Môj profil 
Predplatné
Teroristi odchádzajú aj so svojimi manželkami, deťmi i rodinami. Nechcú ostať na území, ktoré by sa dostalo pod kontrolu vládnych vojsk. Zvykli si na dolárovú podporu z USA, Izraela či Saudskej Arábie, zvykli si so zbraňou v ruke dokazovať si vlastnú dominanciu nad bezbrannými civilistami. Príchodom sýrskej armády sa všetko zmenilo, dominancia sa skončila, potok dolárov vyschol a ak sa môže dolárový potok obnoviť, tak len v Idlibe.
Blochina prekvapilo, že v autobuse sa nachádzalo množstvo detí vo veku 10-12 rokov, ktoré boli vyzbrojené automatickými puškami kalašnikov. Blochin sa zúčastnil mnohých konfliktov a videl detských vojakov. Uvedení sýrski chlapci evidentne nebojovali, nemali ten šialený pohľad a ani nevykazovali ďalšie príznaky, podľa ktorých je možné zistiť, že dieťa bolo priamo v konflikte nasadené a prežilo hrôzy bojov priamo na svojej koži.
Takisto je jasné, prečo mali všetci chlapci automatické zbrane. Podľa dohody má každý muž právo odísť do Idlibu aj s útočnou puškou, pištolou a muníciou. Dôvod je takisto jasný – teroristi, ktorí odchádzajú z Kuneitry, prídu do Idlibu, kde už je dnes pretlak “zelených teroristov” všetkého druhu. Veľa teroristov, veľa zbraní, tenký prúd financií zo zahraničia. Kto nebude mať zbraň, vydáva sa na milosť členom iných zoskupení. V Idlibe vládnu vlčie zákony, nikde nie je predsa napísané, že týrať možno len prívržencov Asada. Teroristi v Idlibe sa likvidujú navzájom a bojujú o stenčujúce sa zdroje. Zbrane navyše možno predať na čiernom trhu, takže nová skupina v Idlibe môže získať viac potravín, munície, ktoré potrebujú k prežitiu.
Blochin sa pri rozhovore s odchádzajúcimi teroristami stretol aj s názormi, že Európa miluje Sýrčanov, ktorí bojovali proti Asadovi. Že Európa ich očakáva s otvorenou náručou a európske ženy túžia po skutočných moslimských mužoch a hrdinoch, zocelených bojovými stretnutiami. Že v Európe ich konečne očakáva zaslúžený odpočinok a už nikdy viac nebudu ekonomicky strádať, pretože Európa ich bude ako hrdinov boja proti Rusku a Asadovi až do konca ich života financovať. Blochin samozrejme necítil potrebu presviedčať ich o opaku a povedzme si otvorene, či budú Európania lízať bagandže moslimských teroristov alebo nie, mu je pochopiteľne absolútne ľahostajné.
Čo však Blochina zaujalo, bola skutočnosť, že väčšina bývalých súperov ochotne v autobuse odpovedala na jeho otázky. Až do momentu, kedy do autobusu prišiel jeden z ideovo vyspelých teroristov, ktorý začal na svojich bývalých spolubojovníkov kričať a zakazoval im rozprávať sa “s ruským nepriateľom a vrahom”. Muži, ktorí dovtedy s Blochinom komunikovali, sa odmlčali, muž kričal aj na ženy a deti. Všetci sklopili oči a rozhovor ustal.
Automaticky zarezonovala otázka. Prečo nevytiahli predstavitelia sýrskej armády dotyčného ideovo politicky vyspelého teroristu z autobusu a nezastrelili ho ako psa? Možno keby sa odstreľovali politicky motivovaní a ideovo vyspelí teroristi, ktorí získali školenie od Američanov a Západu, väčšina mužov, ktorí dnes prúdia do Idlibu, by ani nezdvihla proti Asadovi zbrane.
Odpoveď na túto otázku je jednoduchá. Takéto riešenie možno urobiť pri zemiakoch, kedy je potrebné odstrániť nahnitý zemiak, aby ostatné zemiaky nezačali hniť. Ľudia však nie sú zemiaky. Uvedení sýrski muži v autobuse Asadovi neveria. Ak by chceli, mohli dotyčného protiasadovského propagandistu vo svojich radoch odstreliť sami. Mali k tomu dostatok zbraní a aj bojových skúseností. Ale oni nechceli, chcú ísť do Idlibu a chcú ďalej slúžiť Američanom, Izraelu, Saudom a nepriateľom Sýrie. Vládni sýrski vojaci ich oprávnene považujú za odpad Sýrie, tí čo nechceli ostať odpadom už prešli na vládnu stranu. Takže škoda náboja. Nech tiahnu aj s hystericky vreštiacou teroristickou kreatúrou v čele do Idlibu, rovnako ako svojho času najskalnejší nacisti tiahli do Berlína, aby tam zdochli spoločne aj s Hitlerom
Juhozápad Sýrie je viac menej slobodný. A aj na Idlib príde rad.
Videá
.jpg)
