„Zo zverejnených informácií zatiaľ nevieme vyhodnotiť realistickosť opatrení. Výdavková časť totiž nebola takmer vôbec špecifikovaná,“ uvádza RRZ. Ak by sa odrátali energodotácie, deklarované úspory na výdavkoch by dosiahli len 860 miliónov eur.

Podľa prognózy RRZ je situácia slovenských verejných financií vážna. Deficit by mal tento rok dosiahnuť 5,2 % HDP a v roku 2025, ak by sa neprijali žiadne opatrenia, by sa prehĺbil až na 5,5 % HDP. V nasledujúcich troch rokoch by deficit ďalej rástol, čo by viedlo k dramatickému nárastu dlhu na úroveň 71 % HDP v roku 2028. „Prijatie konsolidačných opatrení je preto pre budúcnosť verejných financií, a teda aj pre krajinu nevyhnutné,“ zdôrazňuje RRZ.

Analytici však upozorňujú, že väčšina opatrení sa opäť opiera o zvýšenie príjmov štátu – cez vyššie dane a odvody – namiesto šetrenia na strane výdavkov. To je trend, ktorý sa opakuje z predchádzajúcich rokov. „Až polovica príjmových opatrení priamo zaťažuje ekonomickú aktivitu, najmä zvýšením odvodov a zavedením ďalších sadzieb dane z príjmov fyzických osôb,“ upozorňuje RRZ. Dodáva však, že znižovanie rozdielu v daňovo–odvodovom zaťažení medzi zamestnancami a živnostníkmi možno považovať za krok k väčšej spravodlivosti.

V roku 2025 by podľa prepočtov mali daňové a odvodové príjmy verejnej správy na Slovensku dosiahnuť 37 % HDP, čo je najvyššia úroveň od roku 1996. Pri zohľadnení podielu miezd na ekonomike tak Slovensko zdaňuje prácu najviac v celom regióne. RRZ preto varuje, že ďalšie zvyšovanie daňovo–odvodového zaťaženia môže mať obzvlášť negatívny vplyv na budúci hospodársky rast. „Niektoré opatrenia ovplyvnia vývoj iba dočasne, iné môžu zanechať dlhodobé negatívne stopy,“ konštatuje rozpočtová rada.

Medzinárodné skúsenosti podľa RRZ jednoznačne potvrdzujú, že znižovanie deficitov prostredníctvom výdavkových úspor je dlhodobo úspešnejšie a ekonomicky šetrnejšie. Slovenská vláda však vynechala možnosti, ako by sa dalo šetriť efektívnejšie – napríklad cez lepšiu adresnosť sociálnych transferov alebo úpravu energodotácií. To podľa analytikov predlžuje obdobie konsolidácie, zvyšuje riziko „konsolidačnej únavy“ a odsúva systémové riešenia na neskôr.