“Ako upozornil poslanec NR SR za SaS Ondrej Dostál, táto otázka je momentálne predčasná, keďže NR SR na júnovej schôdzi rokovala o návrhu Tomáša Tarabu (nezaradený) o zmene ústavy, ktorou sa mala v ústave zakotviť možnosť konania referenda o predčasných voľbách. Pretože sa o jeho návrhu hlasovalo 29. júna 2021, najbližšie bude môcť byť podľa rokovacieho poriadku podobný návrh do NR SR predložený až 29. decembra 2021,” povedal pre TASR hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Dostál zároveň na sociálnej sieti upozornil, že hnutie OĽANO malo vo svojom volebnom programe návrh na zmenu ústavy, aby nebolo možné vyhlásiť referendum ani vo veci skrátenia volebného obdobia NR SR.

SaS bude svoj postoj komunikovať až vtedy, keď k nej zaujme stanovisko Republiková rada SaS a poslanecký klub strany.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu (7. 7.) uviedla, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by NR SR rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie. Označila to za jedno z možných riešení po rozhodnutí Ústavného súdu SR, podľa ktorého je navrhovaná referendová otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR protiústavná.

Po odôvodnení rozhodnutia Ústavného súdu by chceli poslanci z Hlasu-SD podať novelu ústavy

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD by chceli podať návrh novely Ústavy SR v súvislosti s umožnením referenda o predčasných voľbách. Počkať si chcú na odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR

“Hlas je presvedčený, že povinnosťou Národnej rady SR je zmeniť ústavu tak, aby aj po formálno-právnej stránke umožnila ľuďom naplniť svoje základné demokratické práva a rozhodnúť v referende o konaní či nekonaní potrebných volieb,” uviedla hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

Strana počká na odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu, aby mohla podať relevantný návrh novely ústavy.

“Po schválení tejto zmeny je Hlas pripravený hlasovať v parlamente za prijatie uznesenia, ktorým národná rada vyhlási rovnaké referendum, o aké požiadalo 600.000 občanov Slovenskej republiky,” dodala hovorkyňa.

Prípadnú podporu novely ústavy avizoval za nezaradených poslancov, ktorí odišli z ĽSNS, aj predseda mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík. S cieľom zvolať schôdzu k tomuto návrhu chce osloviť lídrov relevantných strán.

Medzi iniciátormi petície za referendum o predčasných voľbách boli aj predstavitelia Hlasu-SD.

O ďalšom postupe po rozhodnutí Ústavného súdu SR o referende budú Obyčajní ľudia hovoriť pred júlovou schôdzou NR SR

O ďalšom postupe hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) po rozhodnutí Ústavného súdu SR o referende bude poslanecký klub hnutia hovoriť pred júlovou schôdzou parlamentu. Povedal to predseda klubu Michal Šipoš

Jeho stanovisko agentúre SITA poskytol mediálny tím OĽaNO. Začiatok schôdze je naplánovaný na štvrtok 22. júla. Ústavný súd SR v stredu 7. júla rozhodol, že predmet referenda o predčasných voľbách do Národnej rady SR (NR SR) nie je v súlade s ústavou a nemôže sa teda konať.

Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu povedala, že poslanci Národnej rady SR (NR SR) môžu zmeniť text Ústavy SR a prijať uznesenie, na základe ktorého by konanie referenda o predčasných parlamentných voľbách bolo v súlade s ústavou.

„Poslanci NR SR môžu rozhodnúť o zmene ústavy. To znamená, že môžu dať do ústavy text, ktorý by znamenal, že takéto referendum by bolo v zhode s ústavou. Následne môžu prijať uznesenie, ktorým žiadajú o vyhlásenie referenda. Obratom by som takéto referendum následne vyhlásila, pretože by bolo jasné, že by bolo už v súlade s Ústavou SR,“ uviedla Čaputová.

Prezidentka tak naznačila, že referendum občanov sa môže konať nielen na základe petície, ale aj na základe uznesenia NR SR.

Za ľudí nevidí dôvod na zmenu ústavy, jej zmeny nemôžu slúžiť politickým cieľom

Strana Za ľudí nevidí dôvod na zmenu Ústavy SR. Hovorí, že ústava nie je trhací kalendár a jej zmeny nemôžu slúžiť na presadzovanie politických cieľov niektorých politikov. Podpredseda strany Juraj Šeliga uviedol, že novela ústavy je zlý nápad, ktorý sa nemá riešiť v skrátenom legislatívnom konaní.

“Akákoľvek zmena ústavy má byť predmetom diskusie a pripomienkovania, nie narýchlo podaná do parlamentu, nehovoriac o tom, že takáto zmena by oslabila charakter parlamentnej demokracie. Nepodporujem takúto zmenu a vzhľadom na to, že na ostatnej schôdzi parlament hlasoval o návrhu zmeny ústavy, najbližšie hlasovanie bude možné až na konci roka,” reagoval pre TASR Šeliga na návrh predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina), ktorý chce zmenu legislatívy zaradiť na júlovú mimoriadnu schôdzu.

“Instantné” návody na okamžitú zmenu ústavy sú podľa neho viac politickou reakciou na kritiku občanov, ktorí referendum chceli, ako systémová úvaha o tom, ako stabilizovať a posilniť náš ústavný poriadok.

Šeliga tiež dodal, že takáto zmena ústavy by bola nesystémovým prvkom v systéme celej zastupiteľskej demokracie.

“Pretože okamžite po voľbách by opozícia, bez ohľadu na to, kto by bol v opozícii, začala referendovú kampaň za skrátenie volebného obdobia. Takto by bola krajina v neustálej kampani,” zdôraznil.

.

“Referendum je podľa ústavy dôležitým nástrojom presadzovania vôle občanov. Na druhej strane, možnosť posúdenia otázok Ústavným súdom je nástrojom na ochranu stability ústavného systému a nevidíme dôvod na zmenu týchto postupov,” uviedlo tlačové oddelenie strany Za ľudí.

Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) chce zaradiť na júlovej mimoriadnej schôdzi cez procedurálny návrh zmenu legislatívy tak, aby sa mohlo vypísať referendum o predčasných voľbách. Referendum by podľa jeho slov mohlo byť na jeseň.

Koaličná SaS hovorí, že otázka o zmene ústavy v súvislosti s umožnením referenda o predčasných voľbách je predčasná, pretože podobný návrh z dielne opozície nedávno parlament odmietol. Podľa rokovacieho poriadku by sa preto mohol znova predložiť koncom decembra. Keď bude táto otázka aktuálna, zaujme k nej stanovisko najprv republiková rada strany a poslanecký klub SaS.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu (7. 7.) uviedla, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by NR SR rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie. Označila to za jedno z možných riešení po rozhodnutí Ústavného súdu SR, podľa ktorého je navrhovaná referendová otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR protiústavná.