Drahí bratia kňazi, milovaní bratia a sestry,

s radosťou pozdravujem ako pastier našej rožňavskej diecézy vás všetkých – kňazov, zasvätených i všetkých veriacich.

Mám skutočne radosť, že sa vám môžem prihovoriť v čase, keď už všetci vieme, že od 19. apríla 2021 sa otvárajú kostoly pre verejné slávenie bohoslužieb. Deje sa to po takmer 4 – mesačnom zákaze verejných slávení. V niektorých farnostiach našej diecézy, aj v iných diecézach sme pre rozšírenú pandémiu nemohli sláviť už ani vianočné sviatky. Teda tento liturgický rok bol takmer od začiatku až doteraz veľmi ochudobnený o aktívnu účasť veriacich na slávení Božích tajomstiev, o prijímanie sviatostí – hlavne pokánia a Eucharistie. A tie ostatné, hoci mohli byť vysluhované, tiež niesli so sebou značný smútok, keď sa nemohla zúčastniť širšia rodina, často nie ani celá tá najbližšia.

Počas veľkonočného obdobia čítame pri svätých omšiach zo Skutkov apoštolov o účinkovaní apoštolov a o živote prvej Cirkvi. Apoštoli neohrozene, verne, s rizikom a radujúc sa, že mohli aj trpieť pre Pánovo meno, hlásajú základ a jadro našej viery – ohlasujú Kristovo vykupiteľské dielo – jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Spoločenstvo veriacich má jedno srdce a jednu dušu – schádza sa na učení apoštolov, na „lámaní chleba“, praktizuje bratskú lásku, nikto nemá núdzu, lebo je medzi nimi láska, ktorá sa delí aj o hmotné dobrá… (porov. Sk 2, 42-47; 4, 1-13; 32-35; 5, 41-43).

Predtým ustráchaní apoštoli, už obdarení silou Ducha Svätého neohrozene plnia poslanie, ktoré im zveril Kristus a tí, ktorí videli Ježišovu smrť a tiež sa zo strachu z príslušnosti ku Kristovi predtým skrývali, keď uverili v jeho zmŕtvychvstanie, vítajú a s radosťou vyhľadávajú možnosť byť s Pánom, prijímať ho v Eucharistii pri „lámaní chleba“ a byť v spoločenstve bratov a sestier vo viere. Kristus povedal, že kde sú „dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene“, tam je On medzi nimi (porov. Mt 18,20).

Drahí bratia a sestry, aj my sme boli akoby „poskrývaní“ v našich príbytkoch. Boli sme izolovaní jedni od druhých, „izolovaní“ od sväté omše, od sviatostí, kvôli pandémii Covidu-19. Bolo to veľmi ťažké obdobie, náročné pre všetkých. Bola to veľká skúška a zatiaľ nie je za nami. Kňazi slúžili sväté omše  sami, prípadne s nevyhnutnou asistenciou, veriaci sledovali sväté omše prostredníctvom médií, internetu.

Inak sa nedalo. Chcem vyjadriť veľkú vďaku našim katolíckym médiám, všetkým horlivým, tvorivým kňazom  a veriacim, ktorí sprostredkovali tieto prenosy. Pán nech ich za to všetko odmení. Ale cítime, vieme, že to boli len „barličky“. Pre koho účasť na svätej omši nie je len povinnosťou, ale stretnutím  sa s Kristom, so spoločenstvom bratov a sestier, ten cíti, že potrebuje živú účasť na Eucharistickom slávení, potrebuje adorovať Pána. Potrebuje stretať sa so spoločenstvom vo viere. Veľmi zjednodušene povedané – potrebuje chodiť do kostola.

Na Biskupský úrad som dostával listy od nespokojných veriacich, ktorí sa domáhali práva otvorených kostolov pre bohoslužby. V týchto listoch prichádzali aj „výčitky“ na adresu nás biskupov, prečo je to takto, prečo … Chcem vás ubezpečiť, že my, biskupi sme nepozerali na túto situáciu nečinne, veľmi sme trpeli pre duchovný „hlad“ všetkých, ktorých nám Pán zveril ako pastierom. Trpeli sme pre túto situáciu od 10. marca 2020 s malými prestávkami radosti z uvoľnení zákazov a hľadali možnosti, aby sa mohlo prežívať základné ľudské právo vyplývajúce z náboženskej slobody, aby sa skončilo trápenie nás všetkých, aby sme mohli legitímne opäť čerpať život, silu, povzbudenie a útechu z Božieho slova a sviatostí.

Drahí bratia a sestry, od pondelka 19. apríla sa otvárajú kostoly pre verejné slávenie bohoslužieb. 25. apríla bude nedeľa Dobrého pastiera. Bude to prvá nedeľa otvorených kostolov. Náš Pán – Dobrý pastier nás pozýva a ja, ako pastier diecézy vás pozývam, vráťte sa do kostolov na slávenie svätých omší. Sú stále značné obmedzenia v počte zúčastnených. Všetky stanovené predpisy je potrebné dodržať, lebo ide o zdravie, o život, ktorý je veľkým Božím darom. Do kostola sa teda na svätú omšu nedostanú všetci, ktorí chcú. Nakoľko je to takto, naďalej platí dišpenz od povinnej účasti na svätej omši v nedele a prikázané sviatky. Ale buďte tvoriví. Ak sa nedostanete v nedeľu, choďte cez týždeň, hľadajte, ako sa dá.

Nech nie je nikto taký, ktorý hľadá dôvody, prečo sa nedá, nech nikto nemá voči vysielaným svätým omšiam postoj: „veď mne to stačí“. Neúnavne hľadajme a využívajme „spôsoby“ ako nás Pán posilní aj cez tieto prostriedky, ale ak môžeme, vráťme sa k Nemu aj fyzicky. Čaká na nás vo sviatosti zmierenia, v Eucharistii, v slávení svojej obety. Veď zomrel za nás, aby sme mali život.

Ďakujme za našich kňazov, ktorí sa vám venovali ako sa dalo, ktorí vystavovali aj svoje zdravie riziku nákazy, keď vysluhovali sviatosti chorým, mnohí aj na Slovensku slúžili v prvej línii v nemocniciach, pomáhali aj inak, ako mohli. Okrem daru Roka sv. Jozefa a Rodiny v našej diecéze prežívame Rok Eucharistie a kňazstva. Zvlášť po tieto dni ďakujme za kňazov a prosme za nové duchovné povolania, aby sme vždy mali dostatok verných, horlivých vysluhovateľov Božích tajomstiev a prejavujme lásku k eucharistickému Pánovi zvlášť svojim návratom do Božích chrámov. Rodičia, starí rodičia, prosím, ukážte svojim deťom, mladým príklad aj v týchto postojoch. To, čo im vy ukážete, predstavíte, oni ponesú v sebe a v budúcich postojoch ďalej a odrazí sa to na živote viery, ale aj v našej spoločnosti.

Hoci v závere, ale vôbec nie na poslednom mieste pozdravujem zvlášť mladých, s ktorými som sa nemohol stretnúť v sobotu pred druhou veľkonočnou nedeľou, hoci som toto stretnutie s láskou a nádejou na uskutočnenie plánoval. Drahí mladí, vy si to asi neuvedomujete naplno, ale ja áno – ste nesmierni vzácni a potrební. Nedajte si vziať svoju hodnotu. Držte sa Ježiša Krista a jeho evanjelia. Pevne dúfam, že opäť bude možnosť pre naše spoločné stretnutie. Modlime sa za to. Dobre? Preto všetkých znova pozývam na celodiecézne stretnutie do Jasova dňa 8. mája 2021, kde chceme ďakovať aj za 900 rokov rádu premonštrátov.

A nech po tieto dni v nás hrejivo znejú slová Žalmu: „Naradovaný som bol, keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho“ (Porov. Ž 122,1).

Drahí kňazi, milí bratia a sestry, všetkých vás žehnám a opäť povzbudzujem k vzájomnej modlitbe za všetky potreby našej diecézy.

Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v sekcii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.