Srbsko, krajania: Protesty proti diktatúre. Povolebné študentské výkriky

Nový Sad 23. apríla 2017 (HSP/Foto: Jasmina Pániková)

Belehrad, Nový Sad, Niš, Subotica, Vršac, Zreňanin, Užice, Požarevac… Už takmer neexistuje mesto v Srbsku, v ktorom sa neorganizujú protesty.

Štartovali tesne po prezidentských voľbách 3. apríla, keď študenti zorganizovaní prostredníctvom sociálnych sietí začali vyjadrovať svoju nespokojnosť s výsledkami volieb na uliciach Belehradu, Nového Sadu a Nišu. Postupne sa im pridávali aj kolegovia v iných mestách a o niekoľko dní svoju nespokojnosť vyjadrili v rámci spoločných požiadaviek, medzi ktorými sú zrušenie diktatúry a zmena politickej elity v čele s A. Vučićom, upravenie voličského zoznamu, zmena členov Republikovej volebnej komisie, sloboda médií, ochrana práv a zlepšenie statusu všetkých pracujúcich, ochrana životného štandardu občanov atď.

Podaktoré médiá informovali, že sa predstavitelia študentov stretnú s predstaviteľmi vlády. Avšak Milan Perišić zo združenia Proti diktatúre a systému Nový Sad nám povedal, že vôbec neuvažujú o stretnutí, lebo práve proti tej istej vláde aj bojujú. „Hociktorý druh komunikácie s predstaviteľmi vlády, ktorý by prebiehal mimo našich požiadaviek, by určite bol zneužitý zo strany mašinérie, aby čím skôr potlačili protesty,“ hovorí Perišić.

90.ROKY VS ROK 2017

Ako sa protesty rozrastali, tak začali pripomínať na tie počas vlády prezidenta Slobodana Miloševića. Niektorí v nich vidia styčné body, iní zase mienia, že sú zatiaľ príliš mierne.

Analytik Boris Varga pre náš týždenník hovorí, že sú súčasné protesty podobné tým v rokoch 1996/1997. „Vtedy šlo o protest proti autoritárovi Miloševićovi, dnes je to proti populistovi Vučićovi, ako aj proti nedemokratickým voľbám v oboch prípadoch. Aj keď je ešte príliš zavčasu oceňovať, rozdiel je v tom, že v týchto demonštráciách máme protest občianskej spoločnosti a nie demonštrácie, ktoré vedú politické strany, ako bolo v 90. rokoch. Protest proti diktatúre je akcia v rozvoji a v tejto chvíli je ťažko predvídať, ako sa bude rozvíjať,“ hovorí Varga.

Vladimír Povolný, mladý podnikateľ z Padiny, mieni, že protesty nič nezmenia, ak zostanú v takejto forme. „V histórii ani jedno vedenie štátu a ani jedna diktatúra nebola zrušená miernymi protestmi. Možno to znie drzo, ale je to pravda. Dôvody na tieto protesty sú celkom opodstatnené. Nejde iba o revolt proti vedeniu štátu, ale aj proti systému, ktorý nepracuje pre ,malého človekaʽ, ale ide ruka v ruke s ľuďmi pri moci. Mladí prišli na to, že chcú bojovať za svoje práva a za svoju budúcnosť, meniť systém z koreňa. Či sa to podarí alebo nie – uvidíme. Obávam sa, že ak sa niečo nezmení, nikto nebude mať žiadnu perspektívu, aby tu zostal,“ zmieňuje sa Povolný.

Aktuálny premiér a budúci prezident štátu niekoľkokrát zdôraznil, že každý občan má právo protestovať. Súhlasí s tým aj národná poslankyňa Libuška Lakatošová, ktorá je názoru, že sú protesty v poriadku, pokiaľ prebiehajú pokojným spôsobom a neohrozujú iných občanov.

MEDZINÁRODNÁ SPOLOČNOSŤ MLČÍ?

„Existuje ešte jeden dôležitý rozdiel medzi týmito protestmi a tými z rokov 1996/1997. Je to medzinárodná spoločnosť, ktorá je teraz veľmi zdržaná, aj keď je badateľná degradácia úrovne slobody prejavu. Ani okolnosti, v ktorých prebiehali voľby, neboli ani približne demokratickými. Medzinárodní pozorovatelia uznali voľby za regulárne a Európska únia mlčí o predvolebných nátlakoch na občanov a médiá, ako aj o zneužitiu štátnych zdrojov zo strany prezidentského kandidáta a premiéra Aleksandra Vučića,“ konštatuje Boris Varga.

Rovnaké názory možno počuť aj medzi samotnými protestujúcimi. Sú mienky, že aktuálny premiér mal oveľa viac termínu v médiách než iní kandidáti. Na našu otázku ohľadom takýchto konštatácií poslankyňa Lakatošová odpovedala, že sa premiér Vučić v médiách zjavoval ako predseda vlády, keďže aj v predvolebnej kampani plnil funkciu premiéra. V združení Proti diktatúre a systému Nový Sad mienia, že neprítomnosť medzinárodnej spoločnosti potvrdzuje fakt, že ide o spontánne protesty ľudí, ktorí chcú zmeny, že neexistuje financovanie a v žiadnom prípade nejde o osobné záujmy jednotlivcov. „Medzinárodná spoločnosť sa nevyjadruje aj preto, lebo marionetové a slabé Srbsko všetkým vyhovuje, aby pokračovalo jeho všeobecné vykorisťovanie.“

Protesty prebiehajú už tri týždne. Nakoľko budú študenti vytrvalí, ukáže iba čas a najmä to, či ich vytrvalosť bude mať účinok. V ich požiadavkách ich zatiaľ podporujú aj Únia syndikátov osvetových pracovníkov, ako aj syndikáty vojska a polície. Či podpora bude dostatočne silná a prinesie určité zmeny, zatiaľ nie je známe.

Jasmina Pániková