Môj profil 
Predplatné
Dlhoročný euroúradník Maroš Šefočovič vysvetlil, že v rozprave či EÚ robí dosť alebo či sa koronakríza prehupne do jej politickej krízy by nebolo správne a férové vystaviť účet EÚ podľa úvodných dní, keď sme boli všetci zaskočení,
“V najbližších dňoch, verím, presvedčíme aj kvalitným, inovatívnym návrhom 7-ročného európskeho rozpočtu. A potom bude treba rýchlu dohodu celej 27-čky, lebo reštart ekonomiky si vyžiada masívne investície a otáľanie by nám ľudia neodpustili,” konštatoval v stredu večer Maroš Šefčovič.
Už skôr na svojom profile na sociálnej sieti upozornil na opatrenia, ktoré pripravuje Európska komisia. Tá podľa Šefčoviča pomáha cez vyše 130 konkrétnych iniciatív. “A spolu s členskými krajinami sme nasmerovali do ekonomiky takmer 3 400 miliárd eur. Bez koordinácie a spolupráce to nepôjde ani v ďalšej fáze, keď vírus začneme dostávať pod kontrolu a ekonomiky začneme postupne prebúdzať.”
“Asi najsledovanejšou správou z našej dielne bola tzv. exit stratégia alebo akýsi rámcový návod, o ktorý sa odporúčame oprieť pri postupnom uvoľňovaní obmedzení. Rámcový preto, lebo neexistuje jeden magický recept, ktorý vráti do normálu všetky členské krajiny naraz a zo dňa na deň. Detaily jednotlivých exit stratégií budú značne šité na mieru.”
Šefčovič dodal, že po konzultácii s odborníkmi EK vidí tri kritériá, ktoré by mali byť hlavným vodítkom pri rozhodovaní sa, či, kedy a ako dať uvoľneniu zelenú. Ide o epidemiologické kritérium – stabilizácia a pokles čo do počtu novo nakazených a hospitalizovaných; zdravotnícke kapacity – pripravenosť zdravotných systémov čo do vybavenia, materiálu, personálu; a monitorovacie kapacity – široko plošné testovanie.
“Čo to znamená v praxi? V prvom rade to, že hovoríme o postupnom uvoľňovaní obmedzení, pričom medzi jednotlivými štádiami by mal byť dostatočný časový odstup, aby sa vyhodnotili. V ideálnom prípade spravíme ďalší krok vpred, no ak to bude nevyhnutné, krok vzad. Všeobecne platné obmedzenia by mali nahradiť obmedzenia, ktoré sú viac cielené. Napríklad najzraniteľnejšie skupiny treba chrániť dlhšie alebo do práce neposlať celú populáciu naraz.”
Podľa Šefčoviča niet pochýb, že veľkú mieru koordinácie potrebujeme v únii pri otváraní vnútorných hraníc, a to nielen pre tovary, ale aj pre ľudí, najmä tých, ktorých práca si vyžaduje cezhraničný pohyb. “Susedné krajiny by preto mali úzko komunikovať. Prvotný priestor pre otváranie hraníc vidíme práve v prípade susediacich regiónov s identicky nízkym epidemiologickým rizikom. Všetci si želáme, aby sme účinne nadviazali na etapu obmedzení, vďaka ktorej tlmíme šírenie nákazy a záťaž na zdravotníctvo.”
Hajšel: Dnešný summit môže rozhodnúť či členovia úniu zachránia alebo odštartujú jej zánik
O tom, ako ovplyvní koronavírus Európsku úniu polemizuje aj poslanec EP za stranu Smer-SD Robert Hajšel. “Začne zánik alebo oživenie EÚ?” Pýta sa s tým, že štvrtkový online summit Európskej únie môže rozhodnúť o tom, či členské štáty úniu zachránia alebo odštartujú jej zánik.
“Nie za jedným stolom, ale cez počítač pristúpia štáty, ktoré možno rozdeliť podľa záujmov do niekoľkých skupín, pričom ani tie skupiny nie sú úplne homogénne, k riešeniu otázky, ako financovať obnovu ekonomiky po koronakríze. Štáty, ktoré viac prispievajú do spoločného rozpočtu, ako z neho dostávajú, nebudú tento raz čeliť iba tzv. priateľom kohézie, ako je Slovensko, ale najmä Taliansku, volajúcom po spoločnom zdieľaní dlhu kopiaceho sa v dôsledku koronakrízy. Niekde medzi nimi sa pohybujú ďalšie štáty, snažiace sa hoci z rôznej strany o nájdenie akéhosi kompromisu v otázke, kto a kedy to všetko zaplatí.”
Podľa Hajšela ak jednotlivé štáty na svojich postojoch nič nezmenia a národné egoistické záujmy nedajú bokom, ohrozia nielen dohodu o tzv. Fonde obnovy a naštartovaní európskej ekonomiky paralyzovanej pandémiou COVID 19, ale zasejú pochybnosti, či sa ešte vôbec na niečom dôležitom podarí v budúcnosti dohodnúť.
“Som presvedčený, že toto si všetky vlády uvedomujú, ako aj vedia, že sklamať nemôžu ani svojich občanov. Preto sa tento summit musí skončiť aspoň všeobecnejšou dohodou o tom, z čoho a ako sa bude financovať Fond obnovy, z ktorého možno už na prelome roka budú môcť na svoju obnovu čerpať peniaze tie najpostihnutejšie štáty. Ak to budú hlavne tzv. korona dlhopisy, potom to bude veľké viťazstvo Talianska a obrovský ústupok tých, ktorí akékoľvek spoločné zdieľanie dlhu jednotlivých štátov odmietali.”
Jaroslav Zajac
.JPG)
