„Je to ukážka toho, aký obrovský vplyv tam majú niektoré radikálne náboženské sily, niektorí imámovia, čo za tým stoja. Je to asi týždeň, čo som sa vrátil z Pakistanu a videl som, že politici aj majú vôľu niečo zmeniť. Napríklad na týchto nešťastných bohorúhačských zákonoch, ale chýba tu vôľa inej sily v spoločnosti, a to sú náboženskí predstavitelia. Tu išlo v podstate o sekulárnu vec, len vypustil tri slová, a vyvolalo to obrovské náboženské rozhorčenie. Udial sa tam veľký pochod a dosiahli jeho odstúpenie,“ povedal v diskusii na TABLET.TV europoslanec OĽaNO Branislav Škripek po návrate z Pakistanu.

Bol tam súčasťou politickej misie, ktorá mala za cieľ podporiť dodržiavanie ľudských práv a okrem iného podporiť väznenú kresťanku Asiu Bibi, ktorá bola na základe zákona o bohorúhačstve odsúdená na trest smrti. „Množstvo organizácií aj aktivistov sa chytilo tohto prípadu a začali písať diplomatom, členom vlády, aby ju prepustili. Ale pravda je aj to, že pred jej väznicou už demonštroval takýto istý veľký náboženský pochod, aký donútil odstúpiť ministra, a žiadal jej okamžité obesenie,“ konštatuje Škripek.

Mladej žene sa stala osudnou povera, podľa ktorej ak sa kresťan napije vody zo studne, ktorú používajú moslimovia, znečistí ju. Povera nie je súčasťou oficiálnej legislatívy, podľa ústavy sú si všetci rovní. „Ale bol som informovaný, že v praxi je napríklad nemysliteľné, aby niektorý z najvyšších vládnych postov zastával kresťan,“ upozornil Škripek. A v ľudovej kultúre je zažitá aj predstava o vode. „Počul som prípad 12-ročného kresťanského chlapca, ktorý sa v škole napil vody. Obvinili ho, že to bol moslimský pohár. Bili ho zato tak, až ho dobili na smrť,“ povedal.

Začiatkom tragédie Asie Bibi bola obyčajná ženská hádka s moslimskými susedami na poli. „Táto žena mala roztržku so svojimi kamarátkami, spolužiačkami z detstva. Zbierali spolu na poli bobuľové ovocie a boli smädné. Ona doniesla vodu zo studne, aj ona sa napila. A ony ju obvinili, že pošpinila moslimskú studňu. Roztržka sa skončila jej vyjadrením: „Čo také urobil Mohamed? Lebo Kristus kvôli ľuďom aspoň vstal z mŕtvych“. Za toto ju odsúdili na trest smrti, doteraz sedí vo väzení,“ povedal Škripek, ktorý sa v Pakistane stretol aj s manželom a dcérami odsúdenej ženy.

Hovorí, že politici, ktorí pochádzajú zo vzdelanej vrstvy Pakistancov, by radi zmiernili nielen trest tejto Asie Bibi, ale aj samotnú bohorúhačskú legislatívu. Nie je to však jednoduché.

„Minister a guvernér provincie Pandžáb sa niekoľkokrát vyjadroval na jej obranu. Navštívil ju vo väzení, vystúpil v televízii a povedal, že je potrebné ju prepustiť. Následne ho zavraždil jeho vlastný ochrankár, 27 ranami zo samopalu AK 47, v Islamabade. Tento guvernér figuroval aj v jej súdnom procese. Na jeho miesto nikto nechce nastúpiť,“ hovorí Škripek.

„Podľa toho, čo som sa dozvedel, ochrankára zatkli a postavili pred súd. Bola to úkladná vražda a porušenie jeho povinnosti ochraňovať vládneho činiteľa. Bol odsúdený a popravený. A jeho hrob sa stal pútnickým miestom radikálnych vyznávačov islamu,“ dodáva.

Na margo problémov s tradíciami jednoduchých Pakistancov pridáva ešte jeden príklad. „Práve v čase, keď sme tam boli, vyšiel v novinách článok o chlapovi, ktorý rozvážal autom jedlo z reštaurácie. Na spätnom zrkadle mal zavesený krížik a náboženský symbol, ktorý pripomína zosnulých, pôvodom z Anglicka. Vystúpil z auta, niesol to jedlo, a napadla ho skupina ôsmich mužov. Dobili ho do bezvedomia. Muža, ktorý má rodinu a deti, dôvod bol náboženský. Polícia sľúbila, že to bude vyšetrovať, ale páchateľov nezatkla,“ povedal Škripek.

Tvrdí, že na vládnej úrovni žiadnu antipatiu ani predsudky necítil, skôr naopak. „Otázku ‘prečo’ som na niekoľkých stretnutiach položil vládnym predstaviteľom. Odpovedali mi, že viac ako polovica národa je v podstate nevzdelaná. Vzdelanie má 43 percent, ale väčšia časť ho nemá. S touto obrovskou masou sa mimoriadne ťažko pracuje. Je to 210-miliónová krajina,“ vysvetľuje.

„Nefunguje ani celonárodný rozhlas alebo televízne vysielanie, mnohí by si ho ani nemohli dovoliť. Ale modernizácia postupuje, je to paradox, ktorý vidíme na afrických krajinách, ale aj rozvíjajúcich sa krajinách Blízkeho východu a Ázie, množstvo ľudí má mobilné telefóny. A vidia svet,“ tvrdí Škripek.

V prípade zákona o bohorúhaní je podľa neho problém aj v tom, že ho rozhorčene obhajujú imámovia a politické strany s nimi spojené. „Zákon o bohorúhaní je formulovaný veľmi prísne, je v ňom zakotvený trest smrti. Na základe tohto zákona bolo od roku 1978 do roku 2014 obvinených 1300 ľudí a 60 z nich bolo zavraždených skôr, ako sa skončil súdny proces. Zabil ich rozvášnený dav, väzenskí dozorcovia, ochranka na súde. Často zomreli skôr, ako sa dostali do budovy, zlynčovali ich na ulici,“ tvrdí Škripek.

Tri roky väzenia alebo pokuta, alebo oboje sa na základe zákona proti bohorúhaniu podľa Škripeka uloží tomu, kto má škodlivé poznámky voči svätým osobám. „Alebo za propagovanie alebo kázanie svojej viery, ktoré akýmkoľvek spôsobom rozhorčí náboženské cítenie moslima. Desať rokov väzenia alebo pokutu, alebo oboje dostanete za úmyselné a zlomyseľné konanie, zamerané na pohoršenie náboženského cítenia ktorejkoľvek triedy. Doživotné väzenie dostanete za pošpinenie Koránu a povinný trest smrti za priame alebo nepriame pošpinenie mena Mohameda,“ vysvetľuje europoslanec.

Hoci je znenie zákona doslova stredoveké, má súvis s ľudovou kultúrou. „Stretol som sa s učiteľmi v katolíckych školách. Sú tam rozšírené, na vysokej úrovni, a chodí do nich aj množstvo moslimských detí. Dokonca, keď som sa stretol s ministrom pre zahraničné otázky, povedal, že vychodil katolícku školu. Ale od učiteľov sme sa dozvedeli, že priamo v učebniciach majú deti na jednom mieste napísané: My, moslimovia, sme pravoverní,” povedal. Ostatní, najmä kresťania a Židia, sú podľa Škripeka označení za neveriacich a nedôveryhodných. „Výsledok je, že štatisticky má kresťan trikrát menšiu šancu zamestnať sa ako moslim. Tí dospelí za to už potom možno ani nemôžu. Keď vás ako dieťa naučia, že kresťanom a Židom nesmiete dôverovať, nezamestnáte kresťana,“ dodal.

„Na vládnej úrovni toto pociťovať nebudete. Sú to vzdelaní, rozhľadení ľudia, ktorí vedia, že svet je niekde inde,“ povedal Škripek s tým, že Pakistan je významným obchodným partnerom Európskej únie, ktorá dodržiavanie ľudských práv požaduje.

„Prišli sme tam ako diplomatická návšteva s cieľom poukázať na dodržiavanie ľudských práv. V rozhovoroch sme sa dostali až k prípadu Asie Bibi. Stretli sme sa s veľvyslancami členských štátov Únie, aj naším únijným predstaviteľom. Stretli sme sa s ministrom pre zahraničné otázky, ministrom pre náboženské otázky, aj najvyšším prokurátorom. S predstaviteľmi organizácie pre ochranu ľudských práv, aj škôl,“ rekapituluje Škripek.

„Pre pakistanských predstaviteľov to nie je jednoduchý problém. Upozornili ma, že ak by bol takýto človek prepustený, bolo by pre neho najlepšie emigrovať aj s celou širšou rodinou,“ zhrnul.

Na záver dodal, že ak by Pakistan dokázal zmeniť zákon o bohorúhaní, najviac by to prospelo práve moslimom, ktorí tvoria absolútnu väčšinu z viac ako 200 miliónov obyvateľov. „Menšinového obyvateľstva sú tam asi tri percentá, väčšina z toho kresťania,“ povedal Škripek. Zákon sa tak, logicky, často používa práve proti moslimom.

„Moslimovia to zneužívajú aj proti sebe navzájom, na vyslovene obchodné pomsty. Poľnohospodári, obchodníci, predstavitelia firiem, stačí, že sa navzájom udajú za porušenie bohorúhačského zákon, na to stačia iba dvaja svedkovia, a sudca na tej najnižšej úrovni to ani veľmi nevyšetruje, hneď obvineného zavrie. A takto si konkurenti v podnikaní navzájom škodia. Alebo sa takto zmocnia pôdy niekoho iného,“ uzavrel Škripek.