Upriamil ich pozornosť na niektoré problémy, ktoré v súčasnosti trápia svet. Hovoril aj o vzťahoch Ruska a Európskej únie. V úvode povedal: „Chcel by som znovu veľmi srdečne na tomto tradičnom stretnutí privítať prvákov, pedagógov, vedenie Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (univerzity) a Diplomatickej akadémie. Najmä však prvákov, ktorí dnes začínajú novú etapu svojho už samostatného života a zaraďujú sa medzi tých, čo sa rozhodli svoj život zasvätiť povolaniu odborníka na medzinárodné vzťahy v niektorej sfére, či už diplomatickej, obchodnej, žurnalistickej, alebo v sfére medzinárodných stykov. Dnes existuje veľké množstvo povolaní, ktoré bez medzinárodného faktora nemôžu byť plnohodnotné.

Práve som sa zúčastnil slávnostného otvorenia školského roka na Gymnáziu J. M. Primakova v Moskovskej oblasti, kde sa hovorilo o významnej úlohe, ktorá sa v našom štáte pripisuje mladému pokoleniu. Túto tému je určite vhodné spomenúť aj na tomto mieste, lebo o krátky čas práve vy budete musieť prevziať na seba zodpovednosť za rozvoj našej otčiny, za obhajovanie jej záujmov na medzinárodnej scéne. Neodmysliteľným predpokladom toho, aby sa krajina efektívne rozvíjala, je zabezpečenie čo najpriaznivejších vonkajších podmienok uskutočňovaním zodpovednej, samostatnej vonkajšej politiky zameranej na národné záujmy. My dôsledne kráčame práve touto cestou.

Z úst prezidenta Ruskej federácie V. V. Putina už neraz odznelo, že to, čo máme dnes možnosť pozorovať v podobe konfrontácie, snahy o izoláciu alebo sebaizoláciu, vôbec nebola naša voľba. Sme otvorení pre spoluprácu so všetkými, čo prejavia ochotu, ale pravdaže iba na základe vzájomného rešpektovania, rovnoprávnosti, zohľadňovania vzájomných záujmov, dodržiavania medzinárodného práva v celej jeho úplnosti, a nielen v tej časti, ktorá dnes vyhovuje konjunktúrnym snahám toho alebo onoho nášho partnera.

Rusko má jedinečnú geostrategickú pozíciu, významný vojensko-politický a ekonomický potenciál, postavenie stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, a vďaka všetkým týmto faktorom je jedným z kľúčových centier ľudskej civilizácie. V priebehu našich dejín sme už neraz dokázali, že vieme úspešne riešiť úlohy vnútorného rozvoja, účinne obhajovať svoju suverenitu, a v prípade potreby aj chrániť práva našich krajanov v zahraničí, byť oporou pre našich spojencov. História už veľakrát všetkých presvedčila, že podrobiť nás nejakému cudziemu vplyvu a vyriešiť svoje problémy na náš úkor sa nepodarí, a som presvedčený, že takéto snahy stroskotajú aj v budúcnosti. Ešte raz však opakujem, že takéto ponaučenie si asi nedokážu vziať všetci.

Nie je tajomstvom, že istej časti tých, ktorých obyčajne označujú ako politická elita Západu, sa naša samostatná politika nepáči. Chceli by mať do činenia s poslušným Ruskom, ochotným ustupovať na svoju vlastnú škodu. Z toho vyplýva aj snaha potrestať nás za to, že obhajujeme svoje zákonité miesto v medzinárodných záležitostiach a vo svete. Určite viete, ako vyzerajú snahy o také potrestanie. Využívajú sa rozličné nástroje na spomalenie napredovania, sankcie, informačné vojny, ktorých cieľom je dezinterpretácia našich principiálnych prístupov k rozličným medzinárodným problémom a diskreditácia nášho smerovania v medzinárodnej politike.

Je všeobecne známe, kto v skutočnosti v posledných rokoch porušoval základné princípy medzinárodného práva, také ako zvrchovaná rovnosť štátov, záväzok nezasahovať do ich vnútorných záležitostí a riešiť všetky spory mierovou cestou. Toto všetko je zakotvené v Charte OSN. Vieme, kto pošliapal záväzky prijaté v rámci OBSE a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, kto bombardoval Juhosláviu, Irak a Líbyu, kto umožnil oživenie medzinárodného terorizmu, čie avanturistické aktivity viedli k vzniku Al-Káidy, ISIS a Frontu An-Nusrá, ktoré sú teraz nepriateľmi celého ľudstva.

Rusko vždy vystupovalo a aj bude vystupovať proti nezákonnosti na medzinárodnej scéne. Len nedávno sme spolu s Čínskou ľudovou republikou podpísali deklaráciu o zvýšení úlohy medzinárodného práva v medzištátnych vzťahoch a ako oficiálny dokument sme ju distribuovali v OSN. Vyzvali sme na diskusiu, ale zo strany našich západných partnerov nepozorujeme nijaké nadšenie. Napriek tomu budeme naďalej tvrdo pracovať na stabilizácii svetového poriadku.

Pritom je dôležité pochopiť, že sa nesnažíme o znovuzrodenie impéria, ani o geopolitickú alebo nejakú inú expanziu. Jediné, čo chceme, je žiť si svoj život podľa seba, bez cudzích usmernení a nevyžiadaných rád, bez snáh poštvať proti nám spriatelené a nám príbuzné národy, s ktorými nás spájajú mnohé stáročia spoločnej histórie, kultúry, tradícií a rodinné zväzky. Ani my sami pritom nenanucujeme nikomu svoje názory a recepty. Ale ako som už povedal, pre nás je neprijateľná logika niečej výlučnosti podľa zásady „čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi“.

Vidíme, že na Západe je pre mnohých ťažké pripustiť očividnú skutočnosť, že „postbipolárna“ etapa sa skončila. Plány na jej nahradenie nastolením hegemónie skrachovali. V súčasnosti prebieha proces budovania nového, spravodlivejšieho a demokratickejšieho polycentrického usporiadania sveta. Jeho podstata spočíva vo vytvorení a upevňovaní nových centier ekonomickej sila a s tým spojeného politického vplyvu.

Štáty a rodiace sa mocenské centrá sa usilujú v mene vlastných národných záujmov o aktívnu účasť na formovaní medzinárodnej agendy tak, aby odzrkadľovala ich záujmy, smelo preberajú na seba svoju časť zodpovednosti za udržanie bezpečnosti a stability na rôznych úrovniach. Multipolarita je v podstate stelesnenie kultúrno-civilizačnej rozmanitosti súčasného sveta, túžby národov po prevzatí svojho osudu do svojich rúk, prirodzenej snahy o spravodlivosť v tom zmysle, ako o tom snívali autori Charty OSN. Keď si túto Chartu prečítame, pochopíme, že tí, čo požadujú väčšiu spravodlivosť v svetových záležitostiach, sa nesnažia o nič extra špeciálne.

Snaha úzkej skupiny západných štátov o prekazenie úsilia národov, v rámci ktorej sa tieto štáty neštítia používať diktát a silu, pri čom obchádzajú Bezpečnostnú radu OSN, bezpochyby brzdí utváranie multipolárneho usporiadania sveta, ale zastaviť tento objektívny a neúprosný proces už nikto nedokáže.

Sme presvedčení, že niet inej cesty ako obnoviť kultúru dialógu a hľadania kompromisu, vrátiť sa ku konštruktívnej diplomacii ako k nástroju zosúlaďovania všeobecne prijateľných riešení v politike, ekonomike, finančnej oblasti, v ekológii. Účinné východiská sa dajú nájsť len spoločnými silami a na základe  vyváženia záujmov, a toto by sme mali robiť hneď a zaraz.

Napätie posledných rokov veľmi ťažko dolieha na medzinárodnú stabilitu. Mimoriadne znepokojenie vyvolávajú úporné snahy NATO o zmenu vojensko-politickej situácie v euroatlantickom priestore vrátane zvyšovania vojenskej prítomnosti a infraštruktúry v regiónoch hraničiacich s Ruskom, a pravdaže aj vytvorenie európskeho segmentu americkej globálnej protiraketovej obrany. Tí, čo iniciujú podobné nekonštruktívne kroky, určite chápu, že si dokážeme spoľahlivo zaistiť suverenitu a bezpečnosť krajiny za akejkoľvek situácie. Ale ako zodpovedná krajina sme pevne oddaní tým deklaráciám, ktoré boli za posledných 20 rokov prijaté v rámci OBSE a v Rade Rusko –  NATO.

Všetci chceme vybudovať priestor rovnakej bezpečnosti tak v euroatlantickom priestore, ako aj v Eurázii, nik z nás nebude upevňovať vlastnú bezpečnosť na úkor bezpečnosti ostatných. Žiaľ, tieto deklarácie zostali len na papieri v podobe politických sľubov. Naše snahy o to, aby sa stali právne záväznými, boli západnými krajinami zavrhnuté. Som presvedčený, že ak by k tomu nedošlo a ak by rovnaká a nedeliteľná bezpečnosť nadobudla právne záväznú formu, veľa konfliktov, ktoré v súčasnosti sužujú Európu, by dávno nebolo, dávno by boli urovnané.

Myslím si, že povedané sa týka konfliktov v Podnestersku, Karabachu a Kosove. Ak by platili právne záväzné pravidlá rovnakej bezpečnosti, už dávno by sa bolo dalo dohodnúť o nepoužívaní sily v Zakaukazsku, o čo sa už dlho snažíme. A k najčerstvejšej kríze, ukrajinskej, by určite vôbec nedošlo, keby sme všetci dodržiavali tie záväzky, ktoré sme prijali v rámci OBSE, a to záväzky rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti.

Napriek tomu sa budeme rovnako ako predtým snažiť o zjednotenie úsilia všetkých krajín v euroatlantickom priestore a na celom svete za účelom odvrátenia spoločných veľkých hrozieb, najmä hrozby medzinárodného terorizmu. Pomáhame legitímnej vláde Sýrie likvidovať teroristov a napomáhame celosýrsky politický proces, pričom rokujeme so všetkými stranami a nepodporujeme zasahovanie zvonka. Vychádzame totiž z toho, že o osude svojho štátu majú rozhodnúť sami Sýrčania. Presne na základe tých istých princípov komunikujeme so všetkými účastníkmi kríz v Líbyi, Iraku a Jemene za účelom vyriešenia problémov, ktorým čelia tieto štáty. Ponúkame pomoc pri obnove palestínsko-izraelských rokovaní, presadzujeme iniciatívy na národné zmierenie v Afganistane a na mierové urovnanie jadrového problému na Kórejskom polostrove.

Dlhodobým charakterom sa vyznačuje realizácia iniciatívy ruského prezidenta V. V. Putina na vytvorenie Veľkého Eurázijského partnerstva. Plán predpokladá rozvíjanie otvorenej mnohostrannej obchodno-ekonomickej kooperácie členských štátov Eurázijskej ekonomickej únie, Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), a v budúcnosti aj ďalších ázijských a európskych štátov za účelom vytvorenia jednotného hospodárskeho priestoru od Atlantiku až po Tichý oceán. Je to dávna  idea, ale dnes, keď o ňu regionálne integračné zoskupenia prejavujú taký živý záujem, je celkom možné, že sa pretaví do konkrétnych činov.

Dúfame, že zdravý rozum a politická múdrosť umožnia obnovenie našich vzťahov s Európskou úniou a jej členskými štátmi na základe naozajstného dobrého susedstva, predvídateľnosti a otvorenosti.

Čo sa týka nášho ďalšieho suseda, Spojených štátov, ako hovorí prezident Ruskej federácie V. V. Putin, nevyhľadávame spory s touto krajinou a voči americkému ľudu sme priateľsky naladení. Teraz sme otvorení pre konštruktívne vzájomné pôsobenie tam, kde to zodpovedá ruským záujmom. Úprimne si želáme, aby sa bilaterálna politická atmosféra normalizovala. Ale ako je známe, na tango musia byť vždy dvaja. Podľa môjho názoru naši americkí partneri zatiaľ predvádzajú jedno za druhým iba individuálne vystúpenia break dance.

Vo všeobecnosti budeme rovnako ako predtým presadzovať pozitívnu agendu, vzájomne rešpektujúci prístup, hľadať a nachádzať kompromisy. Týmto spôsobom budujeme aj naše pôsobenie v Eurázijskej ekonomickej únii, Organizácii dohody o kolektívnej bezpečnosti, Spoločenstve nezávislých štátov, Šanghajskej organizácii pre spoluprácu, BRICS, a na bilaterálnom základe bez preháňania s krajinami všetkých kontinentov,“ povedal v závere ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.

Video si môžete pozrieť tu:

https://www.youtube.com/watch?v=XRPBOn7Ad5Q