drevárska a stavebná výroba, napr. aktuálne stavia dva bytové domy priamo v obci. „Neviem, či mám odvahu dávať odporúčania iným obciam, kde majú problémy s Rómami, ale moje skúsenosti hovoria o jednom, že treba založiť obecnú firmu a pomaličky rozbehnúť ten systém. Dať ľuďom prácu a tak ich ovplyvňovať. Druhá vec je, že treba byť kreatívny, pretože je veľa činností, ktoré sa dajú robiť tak, aby boli všetky tri strany spokojné. Aj obec, aj zamestnanci obecného podniku, aj ostatní obyvatelia,“ zdôraznil Ledecký.
V škole v Spišskom Hrhove napríklad vybudovali pec na štiepku. Lesy sú podľa starostu znečistené a neustále sa tam zbiera po ťažbe drevný odpad, z ktorého sa následne robí štiepka a tá sa dodáva do školy. Školské zariadenie tak má lacnejšie vykurovanie, ľudia majú prácu, za ktorú dostanú peniaze a obec ušetrí finančné prostriedky, ktoré môže investovať napríklad do zvyšovania platov učiteľov. „Toto je konkrétny príklad, ale tých príkladov je omnoho viac a rovnaké podmienky má podľa mňa v tomto každá obec,“ upozornil Ledecký.
Pred 15 rokmi nemali Rómovia v Spišskom Hrhove ani vodovod, ani kanalizáciu, samospráva zaviedla všetku túto potrebnú infraštruktúru a snažila sa aj pomôcť, aby si rodiny urobili kúpeľne a zaviedli teplú vodu. „Dnes môžeme povedať, že drvivá väčšina z nich žije normálne. Je to ale vďaka tomu, že sme na tom aktívne pracovali niekoľko rokov. Nič sme im nedali zadarmo, všetko si museli odrobiť, ale podmienky sme nastavili tak, aby mali možnosť zvýšiť si životnú úroveň,“ vysvetľuje starosta s tým, že sa to okamžite prejavilo aj na výsledkoch rómskych detí v škole.
Rómovia podľa neho vedia pracovať, len treba využiť ich potenciál. Pokiaľ sa tak stane, profituje z toho celá obec. „Je mi ľúto, že na Slovensku sa ten potenciál nevyužíva a väčšina sa tvári, že ani neexistuje. On ale existuje, dá sa využívať, len treba chcieť,“ konštatoval. Práca s Rómami má podľa neho určité špecifiká. Vždy treba nastaviť parametre tak, aby boli motivovaní, potom pracujú rýchlejšie, lepšie a netreba nad nimi stáť. „Tá motivácia je úkolová mzda a osobné poznanie a vybudovanie si vzťahu je tiež dôležité,“ uzavrel Ledecký.
ru