Medzi Ruskom a Slovenskom boli vždy dosť srdečné vzťahy. Zmení sa táto situácia po nástupe do funkcie novej prezidentky Slovenska, je urovnaný konflikt medzi Moskvou a Bratislavou, ktorého dôsledkom bolo vzájomné vypovedanie diplomatov a ako sa teraz v Slovenskej republike stavajú k projektu Severný prúd – 2? V rozhovore pre RIA-Novosti o tom porozprával ruský veľvyslanec Alexej Fedotov.

V júni si začne plniť svoje povinnosti nová prezidentka Slovenska Zuzana Čaputová. Môže to mať vplyv na vzťahy medzi našimi krajinami?

Myslím si, že prv než odpoviem na túto otázku, je potrebné opísať celkovú situáciu a súčasný stav vzťahov medzi Ruskom a Slovenskom. Aby sme lepšie pochopili, s čím sa stretne ktorýkoľvek politický činiteľ, ktorý nastupuje do funkcie.

Určitým druhom lakmusového papiera našich vzťahov sú pravidelné kontakty politikov obidvoch krajín. V posledných rokoch Rusko niekoľkokrát navštívil bývalý predseda slovenskej vlády Róbert Fico a predseda parlamentu Andrej Danko. Danko bol pred niekoľkými dňami prítomný na oslavách Dňa víťazstva na Červenom námestí a koncom júna má v úmysle opäť navštíviť Rusko s veľkou skupinou podnikateľov. Prebieha príprava návštevy súčasného premiéra Petra Pellegriniho v našej krajine. Pravidelne sa stretávajú hlavy MZV obidvoch krajín Sergej Lavrov a Miroslav Lajčák. Podľa môjho názoru takýto intenzívny dialóg na vysokej úrovni svedčí o veľkej zainteresovanosti politikov obidvoch krajín na rozvoji vzťahov vo všetkých oblastiach života.

Čo sa týka pani Čaputovej, ktorá bola zvolená za prezidentku Slovenska koncom marca a 15. júna nastúpi do svojej funkcie, ona sa ešte len bude musieť zorientovať v situácii v zahraničnopolitickej oblasti a oznámiť svoje priority. Dúfame, že aj ona prispeje k rozvoju dobrých vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom.

V roku 2019 Slovensko predsedá OBSE. Ako hodnotíte z tohto pohľadu činnosť Bratislavy v prvej tretine roka?

Slovensko ako predsednícka krajina OBSE vyhlásilo svoj program a snaží sa ho plniť. Pri tom treba chápať, že dosiahnuť úspech na tomto poli môže len vtedy, ak bude mať podporu takých veľkých hráčov ako je Rusko.

Bratislava označila za jednu z hlavných tém svojej činnosti situáciu na Ukrajine. Všetky krajiny, ktoré sa tak alebo inak podieľajú na upokojení situácie v tejto krajine, majú záujem vyriešiť tento konflikt čo najskôr a čo najcivilizovanejšie. A Slovensko je k tomu ešte aj bezprostredný sused Ukrajiny, preto veľmi pozorne sledujeme prácu terajšieho predsedu OBSE, šéfa MZV republiky M. Lajčáka, ktorý už v tejto funkcii navštívil aj Kyjev, aj priamo východ Ukrajiny, potom sa podelil o svoje dojmy z týchto ciest a aktívne pokračuje v práci v tejto oblasti.

Program slovenského predsedníctva v OBSE zahŕňa celkovo mnoho dôležitých podujatí. V Bratislave sa už konali medzinárodné konferencie na značne vysokej úrovni venované boju s antisemitizmom, s medzinárodným terorizmom, ako aj kybernetickej bezpečnosti. Aktívne sa zúčastňujeme na príprave takýchto akcií a snažíme sa o to, aby boli v programe ich práce bezpodmienečne zohľadnené naše záujmy.

Ale celkove si myslím, že je zatiaľ predčasné hodnotiť činnosť Slovenska ako predsedníckej krajiny OBSE. Do konca roka ešte musí prejsť značnú a do určitej miery hlavnú časť tejto cesty.

Na konci minulého roka bol z Bratislavy vypovedaný ruský diplomat, ktorý bol podozrivý zo špionážnej činnosti. Moskva odpovedala recipročne. Môžeme teraz povedať, že tento incident je už urovnaný? Bola nájdená náhrada za vyhosteného pracovníka veľvyslanectva? Objavuje sa teraz táto téma nejakým spôsobom v rozhovoroch so slovenskou stranou?

Po prvé, o kádrových otázkach sa principiálne nediskutuje. Po druhé, to, že došlo k takej výmene, samozrejme nenapomáha, zlepšeniu atmosféry vo vzájomných vzťahoch.

My chápeme, že rôzne udalosti sa môžu udiať z rôznych dôvodov. Ale každý, kto prijíma nejaké rozhodnutie ohľadom Ruska, našich predstaviteľov, musí mať vždy na pamäti, že za tým určite bude nasledovať adekvátna odpoveď. V niektorých prípadoch – symetrická, v iných – asymetrická. To sa týka aj politických rozhodnutí, aj otázok spojených s personálom. V tomto prípade prebehlo konanie takéhoto druhu a nikto viac sa k tomu nevracia, ani my, ani slovenská strana.

Slovensko ako člen Európskej únie a NATO, solidárne s inými západnými krajinami podporilo protiruské sankcie. Ako to ovplyvnilo rozvoj jeho obchodno-hospodárskych vzťahov s Ruskom?

Áno, Slovensko bolo v rámci plnenia spojeneckých záväzkov nútené podporiť zavedenie protiruských sankcií. Ale vedúci predstavitelia ich súčasne viackrát označili za nezmyselné. O to viac, že všetci, myslím si, chápu, že z politického hľadiska sú úplne zbytočné a žiadnym spôsobom nemôžu zmeniť rozhodnutia prijaté Ruskom, konkrétne ohľadom Krymu. Všetkým je tiež jasné, že rozhodnutia o sankciách môže prijímať len Bezpečnostná rada OSN. Okrem toho si myslím, že slovenská strana chápe, že Západ využíva sankcie ako nástroj nečestného konkurenčného boja. Nezodpovedajú žiadnym politickým reáliám. Preto miestni podnikatelia spolu so svojimi ruskými partnermi od samého začiatku hľadajú nové cesty rozvoja spolupráce. Tento proces prebieha na úrovni jednotlivých podnikov a regiónov, aktívne ho podporujú rôzne spoločenské a profesijné združenia. A tiež osobitnú, vedúcu úlohu tu zohráva medzivládna komisia na čele s ministrami Ministerstva priemyslu a obchodu Denisom Minturovom na našej strane a Ministerstva hospodárstva Petrom Žigom na strane slovenskej. Po poklese v roku 2014 vyvolanom protiruskými sankciami pozorujeme v súčasnosti určitý rast v rozvoji obchodno-ekonomickej spolupráce medzi našimi krajinami. Napríklad, v roku 2018 vzrástol objem obchodu o 13,7 % a dosiahol okolo šesť miliárd dolárov. Ale je to stále menej ako tomu bolo v roku 2013, keď objem obchodu predstavoval okolo osem miliárd dolárov. Keď hovoríme o hospodárskej spolupráci, zvyčajne pod tým chápeme vzájomnú súčinnosť v prvom rade po linke vlády. Ale chcel by som poukázať aj na ten veľký prínos, ktorý zaznamenávame v tejto, ale aj v iných oblastiach na strane poslancov z obidvoch krajín, počínajúc ich vedúcimi činiteľmi. Len v tomto roku sa na pozvanie predsedu Štátnej dumy Vjačeslava Volodina uskutočnili už tri návštevy jeho kolegu Andreja Danka v Moskve a teraz, ako som už spomenul, sa pripravuje ešte jedna, tento krát spolu so slovenskými podnikateľmi.

V obidvoch snemovniach ruského parlamentu existujú skupiny priateľstva so Slovenskom, ktorých členmi je celkovo 53 osôb. Veľmi aktívne sa prejavuje skupina priateľstva s Ruskom v slovenskom parlamente. Cesty, videomosty a iné formy kontaktov pomáhajú poslancom obidvoch krajín plniť príkazy voličov, vytvárať medzi poslancami a regiónmi nové styky a projekty.

Nedávno sa na Obchodnom zastupiteľstve RF v Bratislave konala prezentácia Uljanovskej oblasti, ktorú osobne viedol jej gubernátor Sergej Morozov, s ktorým sem pricestovalo viac ako 20 krajanov z radov podnikateľov. Po prezentácii sa mi Morozov priznal, že opätovne pre seba objavil Slovensko. Predstavitelia tunajšej podnikateľskej komunity prejavili nefalšovaný záujem o možnosti práce v tejto volžskej gubernii, položili množstvo konkrétnych otázok, prišli s nápadmi a želaniami. Doslova za pochodu sa rodili prvé spoločné projekty.

Môžem porozprávať o mnohých zaujímavých nápadoch na spoluprácu, ktoré sa už realizujú na území obidvoch krajín. Napríklad, slovenský závod na výrobu pneumatík MATADOR otvára výrobu v Nižnom Novgorode, na Lipeckom trhu aktívne pracuje spoločnosť ROKOSAN vyrábajúca organické hnojivá, plodne sa rozvíja spolupráca v oblasti spracovania kovov medzi slovenskou spoločnosťou MASAM a Aerokompozit Uljanovsk. Existuje dohoda o výstavbe v Rusku podniku na obnovu nášho parku obrábacích strojov, na ktorej sa budú podieľať aj českí špecialisti.

Ruskí podnikatelia zase prichádzajú na Slovensko so svojimi nápadmi, zakladajú tu spoločné podniky, napríklad v oblasti výroby softvéru je to spoločnosť Cifra sro a LPG Group, spoločnosť BM Group vyrába senzorové terminály, holografické a projekčné zariadenia, závod Izoľator zasa aktívne spolupracuje so slovenskou spoločnosťou VUJE. Takýchto príkladov je stále viac.

Slovensku patrí prvé miesto na svete vo výrobe automobilov na jedného obyvateľa, pracujú tu štyri veľké automobilky, ale vývoz áut do Ruska v poslednom období výrazne poklesol…

Môžem predpokladať, že je to spojené v prvom rade so znížením finančných možností Rusov, prejavuje sa úroveň cien, na základe čoho opäť stúpla popularita áut vyrábaných priamo na území Ruska, v prvom rade v Togliatti.

Nedávno sa vo Viedni konal medzinárodný kongres o železničnej doprave, v rámci ktorého sa aktívne diskutovalo o projekte výstavby širokokoľajnej trate, bolo podpísané memorandum o spolupráci Rusko, Slovensko a Rakúsko. Čo sa teraz deje v tejto oblasti?

Pripravuje sa dokumentácia, ktorá umožní posunúť sa ďalej s jasnou predstavou o finančných, technických a iných momentoch realizácie tohto projektu. Všetci účastníci už teraz chápu vzájomnú výhodnosť výstavby, pretože objem nákladov, prevážaných cez tento región z východu, z Ázie do Európy a späť rastie a budeš naďalej rásť.

Nie je celkom jasná situácia v slovenskom atómovom priemysle. V elektrárni Mochovce sa stavia 3. a 4. energetický blok podľa ruskej technológie, ale z prostriedkov miestneho podniku Slovenské elektrárne…

Také bolo rozhodnutie väčšinového vlastníka, spoločnosti Enel. Výstavba nových blokov značne mešká, významne zdražela v porovnaní s počiatočným projektom. Ale očakáva sa, že ku koncu tohto roka bude tretí blok nakoniec dostavaný a štvrtý, zdá sa, na budúci rok. Pri výstavbe blokov sa čiastočne používajú aj ruské zariadenia, ktoré dodal podnik NIKIMT – Atomstroj a ktorý je súčasťou štátnej korporácie Rosatom. Voči nim nemá slovenská strana žiadne výhrady.

Ruskí predstavitelia ponúkali Slovákom na všetkých úrovniach vrátane ministra Manturova akúkoľvek pomoc v otázkach výstavby nových blokov atómovej elektrárne Mochovce, vo všetkých etapách realizácie projektu, pri preberaní, pri skúšobnej prevádzke a podobne. Očakávame, že spustenie energoblokov a aj samotná ich prevádzka prebehnú úspešne z hľadiska bezpečnosti, aj reputácie. Myslím si, že pri priamej prevádzke blokov sa všetko ujasní. Nebudeme zabúdať ani na to, že palivo pre všetky slovenské atómové elektrárne dodáva ruská firma TVEL.

Vedúci predstavitelia Slovenska v posledných rokoch aktívne vystupovali proti výstavbe plynovodu Nord Stream – 2. Báli sa, že sa tým skončia dodávky plynu cez územie Ukrajiny a Slovenska a tak stratia mnohomiliónové zisky ako tranzitná krajina. Aký je terajší postoj Bratislavy k Nord Stream – 2?

Vyhlásenia sa ešte objavujú, ale celkovo je rétoriky menej, lebo Rusko vyhlásilo na vysokej úrovni, že tranzit plynu cez Ukrajinu do Európy bude zachovaný. V Bratislave chápu, že projekt Nord Stream – 2 bude určite zrealizovaný. Teraz sa diskutuje o tom, ako čo najlepšie využiť túto situáciu, konkrétne, prebehli obchodné rokovania s Gazpromom. Je menej emócii a podozrievania, veci sa stávajú jasnejšími. Experti kalkulujú, kto a na čom bude v týchto podmienkach zarábať.

To znamená, že aj vlk bude sýty aj ovca celá?

Jednoducho v tomto prípade nebol obraz taký jednofarebný ako si niektorí na začiatku mysleli, alebo áno, alebo nie, za alebo proti. Vysvetlili sme, že to pre nikoho nebude žiadna tragédia.

Slovensko často kladú za príklad v otázke starostlivosti o hroby krasnoarmejcov, ktorí tu padli v rokoch 1944 – 1945. Potvrdila to aj príprava k nedávnym oslavám Dňa víťazstva?

Vojensko-historická téma, v rámci ktorej prebiehajú práce zamerané na zachovanie a rekonštrukciu hrobov našich krasnoarmejcov zohráva vo vzájomných vzťahoch našich dvoch krajín veľmi dôležitú úlohu. Na území Slovenska je pochovaných 63 518 našich vojakov. Nachádza sa tu 160 pohrebísk. O všetky sa veľmi starostlivo starajú ako miestne orgány, tak aj samotní obyvatelia miest a obcí. Bývajú prípady, keď obyvatelia nejakej obce z vlastných prostriedkov cintorín zreštaurujú a potom nás pozvú, aby sme sa zúčastnili na jeho novom otvorení. Hoci aj Rusko vyčleňuje na tieto účely ročne okolo štvrť milióna eur.

Na Slovensku sa práve 9. máj oslavuje ako Deň víťazstva nad fašizmom. V Bratislave táto udalosť prebieha vždy veľkoryso, na vysokej úrovni. K pamätníku Slavín, ktorý sa nachádza neďaleko centra, aj tohto roku už tradične prišli vedúci činitelia krajiny, mnoho miestnych obyvateľov, krajanov, aby tu položili vence.

Tohto roku, koncom augusta bude republika oslavovať pre ňu veľmi dôležité jubileum – 75 výročie vypuknutia Slovenského národného povstania, najväčšieho protifašistického povstania v Európe v rokoch Druhej svetovej vojny. Je potrebné poukázať na to, že toto povstanie vypuklo v krajine, ktorej obyvatelia vo vojnových rokoch žili z každého hľadiska v celkovo dobrých podmienkach. Veď Nemci krajinu neobsadili, vládol v nej klerikálno-fašistický režim, ktorého vedúci činitelia spolupracovali s Hitlerom. Mnohí Slováci vstúpili počas vojny do radov 1. československého armádneho zboru Ludvíka Svobodu, ktorý bol súčasťou Červenej armády a zúčastnil sa bojov za oslobodenie rodného slovenského územia.

Pred poldruha rokom sme pomohli ruským filmárom natočiť veľmi zaujímavý film o činoch Svobodovho zboru pod názvom Útok na Duklu. Film sa pravdepodobne premietal vo všetkých slovenských mestách, aktívne si ho pozreli v školách, v knižniciach, v múzeách.

V tomto roku plánujeme zorganizovať festival dokumentárnych filmov o vojne a dve konferencie s účasťou ruských historikov. V žiadnom prípade to nie sú formálne podujatia, je o ne veľký záujem, dokonca aj medzi mládežou. Mnohí v krajine majú záujem na tom, aby sa rozvíjala vojensko-vlastenecká tematika, vplývala na vedomie dorastajúcej generácie, pomáhala nezabúdať, po prvé, na hrdinstvo dedov a otcov, a po druhé, pomáhala bojovať s prejavmi stúpencov klerikálno-fašistického režimu z vojnového obdobia, ktorí majú svojich predstaviteľov dokonca aj v republikovom parlamente.

V porovnaní s niektorými inými krajinami regiónu, v slovenských školách nielen že neklesá, ale neustále stúpa záujem o štúdium ruského jazyka.

Áno, ruský jazyk sa v súčasnosti vyučuje vo viac ako tisícke škôl, študuje ho okolo 60 tisíc žiakov. Pred troma rokmi boli v republike len dva bilingválne gymnáziá, kde sa v ruskom jazyku vyučovalo päť základných predmetov. Dnes je takých gymnázií už päť a ešte tri sa pripravujú na otvorenie.

Bol som na vyučovaní na týchto gymnáziách, zorganizovať v nich prácu nie je vôbec jednoduché. Teraz pripravujeme dohodu medzi ministerstvami školstva obidvoch krajín, ktorá umožní lepšie organizovať spoluprácu v tejto oblasti.

Je pochopiteľné, že výučbu konkrétneho cudzieho jazyka v podstate nevyberajú deti, ale ich rodičia. Ale na Slovensku sú tradície štúdia práve ruského, blízkeho slovanského jazyka dávne a silné. Tu je veľký záujem o ruskú kultúru, literatúru. Vzájomný záujem obidvoch národov pretrváva nejedno storočie.

V sovietskom období existovala tradícia priateľských kontaktov medzi oblasťami, okresmi a mestami. Začiatkom 90. rokov sa v dôsledku známych príčin tieto kontakty pretrhli, nemali sme čas na medzinárodné kontakty, riešili sme vlastné problémy. Ale v priebehu posledných rokov sa táto tradícia obnovuje, pričom nie na príkaz z hlavného mesta, ako kedysi, ale na základe želania miestnych orgánov a obyvateľov samotných miest a obcí.

Teraz už máme 26 spriatelených dvojíc, ktoré zorganizovali dve spoločné stretnutia, prvé v Bratislave, druhé v roku 2018 v podmoskovskom meste Vidnoje, tretie sa bude konať v tomto roku v Bratislave.

Účasť sa takýchto stretnutiach je nesmierne zaujímavá. Majú absolútne neformálny charakter, prebieha nenútený rozhovor na všetky témy – od organizovania miestneho hospodárstva až po spracovanie odpadu a vytvárania „múdrych miest“. Ale veľmi často sa takéto rozhovory končia úplne konkrétnymi dohodami o spolupráci v tých najrozmanitejších oblastiach.

Ani spolupráca vysokých škôl neobsahuje žiadnu politickú zložku. Zúčastňuje sa na nej 90 ruských a 30 slovenských vysokých škôl, pričom niektoré slovenské vysoké školy spolupracujú súčasne s 10 – 12 partnermi. Prebieha rozsiahla výmena medzi vyučujúcimi a študentmi, vznikajú zaujímavé inovatívne projekty.

Ani oblasť turizmu sa pravdepodobne nezaobíde bez inovácií?

Prirodzene. Stále viac ľudí prichádza na Slovensko alebo vycestúva odtiaľto do Ruska, ale nie s cestovnou kanceláriou, ale samostatne. Na základe reakcií, fotografií alebo videonahrávok, ktoré uvideli na internete si zvolia zaujímavú trasu. Uvediem jeden zaujímavý príklad. V západnej časti Slovenska je neveľké mestečko Holíč. Na prvý pohľad nie je ničím zaujímavé. Ale práve v ňom prenocovali prvýkrát po prehranej bitke pri Slavkove (teraz sa nachádza v Česku) vojská poľného maršala Kutuzova. A so žiakmi z tohto mesta sa nedávno, ako sa hovorí „skamošili“ deti z mesta Malojaroslavec z Kalužskej oblasti, kde sa v roku 1812, po ústupe Napoleona z Moskvy stretli v bitke jeho vojská s ruskými. Teraz sa obyvatelia dvoch neveľkých miest pravidelne navštevujú, vymieňajú si výstavy, zaujímavé exponáty, podieľajú sa na organizovaní rekonštrukcie dávnych bitiek. Myslím si, že vznik a podpora takýchto neformálnych kontaktov medzi obyvateľmi Ruska a Slovenska, bez ohľadu na ich vek, zamestnanie a bydlisko, najlepším spôsobom napomáha rozvoju priateľstva a spolupráce našich národov.