Môj profil 
Predplatné
Súostrovie Svalbard, v minulosti známe aj ako Špicbergy, leží približne 850 kilometrov severne od pevninského Nórska, ktorého je súčasťou. Súostrovie je všeobecne vnímané ako potenciálne ohnisko sporov medzi Ruskom a Západom v čase, keď klimatické zmeny sprístupnili tento región a Rusko si tu buduje svoju vojenskú prítomnosť.
Hoci sa na Svalbarde rozvíja cestový ruch i sieť služieb, tradičným priemyslom je tam ťažba uhlia; Rusko už desaťročia prevádzkuje v meste Barentsburg ťažobnú spoločnosť. Prieskum na prítomnosť ropy alebo zemného plynu sa v okolí súostrovia ešte neuskutočnil.
Územie skupiny ostrovov reguluje zmluva z roku 1920, ktorá Nórsku priznáva suverenitu, ale ďalším signatárom – vrátane Ruska – umožňuje trvalý pobyt a uplatňovanie si obchodného práva.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oficiálne požiadal Oslo o rokovanie o “reštrikciách”, ktoré sú podľa Moskvy v rozpore so zárukami predmetnej zmluvy. Ide o “rovnocennú slobodu prístupu a vstupu” na Svalbard, uviedol ruský rezort diplomacie, ktorý “očakáva od nórskej strany pozitívnu odpoveď”.
Moskva za zvlášť citlivú záležitosť označila deportačný proces výlučne ruských obyvateľov, zavedenie “ilegálnej” ochrannej zóny pre ryby a “rozšírenie zón ochrany prírody, ktoré obmedzujú ekonomickú činnosť”.
Moskva tiež poukázala na obmedzenia týkajúce sa používania ruského vrtuľníka a ďalšie problémy. “Nemáme v úmysle zredukovať našu prítomnosť na Svalbarde. Naopak, máme dlhodobé plány na jeho posilnenie, diverzifikáciu a modernizáciu,” uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí v diplomatickej nóte adresovanej nórskej vláde.
Oslo prijatie listu potvrdilo, avšak námietky Moskvy bagatelizovalo. “Predložené záležitosti sú nórskym úradom už dobre známe. Všetky aktivity na Svalbarde musia byť v súlade s našimi zákonmi,” uviedol v e-maile zaslanom do redakcie Reuters nórsky rezort diplomacie bez ďalších detailov.
.JPG)
.jpg)
