Roman Stopka: Slovensko je pod tlakom propagandy

Bratislava 15. novembra 2019 (HSP/Extra plus/Foto:Jana Birošová)

Tieto voľby určia mieru škôd, ktorú bude musieť znášať občan SR za chyby či zlomyseľnosti napáchané ním volenými politikmi

Ste predsedom národnej, kresťanskej i sociálnej strany, ktorá päť rokov poukazuje na negatívny stav v štáte navrhujúc riešenia. Napriek tomu vznikajú nové politické strany, ktoré o sebe tvrdia, že sú národné, kresťanské i sociálne. Čo tým podľa vás sledujú?

Nie každý, kto volá po jednote pronárodných a proštátnych síl, ju naozaj chce dosiahnuť. Mnohí ju chcú vlastniť a využiť na svoj osobný záujem, zaváňajúci prospechárstvom. Iní sa dostali pod cudziu kuratelu a pronárodné hlasy voličov nezužitkovali, ale ich nečinnosťou paralyzovali. Volebné kampane dokazujú, že aj mnohí už známi politici sa pred voľbami oháňajú záujmami slovenského národa ako posvätnou samozrejmosťou. Na mámenie dôverčivých ľudí to funguje. Keď sa však dostanú do parlamentu, ich kroky v uplatňovaní zverenej moci dokazujú, že im je ľahostajný nielen osud štátotvorného národa, ale všetkých občanov SR. Národ intuitívne cíti, že niečo nie je v poriadku a propaganda je priehľadná. Preto vzniká dopyt po nových, dôveryhodnejších politikoch, ktorí by mali rovný charakter a boli spôsobilí naplniť vôľu občanov mať svoj, naozaj svoj štát. Štát, s ktorým by sa občan naplno stotožnil a dôvera v čestnosť a postup politikov by sa stali samozrejmosťou. Dnes je dôvera ľudí voči nositeľom štátnej moci veľmi spochybnená, až otrasená, a to práve ich dvojtvárnosťou a ako sa ukazuje, aj neschopnosťou riadiť štát. Sústreďujú sa len na riešenie udalostí zámerne vyvolávaných manipulátormi. Situácia je však rovnaká aj v priestore opozičných strán. Nepochopili, že riadenie nie sú len príkazy a zákazy otravujúce atmosféru spoločnosti. Treba vytvárať systémové podmienky tvoriace základy samostatného rozvoja štátu. Oni však robia opak a denne riešia nežiaduce javy, ktoré sami vyvolali. Jediný oporný stĺp je im lavírujúca politika zahraničných mecenášov, ktorým sú ľahostajní. Pričom bratislavský profesor Husár či jeho žiaci by boli určite prospešnejší.

Mnoho predstaviteľov novovzniknutých strán o sebe tvrdí, že sú novými tvárami, pritom v politických vodách plávajú niekoľko rokov. Je možné stavať na starých základoch novú politiku?

Nežijeme v politickom vákuu, ani sme sa neobjavili na pustom ostrove, kde by sa dalo začínať od nuly. Celá naša civilizácia stojí na základoch myslenia a práce našich predkov, a to v celosvetovom meradle. Tie sa tvorivou prácou prispôsobujú novým výzvam a podmienkam prinášaným chodom času. Názov našej politickej strany Práca slovenského národa aj túto podstatu v sebe zahŕňa a náš cieľový program ju rozvíja v potrebnej inšpiračnej miere. Rozhodujúca hodnota nášho vzťahu k osobnostiam je ochota pracovať a pôsobiť na prospech SR. Vo všeobecnosti aj už známa tvár môže svojimi postojmi prospešne podporiť rozvoj republiky. Za všetkým stojí ochota úprimne pracovať pre spoločnosť a vidieť viac než len svoj prospech. Na rozpoznanie pravdy, kto kam naozaj smeruje, nám poslúži charakter daného jednotlivca potvrdený skutkami. Každý realista, obzvlášť v riadiacej funkcii, však musí zvažovať riziko, ktoré dôvera vkladaná do takých rúk vyvolá. Jeden, možno dva omyly odpúšťa aj príroda, ale priveľa omylov sa aj v prírode ťažko trestá. Tak funguje evolúcia. Aj matka príroda má svoje intervaly prípustnosti a neraz krutejšie než my ľudia. Veľkorysosť je krásna vlastnosť, ale ak ju ten naproti považuje za slabosť, je lepšie dať mu po prstoch. V takýchto prípadoch obzvlášť platí: Dvakrát meraj a raz rež. Prečo by spoločnosť, ktorej záleží na vlastnom osude, mala dávať svoj osud do rúk ľudí, ktorých najvyššou kvalitou je opakovane zlyhávať a slúžiť proti záujmom svojho štátu? Tobôž pri dnešných technologických možnostiach. Nemáme nazvyš schopných ľudí a plytvanie v personálnej politike je pre náš štát nemiestny luxus. Pravda, nadmerný pozitivizmus vždy naráža na egoistickú ziskuchtivosť určitých ľudí, ktorí, ak majú k dispozícii prostriedky, vidia len svoj prospech. Vďačnosť a prajnosť je v našom štáte teraz z ľudských vzťahov už od školských rokov programovo vytesňovaná, a to je tá najväčšia škoda, aká sa na našej spoločnosti pácha.

Opozícia sa viackrát pokúsila o prevrat v štáte, keď neváhala zneužiť vo svoj prospech smrť dvoch mladých ľudí. Myslíte si, že pokus o prevrat stále trvá?

Áno, trvá. Celá k nám importovaná politika liberalizmu, ako hlavný hybný nástroj týchto síl, je celosvetovo odsúdená na zánik. Len naši domáci nohsledi to jednoducho ešte nepostrehli, či lepšie povedané, nemal im to kto povedať z radov autorít, ktoré uznávajú. Sami problém rozlúsknuť nedokážu. Konajú podľa inovácie starých plánov na dosiahnutie pôvodného cieľa. Čoskoro im dôjdu prostriedky a ako sa hovorí, keď sa kapsa vyprázdni, aj blázon sa doblázni, vypadnú zo scény pozornosti verejnej mienky. Čím skôr sa pominú, tým lepšie pre našich občanov, lebo napáchaných škôd bude menej a budú menšie, než je zámer, ktorý napĺňajú. Aj v takom informačnom tlaku a rozsahu manipulácie s ľudským vedomím, akým sa vyznačuje politická scéna na Slovensku, môže sama verejnosť škodám zabrániť. Na rozpoznanie stačí dobrý ľudský úsudok a konanie podľa dávnej otázky kriminalistov. Kto má z ich postupov prospech?

EÚ sa snaží odoberať suverenitu a zvrchovanosť národných štátov. Prečo?

Zámer úsilia každého mysliaceho jedinca má svoju príčinu a svoj cieľ. Čo niekde vezme, presunie tam, kde to chce mať. Tak je to aj s organizáciami so skupinovým riadením. Najzraniteľnejšou zložkou štruktúry EÚ sú ekonomicky slabšie národné štáty, s nižším počtom obyvateľov, obzvlášť ak je z nejakých príčin oslabené ich národné cítenie. Tí ostatní môžu mať z vykonávaného experimentu len prospech, pretože škody, ktoré im vzniknú, si pri svojej revitalizácii po získanom praktickom poučení z vykonaného experimentu, alebo tiež sofistikovanej lúpeže, z pozostatkov najslabších, ľahko nahradia. EÚ sa z nedočkavosti svojho vedenia koncentrovaného v bankách Nemecka, Francúzska a utekajúcej Británie príliš ponáhľala. Práve táto nedočkavosť ukázala aj nadšeným romantikom, kam sú vedení, a dostala úniu do závozu, z ktorého ju bude ľahšie vyberať po častiach. Takže lúpežnícky zamerané programy a napokon aj ciele sa zrútia. Prílišné sústredenie ekonomickej a finančnej moci v súkromných rukách nadštátnych organizácií vedie opäť k toľko kritizovanej diktatúre. Darmo bude ktokoľvek vychvaľovať princípy a výhody fungovania demokracie, keď tá je pod diktátom vlastníkov ekonomickej moci. Aj v našom malom meradle je ukázaná diktátorská moc riadiacich prvkov takých štruktúr, ako je U. S. Steel, a jej vplyv na tvorbu a smerovanie politiky napríklad aj prostredníctvom prepúšťania zamestnancov. A to nespomínam moc obchodných reťazcov, atómové elektrárne, Slovnaft, kontrolu a distribúciu informácií… Čo myslíte, ako pôsobí taká moc na „demokratickú“ tvorbu zákonov a ako ovplyvňujú takto prijímané zákony „demokraciu“ v našej republike?

Európska únia zaviedla sankcie proti Ruskej federácii, čo bol priamy zásah do mnohých ekonomík národných štátov. Považujete to za správne?

Nech hľadám, ako chcem, z pozície občana SR ani príslušníka EÚ nenachádzam jediný logický dôvod na takýto postup a nepovažujem ho ani za perspektívne prospešný pre žiadny jej členský štát. Obzvlášť ak vedľa tejto politiky postavíme, ako kontrolný maják, princípy demokracie, mierumilovnosti, ľudských práv a odpolitizovania obchodu, ktorými sa všade tak veľmi oháňajú práve nositelia a realizátori tohto hlúpeho a deštruktívneho nápadu. Ide o surové presadzovanie cieľov, koristnícky nastolených mocipánmi amerického veľkokapitálu, usilujúcich sa o svetovládu pod ich diktátom. Politika protiruských sankcií je, skôr či neskôr, odsúdená na zánik. Škodu budú znášať jej iniciátori a ich nahlúpli vykonávatelia, ktorí odmietajú hľadať cesty prospechu pre vlastný štát. Východiská minimalizujúce škody sankčnej politiky proti Rusku má každý národný štát. Stačí, aby jeho politikom záležalo na prospechu vlastných občanov a podnikov. Chce to len trocha jasnej mysle a pevný charakter, aby sa vhodná cesta nielen našla, ale aj využila. Váhavci a tradiční oportunisti vyčkávaním, ako to všetko dopadne, okrádajú svoj národ. Prinajmenšom je však na podivenie, že napriek všetkým sankciám iniciovaným proti Rusku mocenskými kruhmi USA obrat vzájomného obchodu medzi oboma týmito štátmi rastie.

Slovensko je zároveň členom NATO, ktoré okliešťuje hranice Ruskej federácie. Znamená to, že predstavitelia aliancie pripravujú konflikt s RF?

Ruské hranice okliešťovať nemôžu, na to dnes už nemajú silu. Vojenský zásah Ruska, na pozvanie vlády Sýrie, počnúc rokom 2015, podporovaný primeranou informačnou kampaňou, veľmi jasne ukázal, ako sa zmenili ekonomické i vojenské možnosti Ruska. Nárast jeho autority sa prejavuje v aktuálnej svetovej politike i jej príprave v samotnej Bezpečnostnej rade OSN.  NATO sa v tejto situácii môže len snažiť narúšať zvrchovanosť Ruska prostredníctvom tlaku deformovanej verejnej mienky, podnecovaním šovinistických sklonov s nimi kompatibilných politikov bývalých republík Sovietskeho zväzu, podnecovaním medzištátnych sporov napríklad o Kurily či Sachalin, o predaj ropy a podobne. Môže vytvárať nátlak hrozbou ozbrojeného konfliktu prípravou nástupného teritória, nárastom síl a prostriedkov, kam patrí aj vypovedanie zmlúv o protiraketovej obrane a raketách so stredným a menším dosahom. Nebezpečné je získavanie bezduchých spojencov mimo i vnútri ruských hraníc. Veď vnútorná nejednota je najhorší nepriateľ Ruska. Samozrejme, že druhá strana nebude stáť a pozerať sa na chod udalostí s vyvalenými očami a rukami za chrbtom. Iste nie náhodou Rusko pomáha Číne budovať komplexný systém protiraketovej obrany. Tým sa od základov mení celá architektúra svetovej bezpečnosti a možnosti celého NATO úmerne padajú. Musím vám však dať za pravdu, celé toto dianie vo svete sa Slovenskej republiky živo dotýka.

Ekonomický chod republiky poznáte zdola, pretože tridsať rokov pôsobíte v podnikateľskom prostredí. V akom stave sa teda štát nachádza z hľadiska práce, pracovnej sily a odmien pracujúcich?

Náš pôvodný socialistický školský systém vychovával a poskytoval zamestnaneckej sfére kvalitne pripravených ľudí, pričom plnohodnotne využíval biologické danosti celej populácie. Navyše, ak v priebehu vzdelávania jednotlivca vznikla nespokojnosť, existovala reálne využiteľná cesta nápravy. Dnes nám chýbajú odborníci a profesionálne zdatní a spôsobilí pracovníci. Spoločnosť nie je schopná pokryť dopyt po kvalitnej pracovnej sile, ale ani poskytnúť úmerne ohodnotené pracovné príležitosti. Klesla morálka pracovníkov a v sebaobrane narastá hrubosť a bezohľadnosť zamestnávateľov. Mesačné príjmy obyvateľstva vyznievajú na posmech tých, ktorí pracovali a pracujú. Pri rovnakej kvalite výkonu máme v republike jednu z najnižších cien za hodinu práce v EÚ. Našincova práca je v priemere až trikrát nižšia ako v Nemecku. Popri tom sa všetci naši vedúci štátnici vehementne oháňajú pojmami ako robotizácia a automatizácia výroby či dokonca kybernetizácia spoločnosti. Potreba skutočného realizačného opracovania týchto procesov vrátane školstva a príležitostí na využitie voľného času, ktoré sú ich sprievodným javom, sa však zanedbávajú, alebo vôbec neriešia. Je namieste otázka, či volení nositelia štátnej moci chcú mať moderný štát, alebo či vôbec chcú mať svoj štát.

PSN je jediná strana, ktorá si dovolila nahlas hovoriť o pevnom zakotvení štvordňového pracovného týždňa. Z akého dôvodu a aké dôsledky by to malo na ekonomiku štátu a občanov? Je Slovenská republika na to pripravená?

To nie je opatrenie na realizáciu z večera do rána. Podmienky na nahradenie úmerného množstva ľudskej pracovnej sily a jej efektívnejšie využívanie pomocou kybernetizácie spoločnosti sú vo všeobecnosti už dostatočné. Je len potrebné nabrať odvahu, dôsledne a všestranne prekalkulovať a vykonať realizačné prípravy tak, aby to nepostihlo spoločnosť chaosom, škodami, nesúladom. Napokon dnes už nie sme v úvahách osamotení. Už aj v Rusku, ktoré dnes hrá v zahraničnej politike prvé husle, napriek tomu, že najprv schválili reformu dôchodkového systému s predĺžením hornej vekovej hranice, sa začínajú zaoberať možnosťou prechodu na štvordňový pracovný týždeň. Táto možnosť bude čoskoro zvažovaná vo všetkých priemyselne vyspelých štátoch. Najväčšou, ale nie neprekonateľnou prekážkou v SR budú nadnárodné spoločnosti, ktoré sa u nás usadili v mocenských časoch Mikuláša Dzurindu.

PSN vo svojom programe ponúka liek nielen na ekonomickú, vzdelanostnú, bezpečnostnú, ale aj politickú neurózu. Je alternatívou pre Slovensko?

Áno, náš štát trpí dobovou neurózou z nefunkčnosti, vyvolanou nespôsobilosťou či neochotou zodpovedných riadiť štát a predchádzať problémom skôr, než vzniknú. Ale čo je horšie, jej pretrvávanie môže spôsobiť zánik samostatnej Slovenskej republiky. Naša strana však liek vo svojom programe naozaj len ponúka. Sme alternatívou, ktorá napokon aj tak nahradí chorľavejúci liberalistický ošiaľ. Naša civilizácia stojí na kresťanských základoch, a tak by sa medziľudské vzťahy mali rozvíjať smerom k bratstvu a solidarite, nie k hyenizmu. Ako som už neraz povedal, štátnik má politickú neurózu liečiť a nie vyvolávať, ako je u nás bežné. Základy potrebnej zmeny spočívajú v práci politického vedenia štátu na prospech zvrchovanosti, suverenity, nezávislosti, územnej celistvosti SR s nedotknuteľnými hranicami. Na prospech občana a jeho štátnej ochrany ako najvýznamnejšieho štátotvorného subjektu.

Nedávno ste uviedli, že zjednocovanie politických síl s pronárodnou orientáciou nebudú schopní urobiť mocibažní ľudia. Ako sa teda dá vyviesť SR zo súčasného marazmu?

Predsa prácou na prospech nášho samostatného štátu s atribútmi, ktoré som už na adresu SR aj tomto rozhovore vyslovil. Prácou, z ktorej pôjdu vytvorené hodnoty na prospech našich občanov, na posilnenie pozície štátotvorného národa, ako všade v normálnom svete. Prácou bez pokrytectva, bez úslužných ústupkov cudzine. Naplnením všetkých štátnych funkcií na základoch pravdy, schopností obyvateľstva a spolupráci so zahraničím na princípoch vzájomnej výhody. Možno pár skeptikov a inak orientovaných politikov namietne, že to je nerealizovateľná utópia, ale to len chcú zakamuflovať svoju donedávnu činnosť a zapredanosť. Každá u nás vytvorená hodnota má svoju cenu a proštátne ladenými zamestnancami i súkromníkmi je zobchodovateľná tak, aby prinášala úžitok do domu, a štát to musí využiť vytváraním vhodných podmienok. To, čo zákonnými normami nastvárali doterajšie vlády, popresúvalo tisíce našich šikovných podnikateľov aj so sídlami ich firiem do zahraničia, napríklad do Česka či Maďarska. Ak má byť náš štát financovaný z daní, kde tu vidíte štátotvornú logiku, keď štátne štruktúry svojimi nezmyselnými opatreniami vyháňajú svojich živiteľov a zbavujú sa prílivu zdrojov do štátnej pokladnice. Isteže, neprajníci a skrytí stúpenci našej kolonizácie nám budú hádzať pod nohy polená. Ale to je bežná prax, s ktorou treba rátať a úmerne jej čeliť, veď sme ju už neraz zažili.

O štyri mesiace čakajú SR parlamentné voľby. Slovenská politická scéna ešte nikdy nebola taká nečitateľná a roztrieštená. O čom teda budú tie nasledujúce voľby?

Tieto voľby určia mieru škôd, ktorú bude musieť znášať občan SR za chyby či zlomyseľnosti napáchané ním volenými politikmi. Bude to zas len občan, ak podľahne tlaku propagandy zo zahraničím ovládaných médií, kto zverí politickú moc nad sebou samým aj existenciou nášho samostatného štátu. Preto by mal pozorne hodnotiť vzťah slov a činov už aj z minulosti u každého predstaviteľa do volieb vstupujúcej politickej strany. Slová politika môžu byť viaczmyselné, to závisí od aktuálnej situácie, lebo na zajace sa s bubnom nechodí. Ale jeho skutkami sledované ciele musia byť jednoznačne pronárodné a proštátne. Tieto hodnoty sa musia prejaviť v náplni zákonov, ktoré sám navrhuje či schvaľuje. Ak bude úmerná masa voličov, napriek snahám redaktorov masmédií, už dostatočne poučená doterajšími skúsenosťami a stotožní sa s potrebou mať a rozvíjať svoj štát, príležitosť dostane naša politická strana a bude ju mať aj celá naša občianska, takto orientovaná spoločnosť. Jedinou našou slabinou je absencia prázdneho tárania a nedostatok finančných prostriedkov, aby naše myšlienky prenikli systémom peniazmi podmienenej reklamy do vedomia ľudí. Nezavrhujeme žiadnu proštátnu stranu, ktorá ctí pravdu a kresťanské hodnoty. Mnohí predstavitelia dnešných, ale aj samonádejných parlamentných strán otvorene vyjadrujú strach pred rétorikou a akčnosťou Harabina a jeho potenciálnych, programovo príbuzných strán. Tu môžem ľudí len povzbudiť k podpore, keď sa budú spájať programovo kompatibilné strany, a nie za mocou sa pachtiaci politici.

Dokáže sa PSN myšlienkovo i predvolebne zjednotiť s inými politickými subjektmi, aby spoločne zabránili nástupu k moci liberálnym silám?

Politická strana Práca slovenského národa je pripravená na nesebeckú, až krajnú spoluprácu s každým politickým subjektom, ktorý programovo ctí zvrchovanosť, nezávislosť, suverenitu, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc. So subjektom, ktorý bude chrániť práva, slobodu a legálne nadobudnutý majetok štátotvorných občanov SR v každej situácii, a to aj prostredníctvom autority štátu. Ktorý bude podporovať prijímanie zákonov predovšetkým na prospech a ochranu vlastného obyvateľstva. Vzťahy s ostatnými štátmi treba riešiť na princípe reciprocity. Štát nesmie okliešťovať svojich občanov, ale musí im vytvárať plnohodnotné príležitosti tak, aby mohli doma využiť svoje biologické danosti a podporovať ich prínosné zahraničné aktivity. Iný prístup je len maskovaná deštrukcia štátu.

Lenka Mayerová, šéfredaktorka mesačníka Extra plus, www.extraplus.sk

Článok pôvodne vyšiel v mesačníku Extra plus č. 11/2019