Európska únia v tom vidí obmedzenie demokracie, slobody slova, občianskych práv a pod. a už dlhšie vyzýva Rusko, aby zrušila podobné nariadenie. Prízvukuje, že sa nedá za zahraničných agentov považovať všetky mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia. „Takýto vývoj ovplyvňuje základné slobody, akými sú sloboda prejavu a právo zhromažďovať sa,“ zdôraznila v nedeľu hovorkyňa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Maja Kocijančič.
Aktuálna reakcia z Bruselu prichádza na štvrtkové rozhodnutie ruského ministerstva spravodlivosti, ktoré rozhodlo o zapísaní Sacharovovho centra a ďalších dvoch miestnych organizácií do vyše spomínaného zoznamu zahraničných agentov. „Definícia politickej činnosti je na základe zákona tak široká a vágna, že sa dá rozšíriť na všetky aspekty obrany ľudských práv,“ reagovali na najnovšie dianie v Rusku z centrály medzinárodnej organizácie Human Rights Watch.
Vedenie tejto ľudskoprávnej organizácie sa domnieva, že pojem „zahraničný agent“ môže byť v Rusku interpretovaný ako špión alebo zradca: „Je preto nepochybné, že zákon sa snaží démonizovať a marginalizovať nezávislé advokátske skupiny,“ zdôrazňuje Human Rights Watch.
Pred pár týždňami ruská Štátna duma diskutovala o návrhu, že združenia by mohli za istých okolností súpisku zahraničných agentov opustiť. Poslanci sa dohodli na tom, že by to bolo síce možné, ale iba za predpokladu, že by sa vzdali politickej činnosti. Opakované porušenie zákona by naopak mohlo viesť k strate akreditácie a zákazu činnosti. Navrhol to podpredseda ruskej Štátnej Dumy Michail Markelov. Drvivá väčšina poslancov s tým súhlasila.
Koľko je v Rusku „zahraničných agentov“? Od leta r. 2012 ruské ministerstvo spravodlivosti eviduje 24 organizácií. Vlani v decembri sa na zoznam dostala aj Moskovská škola občianskej výchovy. Tú v roku 1992 ešte pod názvom Moskovská škola politických vied zriadili za výrazného prispenia Rady Európy.
Je zaujímavé, že na konci minulého roka podobným spôsobom začali správať voči ľudskoprávnym organizáciám aj v ďalšej krajine novovznikajúcej Eurázijskej únie – v Kirgizsku. Podobný pohľad na „zahraničných agentov“ majú aj v Bielorusku a Kazachstane. Vo všetkých týchto krajinách sú presvedčení, že ak sú mimovládne organizácie financované zo zahraničia, musia „odvádzať prácu“, ktorú od nich žiadajú štedrí sponzori – a táto ich činnosť často škodí záujmom vlastnej krajiny. Presne to si myslí ako vedenie, tak aj aj drvivá väčšina obyvateľstva týchto štátov.
eu