Samit ŠOS – ako sa mení postoj nezápadných krajín k vojne na Ukrajine

Kyjev 19. septembra 2022 (HSP/Foto:Twitter)

Portál Strana.ua analyzoval, ako a prečo nezápadné krajiny skutočne vnímajú vojnu na Ukrajine a aké závery možno vyvodiť z posledného samitu ŠOS. To najzaujímavejšie z článku vám prinášame:

Mexický mierový plán je pre Ukrajinu len ďalšou „zradou“

Mexický prezident Obrador nedávno navrhol vyhlásiť „globálne prímerie” s okamžitým zastavením bojov na Ukrajine a chce to predniesť na budúci týždeň na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Následne sa podľa neho musia začať priame rozhovory medzi Putinom a Zelenským. Navrhuje, aby sprostredkovateľmi boli indický premiér Naréndra Módí, pápež František a generálny tajomník OSN António Guterres. Podľa Obradora by sa malo vyhlásiť prímerie nielen medzi Kyjevom a Moskvou, ale všeobecne medzi všetkými národmi sveta, a to najmenej na päť rokov.

Obrador sa tiež pomerne ostro vyjadril o politike Západu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. „Ako je to možné? NATO na jednej strane odmieta členstvo Ukrajiny v aliancii. Na druhej strane mu členské krajiny dodávajú zbrane a uvaľujú sankcie na Rusku. To len zhoršuje konflikt, zvyšuje utrpenie obetí a utečencov, zhoršuje nedostatok potravín a energie a urýchľuje globálnu infláciu. To všetko poškodzuje väčšinu ľudí na svete. Veľmoci sa otvorene alebo mlčky stavajú ku konfliktu na Ukrajine len cez prizmu svojich vlastných záujmov. To pochopiteľne vzbudzuje podozrenie, že táto vojna, hoci sa to zdá byť zvrátená a neuveriteľná myšlienka, slúži záujmom vojnového priemyslu,” povedal Obrador.

Ukrajinské orgány „mexický plán” okamžite odmietli. Poradca vedúceho prezidentskej kancelárie Michail Podoljak uviedol, že Obradorov návrh nie je v záujme Ukrajiny. „Váš plán je ponechať milióny ľudí pod okupáciou, zvýšiť počet masových hrobov a dať Rusku čas na obnovenie rezerv pred novou ofenzívou? Potom je váš plán ruským plánom,” povedal Podoljak. Treba poznamenať, že Ukrajina už dlho označuje myšlienku prímeria (ktorá predpokladá fixáciu súčasnej frontovej línie) za zásadne neprijateľnú a domnieva sa, že je lobovaná Ruskom. V tomto prípade je však pozoruhodné, že ho vyslovil prezident Mexika, jednej z najväčších „nezápadných” krajín sveta a člen skupiny G20. Rovnako pozoruhodné je, že Obrador vymenoval indického premiéra Naréndru Módího za jedného zo sprostredkovateľov. Len deň predtým sa Módí stretol s Putinom v Samarkande na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) a tiež hovoril o mieri.

„V dnešnej dobe nie je čas na vojnu a my sme s vami mnohokrát telefonicky hovorili o demokracii, diplomacii a dialógu – to všetko sú veci, ktoré sa týkajú mieru. Dnes budeme mať určite príležitosť diskutovať o tom, ako môžeme v nadchádzajúcich dňoch dosiahnuť mier, a ja budem mať príležitosť pochopiť váš názor,” povedal Módí Putinovi na samite.

Niektorí západní experti a médiá považovali vyhlásenie indického premiéra za skrytú kritiku Moskvy a jej invázie na Ukrajinu. Súdiac podľa Obradorovej následnej iniciatívy je však možné, že Modi slovami o mieri myslel presne tú „zradnú” myšlienku, ktorú neskôr vyslovil mexický prezident. A je celkom možné, že o tejto myšlienke hovoril indický premiér na stretnutí s Putinom.

To všetko opäť poukazuje na „zvláštny” postoj nezápadného sveta k vojne na Ukrajine, ktorý je pre Rusko rozhodujúcim faktorom, aby si udržalo svoju ekonomiku a vyhlo sa medzinárodnej izolácii napriek rozsiahlym sankciám USA a EÚ.

ŠOS a Putin

ŠOS vznikla ako neformálne združenie Šanghajskej päťky (Čína, Rusko, Kirgizsko, Tadžikistan a Kazachstan), ktoré sa zaoberalo otázkami bezpečnosti na hraniciach medzi Čínou a jej postsovietskymi susedmi. V júni 2001 sa zakladajúci členovia rozhodli transformovať skupinu na formálnu organizáciu, ktorá sa špecializuje na boj proti terorizmu a náboženskému extrémizmu.

Pred piatimi rokmi sa pôvodné členstvo rozšírilo o Indiu a Pakistan. Na samite v Samarkande bol do tejto organizácie prijatý Irán. Turecko, ktorého prezident tiež navštívil Samarkand, sa rovnako usiluje o členstvo v ŠOS. Počet pozorovateľských krajín a partnerov organizácie pre dialóg sa rozširuje od Kambodže po Bielorusko. To znamená, že ŠOS sa postupne stáva „geopolitickým klubom” najväčších nezápadných krajín Eurázie, okolo ktorého sa zoskupujú menšie krajiny.

Prirodzene, nie je to aliancia rovnako zmýšľajúcich krajín. Medzi jej členmi existujú vážne rozpory a dokonca aj dlhodobé nepriateľstvo (ako napríklad medzi Indiou a Pakistanom a vzťahy medzi Indiou a Čínou tiež nie sú jednoduché). V niektorých dôležitých svetových otázkach sa však ich postoje zhodujú. K sankciám proti Rusku sa napríklad nepripojil žiadny z členských štátov ŠOS. Preto je organizácia a jej vzťahy s členmi pre Moskvu mimoriadne dôležitá.

Aj to je dôvod, prečo bol posledný samit ŠOS v Samarkande stredobodom pozornosti celého sveta, pretože sa očakávalo, že ukáže, akú podporu si zachovali členovia tohto klubu voči Rusku, najmä po nedávnych neúspechoch ruskej armády na fronte. O to viac, že Samarkand mal od 24. februára hostiť prvé osobné stretnutia Putina s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom a indickým premiérom Módím.

Na Ukrajine a čiastočne aj na Západe sa výsledok samitu interpretuje ako ukazovateľ poklesu Putinovej dôveryhodnosti. Dôraz sa kladie na rôzne detaily. Napríklad to, ako Erdogan viedol Putina za ruku, že Putin musel čakať na kirgizského prezidenta Žaparova, že Si Ťin-pching sa odmietol zúčastniť na neformálnych podujatiach samitu s odvolaním sa na hrozbu koronavírusu a že Tadžikistan začal vojenskú akciu proti Kirgizsku (obaja sú členmi OSKB) priamo počas samitu.

O „rastúcej izolácii” Ruska píše vo svojom článku aj denník New York Times: „Samit zdôraznil rastúcu medzinárodnú izoláciu Ruska po tom, čo sa čínsky líder zdržal plnej podpory ruskej invázie na Ukrajinu a indický premiér Naréndra Módí v piatok povedal prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že teraz nie je čas na vojnu,” uvádza denník.

Pritom v Rusku sa samit ŠOS interpretuje ako významný prelom, ktorý opäť potvrdil jednotu nezápadných krajín pri budovaní multipolárneho sveta. Túto tézu ilustruje aj spoločná fotografia Putina, Módího a Si Ťin-pchinga.

Vzájomný záujem

Čína ani India v skutočnosti priamo nepodporili ruské kroky na Ukrajine (iba Čína občas vyhlásila, že Západ je zodpovedný za začatie vojny a uznala „oprávnenosť” ruských obáv z rozširovania NATO). Ani jeden z nich však nevystúpil proti Moskve. Celkovo možno povedať, že na základe iniciatívy mexického prezidenta na okamžité ukončenie vojny sprostredkovanej Módím (ktorá bola pravdepodobne dohodnutá s indickým premiérom) je postojom tejto skupiny krajín, ktoré vyjadrujú obavy z pokračovania bojov, čo najrýchlejšie uzavrieť prímerie. Ukrajina sa domnieva, že je to pre Rusko výhodné. Čína a Turecko často spomínajú potrebu skorého prímeria a dohody o novom bezpečnostnom systéme v Európe a vo svete. Erdogan neustále vyjadruje pripravenosť zorganizovať stretnutie medzi Zelenským a Putinom. Preto takáto mierová aktivita v tejto fáze Kremľu vyhovuje, pretože zapadá do jeho tézy, že „Rusko chce mier, ale Kyjev nie je ochotný rokovať”.

Zatiaľ sa tiež hospodárske väzby Ruska s nezápadným svetom rozvíjajú pomerne dynamicky, čo Moskve pomáha obchádzať sankcie. Dôvod je jasný – vzájomný prospech. Rusko v súčasnosti presúva svoje dodávky energie z európskeho na ázijský trh. Ázijskí partneri Ruska preto dostávajú ropu a plyn lacnejšie ako európske ekonomiky. V dôsledku toho sa ázijský priemysel stáva konkurencieschopnejším ako európsky. A tento proces už začína mať systémový charakter. Bola napríklad dosiahnutá predbežná dohoda o výstavbe plynovodu z Ruska do Pakistanu. To je obzvlášť príznačné na pozadí vyprázdňovania plynovodov z Ruska do Európy. Samozrejme, tento vzájomný záujem sa môže v určitom okamihu vyčerpať, ak Západ ponúkne Číne a Indii niečo z ekonomického hľadiska atraktívnejšie (napríklad USA teraz aktívne komunikujú s Pekingom a Dillí o pripojení sa k zavedeniu cenového stropu na ruskú ropu).

Okrem toho je Čína závislá od exportu do západných krajín, a preto sa v podstate vyhýba otvorenej podpore Moskvy vo vojne na Ukrajine (doteraz napríklad neboli zaznamenané žiadne masové dodávky čínskych zbraní vrátane dronov, do Ruska). Čínske spoločnosti čiastočne dodržiavajú západné sankcie voči Rusku, pretože sa obávajú straty trhov v EÚ a USA. Inak však ázijské krajiny naďalej zvyšujú dovoz z Ruska a rôznymi spôsobmi pomáhajú Rusom nakupovať tovar, ktorý Západ zakázal do Ruska vyvážať.

Svoju úlohu zohráva aj ideologická blízkosť Číny a Ruska. Západ sa netají tým, že Čínu považuje za svojho hlavného geopolitického súpera, čo Peking tiež núti udržiavať úzke vzťahy s Ruskom. „Čína a Rusko sa spojili, aby čelili politickému vírusu USA a Západu a spoločne sa postavili proti ich hegemónii,” napísal oficiálny čínsky denník Global Times v anglickom jazyku. Si Ťin-pching tiež „hodil kameň do záhradky“ Západu a povedal, že by sa malo zabrániť pokusom vonkajších síl o „farebné revolúcie” v krajinách ŠOS.

USA znepokojujú úzke vzťahy medzi Ruskom a Čínou

Americká senátorka Marsha Blackburnová uviedla, že Si a Putin sa snažia vytvoriť nový svetový poriadok, ktorý „ohrozuje medzinárodnú demokraciu a suverenitu”. „Dnešné stretnutie je stelesnením neúnavných pokusov Číny a Ruska posilniť novú os zla na úkor slobody na celom svete. USA sa musia aj naďalej pevne postaviť proti týmto zákerným silám a podporiť obyvateľov Taiwanu a Ukrajiny,” povedala. Biely dom však verejne vyhlásil, že vzťahy medzi Pekingom a Moskvou sú vzťahom založeným na „výhodnosti, a nie na dôvere”. „Nie je to v každom ohľade plnohodnotné manželstvo, ale určite budú spolupracovať, budú hľadať vzájomný prospech. Si Ťin-pching chce mať z toho výhodu, zatiaľ čo Rusko pokračuje v nevyprovokovanej, plánovanej a strašnej invázii na Ukrajinu,” uviedla námestníčka ministra zahraničných vecí USA Wendy Shermanová. Obvinila tiež čínske vedenie z „pokrytectva” v súvislosti s vojnou na Ukrajine. „Si Ťin-pching neustále hovorí o suverenite a územnej celistvosti, takže toto (odmietnutie odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu) nie je v súlade so zásadami, ktoré chce aby boli akceptované pre jeho vlastné záujmy, či už v Hongkongu, Tibete alebo na Taiwane,” povedala.

Kapitán amerického námorníctva vo výslužbe a bývalý riaditeľ spravodajskej služby tichomorskej flotily Jim Fanell sa domnieva, že stretnutie oboch lídrov zdôraznilo rastúce spojenectvo medzi Čínou a Ruskom. “Dôležitý strategický vplyv spočíva v tom, že nová aliancia hrozí USA konfrontáciou alebo vojnou na dvoch frontoch,” povedal americkým novinárom. Mnohí experti na národnú bezpečnosť sa podľa neho všemožne snažia bagatelizovať alebo úplne odmietnuť vplyv rusko-čínskeho spojenectva. Kapitán Fanell to nazýva „osudovou chybou”.

Neúspech ruských vojsk vo vojne na Ukrajine dáva Si Ťin-pchingovi výhodu pri rokovaniach s Putinom, tvrdia analytici. Zároveň to neovplyvní celkové smerovanie spolupráce medzi oboma krajinami, keďže majú spoločný strategický záujem postaviť sa Západu. „Či už Rusko vyhrá alebo prehrá, Čína nezmení svoju ochotu ďalej rozvíjať vzťahy s Ruskom,” povedal pre Wall Street Journal Yun Sun, riaditeľ čínskeho programu v americkom think tanku Stimson Center.

Turecko sa priblížilo k Rusku

Samostatnou témou samitu boli vzťahy Ruska s Tureckom, ktoré sa v poslednom čase čoraz viac zbližujú. Dôvod je rovnaký: vzájomné výhody. Turecko pomáha Rusku obchádzať sankcie a zarába pritom slušné peniaze. Turecký prezident Erdogan bol jediným lídrom členského štátu NATO na samite ŠOS. Vystupoval v roli „partnera v dialógu”. Erdogan sa s Putinom dohodol na nákupe ruského plynu pričom Ankara bude za štvrtinu dodávok platiť v rubľoch. Bolo to ich tretie stretnutie v priebehu niekoľkých mesiacov.

„Erdogan má rád balansovanie záujmov a toto slúži určitému účelu. Chce dať Západu najavo, že má aj iné možnosti. Turecko sa stalo pomerne blízkym Rusku, najmä z hospodárskeho hľadiska, a je od neho dosť závislé. Ankara sa nielenže nepridala k západným sankciám, ale naďalej obchoduje s Ruskom a prijíma ruské financie,” hovorí Asli Aydintasbaş, expert z thinktanku Brookings Institution. Obchod s Ruskom je pre Turecko, ktoré zasiahla hospodárska kríza, čoraz dôležitejší, čo by sa mohlo ukázať ako životne dôležité pre Erdogana, ktorého budúci rok čakajú voľby. Erdogan už predtým vyzval na zmiernenie niektorých sankcií voči Rusku. Ankara však trvá na tom, že neporušuje medzinárodné sankcie USA a zachováva vyvážený prístup k Rusku a Ukrajine, pričom turecké zbrojárske spoločnosti naďalej dodávajú zbrane Kyjevu.

„Turecko sa v posledných rokoch ekonomicky a politicky zblížilo s Ruskom, dokonca nakúpilo ruské obranné systémy S-400, čo vyvolalo sankcie USA. Erdogan a Putin spolu dobre vychádzajú, možno stoja na rôznych stranách rôznych konfliktov, ale zdá sa, že ich spája presvedčenie, že podanie ruky medzi silnými mužmi zaručuje lepší medzinárodný poriadok ako ten liberálny. V posledných mesiacoch sa Ankara stala ekonomicky závislou od Moskvy, ktorá jej poskytuje peniaze potrebné na odvrátenie krízy platobnej bilancie pred tureckými voľbami v roku 2023. Vzhľadom na to nie je prekvapujúce, že Turecko sa nepridalo k hospodárskym sankciám voči Rusku, ktoré zaviedol Západ. Obchodné vzťahy Ankary s Moskvou – od zemného plynu až po obchod – sú dôležité pre obchodnú bilanciu Ankary, pretože turecká ekonomika je v ohrození,” uviedla pre Strana Elly Gueranmaye, expertka Európskej rady pre zahraničné vzťahy. Od začiatku roka sa v tureckej bilancii objavilo viac ako 20 miliárd dolárov neznámeho pôvodu. Tureckí ekonómovia predpokladajú, že väčšina tejto sumy pochádza z Moskvy. „Preto napriek tomu, že Turecko predalo drony Ukrajine, Erdoganovo ekonomické a politické prežitie môže závisieť od Putina,” hovorí Geranmaye.

Podľa agentúry Bloomberg sa Erdogan usiluje o ešte užšie finančné väzby s Ruskom, pretože sa snaží stabilizovať problémové hospodárstvo pred voľbami, ktoré sa uskutočnia budúci rok. Očakáva sa, že Turecko bude v tomto roku čeliť deficitu vo výške 47 miliárd USD a slabá výkonnosť líry zvyšuje náklady na krytie jeho dlhu. Prudko rastúce svetové ceny energií spôsobili ďalšie zaťaženie platobnej bilancie krajiny. Erdogan sa preto usiluje o 25-percentnú zľavu na ruský zemný plyn a možnosť platiť časť ceny v lírach.

Signál pre zvyšok sveta

„Krajiny ŠOS, ktoré v prvom rade bojujú za hospodárske ciele, vypracúvajú spoločné mechanizmy na vytvorenie autonómnych obchodných systémov a medzi nimi je aj prechod na zúčtovanie v národných menách. Tieto krajiny spája neprijateľnosť dominantnej geopolitickej úlohy USA a Európy. Hoci táto organizácia existuje už mnoho rokov, ruská invázia na Ukrajinu a následné protiruské sankcie paradoxne prinútili ŠOS zintenzívniť svoju činnosť a dali príklad ďalším krajinám, ako sú Čína a India, aby vybudovali paralelné ekonomické a finančné systémy. Pretože vzťahy so Západom sa môžu kedykoľvek zhoršiť. Vojna na Ukrajine zintenzívnila aktivity ŠOS, no určite sťažuje jej politickú prácu. Čína zrejme povedala Rusku, že je nespokojná s tým, že vojna pokračuje a poškodzuje svetové hospodárstvo. Zároveň sa organizácia naďalej rozvíja a už teraz môžeme vidieť formovanie nového multipolárneho centra moci,” povedal pre portál Strana.ua  politický analytik Ruslan Bortnik.

„Siovo vystúpenie na samite potvrdzuje partnerstvo Číny s Ruskom. Zároveň však potvrdzuje záujmy Číny v Strednej Ázii a, čo je dôležitejšie, vysiela signál zvyšku sveta. Začiatkom tohto roka vedúci predstavitelia NATO odsúdili Čínu ako hrozbu pre svetový poriadok. Skupina G7 okrem toho vydala vyhlásenie, v ktorom varovala Čínu pred ďalšou eskaláciou v Taiwanskom prielive. Toto zasadnutie ŠOS bolo prejavom opačného naratívu. Ide o variant multilateralizmu. V predvečer samitu sa zároveň dvaja členovia ŠOS, Tadžikistan a Kirgizsko, ocitli na pokraji ďalšej vojny. V tejto situácii je nepravdepodobné, že by sa organizácia, ktorá zahŕňa takých dlhodobých nepriateľov, ako sú India a Pakistan alebo Čína a India, stala užšou bezpečnostnou alianciou alebo dokonca dokázala vyriešiť svoje vlastné vnútorné konflikty,” hovorí Gueranmaye.

Pokiaľ ide o Obradorov návrh na ukončenie vojny, odborníci ho tiež považujú za ukazovateľ osobitného postavenia „nezápadného” sveta. Politický analytik Vadim Karasev pre Strana.ua povedal, že na jednej strane návrh mexického prezidenta znie nerealisticky v štýle ideálneho „večného mieru” – za dialóg a proti vojne a je to zároveň reakcia na Módího prejav na stretnutí s Putinom v Samarkande. „Na druhej strane, keďže tento návrh predložilo Mexiko a v skutočnosti ho podporil Módí, je to prejavom osobitného postavenia krajín, ktoré sa nazývajú rozvojové alebo postkoloniálne. Ukazujú, že dokážu prevziať iniciatívu a zmieriť Západ s Ruskom. A tým sa stavajú proti dominancii Západu. Sú to základy „tretej sily”, akou bolo kedysi Hnutie nezúčastnených krajín počas konfrontácie medzi ZSSR a USA. Dnes môžeme niečo z toho vidieť v zárodočnej podobe, najmä v návrhu mexického prezidenta a tiež vo vyhláseniach na samite ŠOS. Koniec koncov, v prípade sekundárnych, terciárnych sankcií, ak bude sankčný tlak na Rusko pokračovať, môžu utrpieť predovšetkým tzv. rozvojové krajiny. No rozvojový svet ako celok vykazuje dobrý hospodársky rozvoj a všeobecná éra vojen by ho mohla vykoľajiť. Ak niekto obviňuje Mexiko, že hrá do karát Rusku, nie je to tak, hrá samo za seba. A rozvojový svet (India, Latinská Amerika, ktorá má svoj vlastný postoj k Američanom) môže využiť konfrontáciu medzi USA a blokovou alianciou s Ruskom a Čínou na lepšie vyváženie týchto dvoch vznikajúcich centier – západného a čínsko-euroázijského,” hovorí Karasev.