Môj profil 
Predplatné
“Pochválený Pán Ježiš. Prosím Vás o pomoc a o radu. Už niekoľko rokov som na AD, kvôli tomu vo svojom vnútri pociťujem strach. Strach, ktorý neviem pomenovať. S mojím mužom som mala veľmi zlý život. Bil ma, chodil neskoro v noci domov a ja som vtedy prežívala veľký strach. Aj keď už 18 rokov spolu nežijeme, vo mne prevláda stále akýsi strach aj keď ho naozaj neviem pomenovať,” vysvetlila žena.
“A ďalšia vec, ktorá je pre mňa nepochopiteľná je, že sa viem ráno občas zobudiť s tým, že mám 2-3 tenučké škrabance na tvári, na čele pri nose alebo aj trebárs niekde na chrbte na ruke, som si istá že som si to sama nespôsobila. Prosím Vás p. Vladyka, čo to je? Čo mám robiť? Ako sa zbaviť toho strachu?,” pýta sa.
Na otázky ženy odpovedal exorcista o. Ľuboslav Petričko.
Depresia môže pochádzať aj z hnevu na seba samú, zo sebaobviňovania sebahrýzenia, z neodpustenia sebe samej či hádania sa s niekým v myšlienkach. “Už niet tej situácie spred 18-tich rokov, lebo každá situácia okolo nás ostáva v čase, čas zaberie všetko. A iba to, čo je v duši, je večné, nepodlieha času a ani nepotrebuje čas,” vysvetlil.
Exorcista svoje slova dopla na príklade, keď niekomu ukradnú mobil. “Krádež už zostala v čase aj s mobilom, ale smútok v duši trvá. Tak napríklad je to aj s tou energiou, alebo s tým duchom strachu.”
Strach je pre dušu ešte väčšou príčinou zla, než konkrétna situácia. “Vidíte, že situácie a ani tých ľudí okolo Vás už niet a strach zostal s Vami. Zostalo niečo, čo nepotrebuje ani priestor a ani čas. A ten strach v duši už náleží dvom svetom: tomuto viditeľnému, ale aj druhému-večnosti.”
Preto už nie je potrebné viesť dialóg v mysli so situáciou, ktorá nás v minulosti rozrušila. “To, čo ostáva v čase, nemá v sebe Ducha života. Nehádať sa s nikým v myšlienkach, ani so situáciami z minulosti, lebo to je už zmýšľanie telesné: /Rim 8, 5—7/”…lebo zmýšľať podľa tela je smrť a zmýšľať podľa Ducha je pokoj a život….a zmýšľať podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu ….”píše sv. Pavol.
Ak je teda v našich myšlienkach nepokoj, strach, posudzovanie, urazenosť, alebo ak rozmýšľame nad tým kto nám čo urobil, neurobil, kto nám ublížil, neublížil a to je už zmýšľanie podľa tela. Ale ako hovorí apoštol, zmýšľať sa podľa Ducha je pokoj a život.
“To je vtedy, keď hovoríme Bože buď milostivý mne hriešnemu, keď ďakujeme Bohu, keď požehnávame tú osobu. Bože požehnaj cezo mňa tú osobu pokojom, láskou a dobrotou,” dodáva.
Dnes v postmodernom svete, kde sa telesný rozum stal akousi modlou, je podľa Petrička ťažké písať alebo hovoriť o týchto veciach. “Ale i ja s Vami, väčšina z nás zmýšľa telesným rozumom. Dokonca aj duchovné veci študujeme telesným rozumom a nie duchovným.” Telesný rozum sa podľa neho dá rozpoznať aj podľa toho, že trpíme napríklad úzkosťou alebo smútkom, pretože nás to vnútorne mučí.
“My, ľudia sme už naučení myslieť telesným rozumom, veď ako sa nehnevať na niekoho, keď sa k nám tak a tak správal. Ale duchovné zmýšľanie nám hovorí, že každý človek je lekárom mojej duše, že skutočné zlo nie je v správaní sa ľudí voči mne, ale v zlom stave, v nepokoji mojej duše,” dodáva.
“My si neuvedomujeme, že svojou spravodlivosťou ideme samy proti sebe samým, proti vlastnej duši, proti jej pokoju a večnému životu. Lebo v našej spravodlivosti niet pokoja. My sme naučení chrániť svoje a nie seba, dušu a večnosť v nej,” konštatuje Petričko.
Nemenovanej žene preto odporučil, aby s ranami na tvári išla za kňazom vo farnosti, keďže pôjde skôr o problém duchovný než medicínsky. Podľa exorcistu môže ísť o útoky zlých duchovných síl, ktoré si človek myslením na zlé privoláva k sebe.
“Preto pokoj, pokoj, pokoj a viac dobroprajnosti v myšlienkach. Vtedy aj tí duchovia zla budú viac utekať od nás. Ale v každom prípade navštívte Vášho pána farára a on už posúdi, že čo ďalej,” radí na záver.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
