Ahmed Fauzzi Salem si všíma schopnosť ruských najmodernejších rakiet prekonať existujúci systém americkej protivzdušnej obrany. Ako dôkaz tejto skutočnosti považuje vystúpenie ministra obrany USA Patricka Shanahana, ktorý v marci 2018 vo Washingtone vyzval amerických expertov na rozpracovanie nových moderných zbraní a nadzvukových rakiet, pretože USA podľa jeho slov v tejto oblasti silne zaostávajú za Ruskom a Čínou.

Podobným spôsobom reagoval aj šéf strategického velenia USA John Hyten, ktorý takisto v Senáte USA uviedol, že jediný spôsob, ako môžu Američania zastaviť ruské nadzvukové rakety je jadrová odpoveď.

USA nemajú žiadne hypersonické rakety a v najbližšej dobe ich ani nedokážu vytvoriť, v tejto oblasti ich Rusi značne predbehli. Ruské technológie sú momentálne pre Američanov nedostupné. Americký systém PVO je proti ruským nadzvukovým zbraniam bezmocný a americkí odborníci už vykazujú známky nervozity.

Americké odstúpenie od Dohody o raketách krátkeho a stredného doletu je podľa egyptského odborníka americkým neúspešným pokusom o psychologický nátlak na Rusko. Krátko po tom čo Putin predstavil Ruskému Federálnemu zhromaždeniu nové ruské zbrane Trump a Putin spolu telefonovali (iniciátorom rozhovoru bol Donald Trump), cieľom rozhovorov bola situácia v súvislosti s novým kolom pretekov v zbrojení a novými ruskými nadzvukovými raketami.

Krátko po telefonickom rozhovore sa začal Trump vyhrážať zrušením Dohody o raketách krátkeho a stredného doletu, čo je podľa Ahmeda Fauzi Salema nepriamym dôkazom, že rozhovor sa nevyvíjal tak, ako si americký prezident predstavoval a ruská hrozba sa stala pre USA nepríjemnou realitou.

Rusko ďalej pokračuje vo vývoji nadzvukových rakiet, proti ktorým Američania nemajú efektívnu ochranu. Raketa Kinžal dosahuje 20-krát vyššiu rýchlosť ako zvuk, americké rakety sú proti Kindžalom bezmocné (Kindžaly sú určené na likvidáciu amerických lodí), skupina sústredená okolo lietadlovej lode má podstatne obmedzenejšie možnosti protivzdušnej obrany ako pozemné stanice PVO, takže je ľahším cieľom ako pozemné jednotky.

Pokiaľ ešte v súvislosti s Kindžalmi by boli schopní Američania pri vynaložení astronomických finančných objemov v najbližších 5-7 rokoch vyvinúť raketu podobných vlastností, Avangardy prevyšujú ich technologické možnosti. Americkí odborníci potvrdili, že nadzvukový Avangard vyzbrojený systémom nukleárnych hlavíc nedokáže systém americkej PVO zastaviť, strategické ciele v USA (raketové a letecké veliteľské centrá, Washington, San Diego a ďalšie významné americké letecké či námorné základne vo svete) nedokáže systém americkej PVO uchrániť.

Ahmed Faiz Salem si kladie otázku, ako sa podarilo Rusom predbehnúť Američanov vo vývoji nadzvukových rakiet takmer o dve generácie? Podľa Salema veľkú rolu zohralo strategické plánovanie ruských odborníkov. V roku 2016 Rusi sústredili svoju pozornosť práve na systém nadzvukových rakiet, do tohto projektu sa vkladali obrovské sumy.

Ešte v roku 2014 boli Rusi v nadzvukových raketách na tom podobne ako Číňania, ktorí majú k dispozícii nadzvukový komplex WU-14, v roku 2019 sú v čele výskumu a vývoja nadzvukových zbraní a Američania zaostávajú už aj za Číňanmi.

Americkí vývojári a zbrojári napriek astronomickým sumám, ktoré sú do amerického zbrojárskeho priemyslu vkladané, nedokážu držať krok s Rusmi a Číňanmi, ktorí vyrábajú smrtonosné zbrane podstatne rýchlejšie, lacnejšie a s vyšším smrtiacim efektom.

Američania naivne predpokladali po rozbití ZSSR v roku 1991, že sa im podarí Rusko zraziť ekonomicky na kolená a Rusi nedokážu vyvíjať nové zbrane. Američania sa dostali aj do ruských vývojových kancelárii a získali viaceré projekty nových ruských zbraní. To najlepšie čo Rusi mali, sa im však podarilo pred Američanmi uchrániť.

Američania dostali obrovský šok, keď Rusi po prvý krát nasadili v roku 2016 v Sýrii svoje Kalibre a ešte väčší šok dostali, keď Rusi úspešne odskúšali v roku 2018 svoje Avangardy s rýchlosťou 20 Machov, ktoré zasahovali ciele na vzdialenosť 6000 km. Pritom Rusi svoje zbrane, voči ktorým nemajú Američania ekvivalent vyvíjajú s podstatne menším rozpočtom. V roku 2018 bol ruský vojenský rozpočet približne 14-krát menší ako Americkí. Američania mali v roku 2018 odsúhlasený vojenský rozpočet v sume rekordných 716 miliárd USD. Napriek tomu Američania nedokážu držať s Ruskom krok.

Keď v marci 2018 informoval ruský prezident Vladimír Putin o nových ruských zbraniach, Američania Rusom neverili a mainstream vychrlil množstvo posmešných článkov na ruskú adresu a hovoril o “ruských propagandistických sci fi videách”.

Ruský prezident však nerozpráva do vetra ako Bolton či Pompeo, ani sa nevyhráža a neruší dohody ako Trump. O niekoľko mesiacov už Američania zistili, že Putin neklamal a toto zistenie malo na nich účinok ako studená sprcha, následne sa zdvihla v radoch americkej  politickej gerontokracie (ešte schopnej reálneho úsudku) vlna bezmocnej zúrivosti.

Američania momentálne nemajú žiadne možnosti, ako sa ruským moderným zbraniam ubrániť a podľa odhadu odborníkov Pentagonu prvé rakety parametrami aspoň vzdialene pripomínajúce Kindžaly sa môžu v amerických ozbrojených silách objaviť v roku 2025, otázka znie, čo nové však v roku 2025 Rusi predstavia.

Takže jediné čo majú Američania k dispozícii na zbrzďovanie Ruska, je americký nukleárny arzenál. Aj tu Rusi reagovali tvrdo a jasne. Na rozdiel od Američanov ruská jadrová doktrína neobsahuje klauzulu o preventívnom jadrovom útoku, ale Rusi uviedli, že v prípade útoku na vlastné územie použijú svoj jadrový potenciál, slová ruského prezidenta Vladimíra Putina o tom, že v prípade jadrového útoku voči Rusku “Rusi pôjdu ako mučeníci do raja a nepriatelia proste zdochnú” mali veľký psychologický dopad na amerických vojenských jastrabov. Rusko nebude bezbrannou obeťou a v prípade konfliktu vezme Američanov zo sebou. To chápu aj najagresívnejší americkí politici a úspešne ich to drží na uzde.

Rusi pokračujú v ďalšom výskume nových zbraní. Vedia, že nesmú “zaspať na vavrínoch” a musia vyvíjať nové zbrane, pretože ak by Rusko nemalo k dispozícii moderné zbrane s ničivou silou, už dávno by ich očakával osud Sýrie, Iraku či Juhoslávie. Američania by na Rusko proste zaútočili, získali ruské zdroje a rozdelili Rusko na množstvo slabých a neživotaschopných štátov presne podľa scenára, akým sa snažili Rusko zničiť v Jeľcinovej ére.

Roky 1991 – 2000 sú  temným obdobím v dejinách Ruska, Rusko utrpelo porovnateľné straty ako v rokoch 1941-1945. Američania žili z toho, že vyrabovali štáty ZSSR a Varšavskej zmluvy takmer 30 rokov. Dnes už všetko Američania minuli a nová kríza je na obzore, riešenie vojnou už nefunguje tak ako v minulosti. Putinovi sa však podarilo Rusko zdvihnúť z kolien a vrátiť ho medzi veľmoci, kam Rusko patrí, v multipolárnom svete už nie sú Američania hegemónom.

Momentálne Rusko pokračuje vo vývoji kybernetických a laserových systémov zbraní, ktoré dokážu likvidovať vzdušné ciele i vojenské družice USA. Rusi používajú rôzne technológie, pričom využívajú aj skutočnosť, že komponenty do amerických družíc sa vyrábajú v Číne, Američania spravili veľkú strategickú a taktickú chybu, keď pripustili, aby sa v ich zbraniach vo veľkom objavili čínske komponenty. Dnes Rusko vyrába nové bezpilotné drony, ktoré testuje v Sýrii a modernizuje existujúce zbrane, ktoré má k dispozícii ruské letectvo, pozemné sily i námorníctvo.

Ruské zbrane stoja menej peňazí a často sú efektívnejšie ako ich americké analógy. Sýria sa stala cenným skúšobným polygónom ruských ozbrojených síl,  ruské zbrane sa úspešne presadzujú na svetových trhoch a pôsobia odstrašujúco na amerických vojnových jastrabov.