Otvorená spoločnosť okrem toho, že má v tomto orgáne najvyšší počet sudcov, je dominantná aj tým, že je priamym zdrojom financovania pre všetkých šesť ďalších mimovládnych organizácií. Európske centrum pre právo a spravodlivosť uvádza, že za obdobie od roku 2009 do roku 2019 sa vyskytlo najmenej 185 prípadov, v ktorých bola oficiálne zapojená aspoň jedna z týchto mimovládnych organizácií. Táto situácia podľa ECLJ „spochybňuje nezávislosť súdu a nestrannosť sudcov, a preto je treba venovať zvýšenú pozornosť výberu kandidátov na sudcov, aby sa zabránilo vymenovaniu aktivistov“. Nadácia Otvorenej spoločnosti sa etablovala ako najvplyvnejšia organizácia aj pri presadzovaní LGPT osôb v Európe (ktoré v štátoch V4 nie sú diskriminovaní ani prenasledovaní), ako aj pri „náhradnej matke“. Francúzsky právnik Grégor Puppinck PhD. ako člen ECLJ poukázal na nežiadúci vplyv magnáta maďarského pôvodu a zdôraznil, že slovo „vplyv“ je však redukčné, pretože podľa záverov, ktoré vyvodili, že George Soros prakticky skutočným „deus ex machine“ tohto dôležitého medzinárodného orgánu. Inými slovami „sudcovia tohto súdu museli priamo alebo nepriamo rokovať s americkým miliardárom. Títo sudcovia sú absolútnymi protagonistami a majú právomoc prostredníctvom svojich súdnych rozhodnutí vytvárať precedensy, ktoré musia vnútroštátne súdy zohľadniť pri vydávaní svojich rozsudkov, pričom ľudské práva sú svojou povahou silne ideologickou disciplínou. Treba zdôrazniť, že sudcov ESĽP menuje Parlamentné zhromaždenie Rady Európy – orgán, ktorý má už jasný politický význam. Sudcovia sú volení na neobnoviteľné obdobie 9 rokov a nezastupujú svoj štát.

Podľa etického kódexu „Sú úplne nezávislí a nesmú vykonávať žiadnu činnosť nezlučiteľnú s ich povinnosťou nezávislosti a nestrannosti“.

ESĽP so sídlom v Strasburgu je jedným z najsilnejších súdnych orgánov na svete, ktorý od roku 1959 uplatňuje príslušné právne ustanovenia medzinárodného Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Rozhodnutia ESĽP presahujú rámec vnútroštátnych právnych systémov, ktoré na základe vydaných rozsudkov nariadia, aby sa zreformovali a zosúladili, pričom sudcovia sú oprávnení obsah dohovoru z roku 1950 vykladať extenzívne. Európske centrum pre právo a spravodlivosť zdôrazňuje, že „aktivisti siedmich mimovládnych organizácií konajú a rozhodujú v dôležitých prípadoch, ktorými môžu vytvoriť nežiadúce precedensy, a to hlavne vo vzťahu k otázkam slobody prejavu, právu na azyl, právam LGBT osôb, podmienkam väzňov. Sudcovia – aktivisti konajú najmä prostredníctvom strategických súdnych sporov – teda využívajú súdne prípady na dosiahnutie cieľov politickej povahy“.

Táto strategická aktivita je obzvlášť účinná pri presadzovaní práv LGBT osôb v Európe, ako aj pri tzv. „náhradnej matke“.

V tejto oblasti je najvplyvnejšia Nadácia otvorenej spoločnosti Georga Sorosa, ktorá financuje iniciatívy v prospech „slobody prejavu, liberalizácie drog, práv migrantov, LGBT osôb a utečencov, vzdelávania Rómov“.

Správa obsahuje zoznam sudcov naviazaných na mimovládne organizácie, financovanými budapeštianskym rodákom pánom Sorosom. Je tu uvedený napríklad sudca Yonk Grozev z Bulharska, ktorý bol súčasťou rady Otvorenej spoločnosti v Bulharsku, ako aj inej inštitúcie vytvorenej pánom Sorosom, a to až do roku 2015. Uvedený sudca predsedal sekcii, ktorá posudzovala právo na život anglickému dieťaťu Pippe Knightovej. Sťažnosť rodičov vyhlásili sudcovia ESĽP za neprípustnú, čím získala nemocnica v Londýne voľné ruky na odpojenie dieťaťa z prístrojov na podporu života. Právnym zástupcom rodiny neprešla ani námietka zaujatosti proti trom sudcom z dôvodu konfliktu záujmov, že sú priamo prepojení s mimovládnymi organizáciami/Prepojenie Yonka Grozeva s Gerogeom Sorosom je uvedené priamo na webovej stránke ESĽP: Bol členom Správnej rady Inštitútu Otvorenej spoločnosti v Sofii, v Predstavenstve inej spoločnosti Open Society JusticeIniciave v New Yorku do roku 2015. od roku 2015 sa stal sudcom ESĽP. Ďalším sudcom bol Brit Tim Eicke, ktorý bol v Rade Aire v rokoch 2008 – 2018 a Interights v rokoch 2004-2015. Rakúsky sudca Gabriele Kucska-Stadlmayer bol členom rakúskej komisie súdov od roku 2001. Ide o skupinu napojenú na ICJ, ktorá v minulosti konala v prípade mimovládnych organizácií financovanými Otvorenou spoločnosťou a pôsobiacich v sporoch pred ESĽP.

Títo sudcovia súdili v priamom konflikte záujmov a s poukazom na predošlý precedens vyslovili, že „regulačný rámec v Spojenom kráľovstve dáva zodpovednosť za takéto rozhodnutie súdom a nie rodičom, čo nemožno spochybniť“.

Litovský sudca – aktivista Egidijus Kúris, bol členom správnej rady Nadácie Otvorenej spoločnosti a pôsobí v rámci iniciatívy Otvorenej spoločnosti v oblasti spravodlivosti. Európsky komisár pre ľudské práva (2012 až 2018) Nils Muiznieks bol predtým riaditeľom programov Nadácie Otvorenej spoločnosti v Lotyšsku a otvorene vyhlásil, že jedným z cieľov Nadácie otvorenej spoločnosti je vytvoriť „homosorosensus“ ako program Otvorenej spoločnosti, na rozdiel od „homosovieticus“. Nová európska komisárka pre ľudské práva z Bosny Dunja Mijetovičová, zvolená v roku 2018, veľmi ostrými vyhláseniami ostro kritizovala reformy súdneho systému v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku.

Medzi sudcami ESĽP, ktorí rozhodli v prospech odstránenia krížov v talianskych školách, bol maďarský sudca András Sajó, maďarský univerzitný profesor, ktorý je dlhoročným osobným priateľom Georgea Sorosa a v r. 1991 s ním založil Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti. Šesť rokov pôsobil v Predstavenstve New York Open Society. Až do svojho skončenia funkcie do januára 2017 viedol krížovú výpravu proti Viktorovi Orbánovi, určite má však dodnes zabezpečený dostatočný počet nástupcov. ESĽP v prípadoch, ktorým pripisujú dôležitosť mimovládne organizácie a ich aktivisti, vydáva rozhodnutia, ktoré sú v súlade s liberálnym progresivizmom. V Bruseli je registrovaná aj európska pobočka nadácií Otvorenej spoločnosti „Inštitút európskej politiky“, ktorý je uvedený ako „tretia strana“ aj vo viacerých rozsudkoch ESĽP. V roku 2013 bola sorosovská nadácia priamo uvedená v časti argumentácie v rozhodnutí ESĽP v súvislosti s rozsudkom „Janowiec a i. verzus Rusko (Intervencia bola následne opísaná na webovej stránke nadácie Otvorenej spoločnosti). Ďalším priamym prepojením je skutočnosť, že členovia Inštitútu Otvorenej spoločnosti sú opakovane pozývaní prednášať na konferenciách Rady Európy a ESĽP. ESĽP odsúdil Rusko za vystúpenie Pussy Riot v roku 2012 v chráme Krista Spasiteľa v Moskve s tým, že Rusko porušilo ich právo na slobodu a bezpečie, právo na slobodu prejavu, právo na spravodlivý proces a zákaz mučenia, súd im priznal nemajetkovú ujmu, vyčíslenú v peniazoch a finančnú sankciu štátu.

Pussy Riot boli za skutok, ktorého sa dopustili v chráme, obžalované „ z vážneho porušenia verejného poriadku, narušenia súkromia občanov a hlbokého urážania pravoslávnych veriacich“, za  čo im bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.

Podľa následných prieskumov verejnej mienky občania Ruska považovali uložený trest za spravodlivý, objektívny a nestranný, iba dvaja z desiatich vyjadrili pochybnosť, avšak s dovetkom, že rozsudok nezmenil ich dôveru v justičný systém. Pussy Riot (a to určite nie zadarmo) udreli svojich spoluobčanov s úmyslom priamym na jednom z najcitlivejších miest – dehonestáciou veriacich  a ich  pravoslávneho chrámu.

V odôvodnení rozsudku sa uvádza: „Úmyslom dievčat bolo šokovať a vyvolať škandál v pravoslávnom chráme“, čím naplnili aj subjektívnu stránku trestného činu.

Dievčatá totiž „vyliezli“  na oltár – pre pravoslávnych veriacich posvätného chrámu, na ktorom sa dopustili hrubého obscénneho správania. Sudcovia  ESĽP vrátane  aktivistov mimovládnych organizácií, však skonštatovali opak – týmto vandalizmom, urážajúcim náboženské cítenie a podnecovanie k náboženskej nenávisti priamo v najväčšom pravoslávnom chráme v Moskve bolo porušené právo Pussy Riot na slobodu prejavu, atď … dohovoru. O Alexejovi Navaľnom ani nie je potrebné písať – Ide o nekonečnú pieseň, evergreen a maskot mimovládnych organizácií, ktorý pretrváva od roku 2012. V kauze Yves Rocher Vostok bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3,5 roka so skúšobnou dobou na päť rokov za spreneveru vo výške 30 milión rubľov (327 000 Eur/a ďalších štyroch miliónov. Nakoľko v skúšobnej dobe opakovane nedodržal súdom uložené povinnosti – teda neosvedčil sa, trest mu bol/ako každému inému občanovi ) zmenený na nepodmienečný, avšak aj ten mu bol znížený na dva roky a osem mesiacov. V roku 2020 bol nominovaný na Nobelovu cenu mieru. Európsky súd pre ľudské práva zo seba bez prerušenia „súka a chrlí“ rozsudky proti Rusku o permanentnom porušovaní jeho základných ľudských práv a slobôd podľa všetkých príslušných ustanovení Dohovoru, ktorých rozsiahly obsah by potreboval samostatný seminár, nie jeden prostý článok.

Týmto by som si nedovolila spochybniť legitímnosť rozsudkov ESĽP a ani nestrannosť a profesionalitu sudcov. Chcela som však poukázať a zdôrazniť neprípustné väzby európskych inštitúcií na mimovládne organizácie, ktoré budú určite vyvíjať aktivity vo veci rozhodovania o prvej sťažnosti Ruska a nie proti Rusku, ako to bolo doteraz všeobecne zaužívané pred ESĽP. V každom prípade to bude aj pre občanov Európskej únie test, či budú aj v tomto prípade „úplne nestranní a nezávislí, k čomu sú obligatórne zaviazaní. V článku som veľakrát spomenula meno Georgea Sorosa, čoho sa pre mňa z neznámych dôvodov zdráhajú práve mimovládne organizácie pôsobiace na Slovensku a dokonca nedovolia ani iným, aby ho spomenuli. George Soros by bol z tejto ich prehnanej skromnosti určite sklamaný, pretože na svoje celoživotné dielo je hrdý, takže naše „mimovládky“ by takisto mali byť otvorene ako sa na otvorenú spoločnosť patrí,  pravidelne informovať verejnosť o svojich aktivitách.

Lúčim sa s nimi mottom, ktoré vyslovil sám George Soros: „Čím horšia je situácia, tým menej je potrebné ju zvrátiť a tým je väčšia výhoda“.

Eva Zámocká