Poľsko buduje najväčšiu armádu v Európe, no vojna na Ukrajine odhaľuje jej slabiny

V rokoch 2014 až 2025 sa počet vojakov viac ako zdvojnásobil z približne 100-tisíc na 216-tisíc, čo je tretia najväčšia armáda v NATO po USA a Turecku, pričom cieľom je dosiahnuť až 300-tisíc príslušníkov ozbrojených síl. Premiér Donald Tusk sa podľa webu Kyiv Independent dokonca netají plánom na rozsiahly vojenský výcvik všetkých dospelých mužov v krajine s cieľom vybudovať armádu s pol miliónom vojakov vrátane záložníkov.

Poľsko zároveň vedie v obranných výdavkoch v rámci NATO, pričom tento rok plánuje minúť 4,7 % HDP, čo predstavuje približne 35 miliárd dolárov, teda trojnásobok výdavkov z roku 2014.

Krajina investuje do moderného vojenského vybavenia vrátane tankov PT-91, nemeckých Leopardov, amerických Abramsov, juhokórejských K2, lietadiel FA-50, húfnic K9, vrtuľníkov Apache a stíhačiek F-35. Poľsko tiež objednalo 486 raketových systémov HIMARS, ktoré sa ukázali ako účinné v ukrajinskom konflikte. Do roku 2030 plánuje Poľsko prevádzkovať približne 1 100 tankov, čo by znamenalo, že takáto tanková flotila by bola väčšia ako flotila Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska dohromady.

Napriek týmto ambíciám však vojna na Ukrajine odhalila viaceré slabiny poľskej armády. Medzi najväčšie problémy patrí nedostatok dronov a prostriedkov na ich ničenie, neefektívna logistika, spomaľujúci sa nábor a komplikované rozhodovacie procesy.

Podľa bezpečnostného experta Roberta Czuldu z Univerzity v Lodži sa závery z ukrajinskej vojny implementujú veľmi pomaly a často sa sústreďujú skôr na nákup viditeľnej techniky než na systémové reformy. Poľsko má len jeden protidronový systém SKYctrl, ktorý často zlyháva, čo ohrozuje aj ochranu leteckých základní a flotily F-16 a F-35. Ruské drony opakovane narušujú poľské vzdušné priestory bez toho, aby boli zostrelené.

Nábor nových vojakov sa spomalil, pričom v roku 2023 sa do armády prihlásilo 16-tisíc nováčikov a do polovice roku 2024 len 10-tisíc. Vojna na Ukrajine zdôraznila potrebu efektívneho systému náhrady vojakov na fronte, ktorý Poľsko zatiaľ nemá. Ďalšie slabiny zahŕňajú nedostatok kybernetických a vesmírnych spravodajských kapacít, nedostatok domácej výroby delostreleckej munície, slabý civilný obranný systém a logistiku.

Analytici upozorňujú, že poľská vojenská doktrína sa líši od ukrajinskej a kladie dôraz na interoperabilitu s NATO a vzdušnú prevahu. Napriek snahám o zlepšenie Poľsko čelí pomalému napredovaniu v implementácii potrebných reforiem, čo môže ohroziť efektívnosť armády v prípade rozsiahlejšieho konfliktu s Ruskom.