Spanilá jazda Andreja Kisku z prezidentského paláca do slovenského parlamentu

Rozhodol sa vytvoriť  na slovenskej politickej scéne novú politickú stranu, tá by mala zabodovať v najbližších prezidentských voľbách a v čele tejto strany chce Andrej Kiska pozitívne ovplyvniť ďalšie osudy slovenských občanov, ktorí sa momentálne nachádzajú na hraničnom rozcestí medzi Dobrom a Zlom.

Dôvod, prečo sa chce Andrej Kiska aktívne angažovať na slovenskej politickej scéne, je zrejmý. Tak ako sa pred 14 rokmi rozhodol Andrej Kiska opustiť svet biznisu a vstúpiť do vrcholovej politiky, pretože to Slovensko potrebovalo, aj dnes Andrej Kiska dospel k názoru, že Slovensko opäť potrebuje jeho skúsenosti, prehľad a morálne hodnoty, pretože demokracia na Slovensku je ohrozená. Zlo, netolerancia a arogancia štátnej moci totiž dosiahla na Slovensku nebezpečne vysokú úroveň a predstavuje hrozbu pre všetkých slušných ľudí.

Víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách 2019 (ktoré je samozrejme víťazstvom všetkých slušných a tolerantných obyvateľov Slovenska) síce výrazne otriaslo zlom a aroganciou, no ficovsko-kotlebovsko-dankovská hydra neustále vystrkuje svoju zvrátenú syčiacu hlavu a nenávistne ohrozuje krehký kvet demokracie. Zápas o Slovensko teda ešte neskončil, zápas o smerovanie Slovenska stále trvá, preto Andrej Kiska oduševnene trúbi na poľnicu a zvoláva všetkých pod dúhové zástavy demokracie a vyspelých západných civilizačných hodnôt. Andrej Kiska sa tak dnes znova kvôli blahu slovenských občanov opäť ponára do slovenského politického močiara plného intríg, zákulisných zápasov, špinavostí a podpásových úderov. Urobil tak na úkor svojej rodiny, ktorá očakávala, že po štyroch rokoch sa Andrej Kiska konečne vráti domov, podobne ako sa na konci filmu Frodo a Sam vrátili domov z Mordoru.

Mali by sme si túto obetu Andreja Kisku vážiť. Andrej Kiska sa k rodine nevracia kvôli nám, pretože všeobecné blaho občanov Slovenska je pre neho podstatne dôležitejšie ako úzko osobné záujmy a dokonca záujmy vlastnej rodiny. Rodina musí počkať a tiež priniesť obetu, pretože zápas so zlom sa končí až vtedy, keď zlo definitívne kapituluje. Priznám sa, nedokážem všetky dôvody, pre ktoré sa Andrej Kiska rozhodol vstúpiť do politiky tak pekne a jasne vysvetliť, ako ich vysvetľuje samotný Andrej Kiska, takže dávam odkaz na link, kde Andrej Kiska sám a ľudsky vysvetľuje svoje pohnútky a postoje.

Časť slovenskej spoločnosti však Andreja Kisku stále pozitívne nevníma a mnohí Slováci sú presvedčení, že Andrej Kiska polarizuje slovenskú spoločnosť. Kritici odchádzajúceho prezidenta Andreja Kisku pomerne často poukazujú na rôzne Kiskove finančné a trestnoprávne kauzy a vnímajú Andreja Kisku negatívne. Vysvetlenie prečo je určitá časť slovenských občanov stále naladená voči Andrejovi Kiskovi negatívne, presahuje rámec tohto článku a myslím, že nebudeme ďaleko od pravdy, keď si povieme, že ich odpor voči slovenskému Dobrému Anjelovi súvisí s večným a nepochopiteľným Mystériom Zla.

Politický zápas na Slovensku teda možno naozaj vnímať aj v metafyzickej rovine a vesmírnych intenciách. Viac bližších informácii o kiskovsko-čaputovskej večnej  entite dobra pomerne vyčerpávajúco podávajú známe duchovné elity v Čechách a na Slovensku, ku ktorým sa právom zaraďuje emeritný slovenský arcibiskup Andrej Bezák, Štefan Hríb či český kardinál Tomáš Halík. Opätovne mi neostáva nič iné, len sa skloniť sa pred bardom českého spirituálneho katolicizmu Tomášom Halíkom, ktorý ako prvý rozpoznal nadčasový význam budúcej slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej. Tomáš Halík aj koncepčne najkrajšie Zuzanu Čaputovú predstavil širokej verejnosti v nezabudnuteľnom krátkom šote. Ukazuje sa, že nie je dôležitá dĺžka šotu, aj malý šot vie potešiť.

Portál pravda pred niekoľkými dňami publikoval článok s názvom “Potenciál Kiskovej strany je 9 percent a nie 40 percent”. V tomto článku riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích vysvetľuje, že na základe prieskumu agentúry AKO by Kiskova strana  oslovila 9% voličov. Samotný  Andrej Kiska si však prieskum vykladá inakšie a hovorí o tom, že jeho strana má 40% podporu voličov. Podľa riaditeľa Václava Hříchu si Andrej Kiska zarátal aj hlasy voličov, ktorí tvrdili, že by ho pravdepodobne volili. Riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích pripomína, že sčítavať tých, ktorí by stranu volili určite, a tých, ktorí len pravdepodobne, nemožno.

Je smutné, že riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích nedokáže prekročiť svoj úzky odborný diapazón a bazíruje na evidentne nepodstatných veciach. Slovenské ľudové príslovie “čo sa babe snilo, to sa babe stalo” v prípade odchádzajúceho prezidenta Andreja Kisku samozrejme neplatí.Odchádzajúci prezident Andrej Kiska vždy vie čo hovorí, vždy má jasnú štátoprávnu koncepciu a každý jeho krok má vždy hlboký zmysel a význam, čo možno doložiť aj návštevou kozy Božky v slovenskom Prezidentskom paláci. Návštevou kozy Božky Andrej Kiska zdôraznil dôležitosť enviromentálnych tém nielen pre neho osobne, ale aj pre slovenskú vnútornú a zahraničnú politiku, s ktorou sa Andrej Kiska podľa niektorých odborníkov často personifikuje.

Dôležitejšie ako handrkovať sa vo veci nejakých štatistických čísel je potrebné ísť k podstate  veci. A to aj odchádzajúci prezident Andrej Kiska robí, čo vyjadril pomerne jasne slovami: “Cítim veľký záväzok. Štyridsať percent ľudí si vie predstaviť moju ďalšiu angažovanosť v politike. Sľúbil som, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby po ďalších parlamentných voľbách malo Slovensko slušnú a spravodlivú vládu. A svoj sľub dodržím“. Toto sú slová, na ktorých by sa malo stavať, mali by byť aj v detských čítankách a pred takýmito slovami musí bezmocne a pokorne skloniť svoju hlavu nielen štatistika a suchopárna logika, ale a úctu by týmto slovám mal vzdať aj Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO.

V spoločnosti takisto rezonuje otázka, u koho by pripravovaná nová politická strana Andreja Kisku zabodovala a aká časť slovenskej populácie by Kiskovej strane aj dala svoju dôveru. Voliči Andreja Kisku budú určite pochádzať z radov všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí majú už dosť arogancie súčasnej vládnej garnitúry a sú už znechutení kauzami dnešnej vládnej koalície. Ukazuje sa však, že politici Smeru nedokážu prekročiť svoj tieň a cynicky sa radujú z toho, že Kisková strana vezme časť hlasov najmä voličom parlamentných strán SaS, OĽaNO, Sme Rodina a Most Híd, pričom Andrej Kiska môže bodovať aj u mimoparlamentných strán, ktoré sa do Slovenského parlamentu nedostali.

Tu sa ukazuje, že poslanci Smeru evidentne ešte ľudsky nedorástli, rovnako ako nedorástli všetci členovia parlamentných strán SaS, OĽaNO, Sme Rodina a Most Híd, ktorí absolútne nechápu nadčasovú dôležitosť vzniku nového politického subjektu v čele s Andrejom Kiskom a obávajú sa odchodu svojích voličov ku Kiskovi.  Mimo nášho akéhokoľvek záujmu samozrejme stoja tvrdo vyhranení voliči Mariána Kotlebu, v prípade ktorých s určitosťou žiadna vzájomná spolupráca s Andrejom Kiskom nehrozí.

Podľa agentúry Focus, ktorá pomerne najpresnejšie odhadla výsledky slovenských prezidentských volieb, optimistické údaje hovoria o tom, že by Andrej Kiska mohol získať 25% hlasov, dôležité však bude, ktoré osobnosti budú mať  tie správne morálne a etické hodnoty, aby mohli sprevádzať Andreja Kisku na jeho politickej spanilej jazde naprieč Slovenskom. Samotný odchádzajúci prezident Andrej Kiska tvrdí, že  nemieni spolupracovať s predstaviteľmi Smeru, SNS a ĽSNS či Štefanom Harabinom, takže “zlí chlapci Smeru” Tomáš Drucker, Marek Maďarič by s najväčšou pravdepodobnosťou mali mať cestu do Kiskovej strany zarúbanú, rovnako ako Béla Bugár, ktorému mnohí nevedia odpustiť “kolaboráciu so Smerom”. Ale človek nikdy nevie, pretože ako už raz Andrej Kiska doslovne povedal: “Pomôžem si jedným citátom: iba hlupák nemení názory, pokiaľ sa menia okolnosti”.

Členovia Kiskovej strany budú podľa riaditeľa Václava Hřicha musieť poobrusovať svoje hrany a budú musieť byť v novej Kiskovej strane kompatibilní s Andrejom Kiskom. To však môže byť vážnym problémom, pretože takí rozhľadení politici ako Andrej Kiska sa normálne nerodia, takí rovno vytrysknú z prapodstaty demokratického bytia a nenaplnených potrieb spoločnosti, rovnako ako v gréckych mýtoch vyskočila Pallas Athéna z Diovej hlavy. V Kiskovej strane pravdepodobne budú mať svoje miesto jeho hovorca Roman Krpelan, o ktorom v novembri 2014 Nový čas písal, že dostal od bývalého škandalózneho primátora Andreja Ďurkovského v Ružinove 3 izbový byt za 1694 eur. Nový čas tak ukázal svoju zvrátenú tvár, za svoju zodpovednú a náročnú prácu hovorcu po boku neúnavného Andreja Kisku by si Roman Krpelan zaslúžil dostať za 1694 eur minimálne dva trojizbové byty.

Niektorí odborníci v radoch novej Kiskovej strany vidia aj Miroslava Beblavého, ďalšieho Kiskovho poradcu a bývalého novinára Rada Baťa, ktorý s Andrejom Kiskom spolupracuje už od Kiskovho nástupu do prezidentskej funkcie. V Kiskovom týme by sa mohli uchytiť aj Veronika Remišová, Daniel Lipšic, čoraz otvorenejšie sa hovorí o Ivete Radičovej či Gáborovi Grendelovi, ktorý môže pritiahnuť hlasy maďarských voličov odmietajúcich Bélu Bugára.

Samostatnou kapitolou je takisto dvojica na Slovensku obľúbených politikov Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, tí už prerástli rámec Slovenska a odvážne sa presadili aj vo vyšších sférach európskej politiky. Dôkazom tejto skutočnosti je Miklošová a Dzurindová činnosť na Ukrajine o ktorej písal slovenský denník hnonline. Obaja spomenutí slovenskí politici pomáhali svojími cennými radami Petrovi Porošenkovi (Mikuláš Dzurinda) a ukrajinskej ministerke financií Natalii Jareskovej či ukrajinskému ministrovi hospodárstva Aivarasovi Abromavičiusovi (Ivan Mikloš). Evidentne radili dobre, Ukrajina aj vďaka ich cenným radám vykonala obrovský kus cesty smerom do Európy, modernizovala sa a realizovala kľúčové politické či ekonomické reformy. Nespochybniteľným dôkazom pozitívnych zmien zapríčinených reformami, ktoré formovali aj spomenutí slovenskí politici Dzurinda a Mikloš je aj súčasná životná úroveň Ukrajincov.

Určite by bolo vhodné, keby sa potenciál Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša mohol zúročiť aj v novej politickej strane Andreja Kisku. Ak by do pripravovanej strany vstúpili, mohol by tak vzniknúť triumvirát Kiska – Mikloš – Dzurinda, ktorý by určite v slovenskom politickom priestore u väčšiny Slovákov zabodoval. Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda majú aj ďalšie plus, osobne sa poznajú s Ivetou Radičovou, všetkých spájajú nezabudnuteľné pracovné chvíle z dôb, kedy bola Iveta Radičová premiérkou.

Ak by sa im podarilo vzájomne si vyjasniť niektoré z pohľadu vyššieho princípu síce sporné, ale nedôležité momenty predchádzajúcej politickej komunikácie, obrúsili by si vzájomné hrany, určite by to prinieslo priam raketový nástup pre ten meganajlepší politický subjekt v dejinách Slovenska, poháňaný čírou substanciou dobra, človečiny a demokracie. Dovoľujem si tvrdiť, že potenciál takejto politickej strany by mal v prvom rade nevyčísliteľný dopad na všetkých slovenských obyvateľov. Treba však,  aby lídri Kiskovej strany mali stále v srdciach veľkými písmenami napísané to dzurindovsky ľudské a doslovne teplo priateľské “Kde je vôľa, tam je aj cesta – môj maratón”.