Ruský historik: Stredná Európa je pod pätou nemeckých korporácií

Historik, orientalista a novinár Dmitrij Dobrov v článku o hospodárstve krajín strednej Euróy uviedol, že zaostávanie týchto štátov za Nemeckom je spôsobené tým, že ekonomicky silný sused prenáša výrobu tovaru do blízkeho zahraničia.

V článku publikovanom Inosmi.ru sa novinár pýta, či pomohol krajinám Vyšehradskej skupiny vstup do nemeckej ekonomickej zóny deľby práce s prekonaním historického zaostávania za starými „centrami kapitalizmu”, predovšetkým Nemeckom? Autor odpovedá jednoznačným nie.

„Krajiny Vyšehradskej skupiny zostávajú pre nemecké koncerny „montážnou dielňou”, zdrojom lacnej pracovnej sily a nízkej výrobnej ceny,” vysvetľuje Dobrov, aj keď priznáva určitý hospodársky pokrok v týchto krajinách.

Autor článku zdôrazňuje nevyvážené ekonomické partnerstvo západného vodcu a jeho susedov. „Už štvrť storočia Nemecko prenáša výrobu do „blízkeho zahraničia”, rovnako ako to robia USA voči Mexiku. Vznikol a upevnil sa systém nerovnoprávneho hospodárskeho partnerstva medzi Nemeckom a krajinami Vyšehradskej štvorky.”

Podľa novinára najväčší vzostup ekonomiky nemeckých koncernov začal po páde Berlínskeho múra v roku 1989, keď začala privatizácia štátneho majetku bývalých socialistických krajín. „Najdôležitejšou etapou bolo získanie koncernom Volkswagen českého automobilového závodu Škoda v roku 1991,” píše Dobrov. „S využitím tejto výrobnej základne si Volkswagen dokázal vytvoriť mimoriadne výhodnú montáž — ešte pred vstupom Českej republiky do Európskej únie.”

Pomerne kategorické hodnotenie ekonomických vzťahov medzi Nemeckom a jeho východnými susedmi sa však opiera predovšetkým o porovnanie úrovne miezd v týchto krajinách bez zohľadnenia ukazovateľov HDP a minimálne porovnanie cien tovaru.

Nakoniec autor uvádza neradostnú predpoveď, že krajiny Vyšehradskej štvorky zostanú pod ekonomickým vplyvom Nemecka.

„Železná logika moderného kapitalizmu je taká, že stav hospodárskej periférie Nemecka nedokážu Vyšehradské krajiny prekonať nikdy. Môžu im však závidieť pobaltské krajiny, Rumunsko a Bulharsko, kde životná úroveň a mzdy sú oveľa nižšie”, uvádza na záver historik.