Pán režisér. Vo vašej tvorbe nachádzame aj historické látky. Ako sa pozeráte na otázku autenticity (skorších) umeleckých diel? V Nemecku nebudú hrať balet Luskáčik, pretože niektoré kostýmy boli vyhodnotené ako rasovo nekorektné. V Prahe v Činohernom klube sťahujú hru Ujetá ruka, pretože držiteľ autorských práv nestrpí, aby rolu Afroameričana hral beloch. Lenže je známe, že napríklad v Hollywoode množstvo „bielych“ rolí stvárňujú práve Afroameričania.

Jiří Svoboda: Je to trend poslednej doby. To napríklad v 60. rokoch v USA za prezidenta Kennedyho sa usilovalo o rovnoprávnosť. Spoločnosť sa dohodla, že „čierni“ a „bieli“ majú mať rovnaké práva, deti môžu chodiť do tých istých škôl, rôzne etniká môžu využívať tie isté služby, napríklad dopravu atď. Éra segregácie na verejných miestach mala skončiť. Odvtedy, teda až doteraz, problém vyhrotený nebol. Teraz sa to zase vyostruje v tom opačnom garde. Niektorí hovoria o ľavicovom vplyve tzv. progresivistov. Priznám sa, že ja v tom nič ľavicového nevidím.

Pred pár rokmi došlo k nepochopiteľnej kontroverzii v brnenskom divadle. Došlo tam k úplnej perverzii viery, predtým nemysliteľnej… Mal som možnosť hovoriť s riaditeľom ND Brno Martinom Glaserom, ktorý „nevidel v ničom problém“…

Protestoval som proti tomu, čo sa dialo na scéne – Ježiš Kristus znásilní moslimskú ženu. Podľa mňa toto je za čiarou ako to, že beloch hrá murína… Táto hra bola platená aj z mojich daní (na prevádzke hry sa podieľala príspevková organizácia Národné divadlo Brno, zriaďovaná mestom, pozn. autora) žiadne sankcie voči divadlu či dramaturgii uplatnené neboli. Je mi známe, že sa vraj vo filme o Černobyle mal objaviť černoch… Zišlo z toho…

V každom prípade sa černoch objavil v americkom sfilmovaní románu Stanislava Lema Solaris. Román som čítal, nepamätám sa, že by tam poľský tvorca hovoril o Afroameričanovi…

Ak ide o tieto záležitosti, myslím, že niektorí ľudia to prestávajú mať v hlave v poriadku. Svet zrejme šalie, nielen filmový. Európska komisia zrazu nechce Vianoce, ale „sviatočný čas“.

Obrat „dámy a páni“ má byť nahradený „drahí kolegovia“… Je toho celý rad, resp. podobných príkladov z proveniencie korektnej EÚ.

No, my tu máme svätého Václava na Václavskom námestí … Náš Komenský bol kresťan, Jan Hus bol katolík, rovnako ako lidický kňaz Jozef Štemberka, posledný menovaný bol zavraždený s ostatnými obyvateľmi Lidíc nemeckými nacistami.

Vianoce patria ku kresťanstvu, k našej tradícii. Teraz nám to chcú z EÚ úradne zrušiť? Výsledkom sú zákazy, znemožňujúce hrať niektoré skvelé hry. Za svoj život som videl Othella asi trikrát. Asi ho už neuvidím. Pochybujem, že sa zakaždým nájde dostatočne kvalitný černošský herec, mám na mysli tie krajiny, kde je iná etnická skladba. Zmienili sme problém, na ktorý narazili v Činohernom klube v Prahe, ako hovoríte … Je to popretie divadelného princípu.

Herec Ondřej Sokol stvárňoval černošskú rolu. Teraz v tom pokračovať nemôže…

Vybavujú sa mi slová Alexisa de Tocquevilla – „Vraciam sa z veku do veku, do najvzdialenejšieho staroveku, ale nenachádzam paralelu k tomu, čo sa odohráva pred mojimi očami… Minulosť prestala vrhať svetlo na budúcnosť. Blúdi ľudská myseľ v nejasnostiach…“ Domnievam sa, že Tocqueville to vystihol dobre. Majitelia práv k Ujeté ruce len dosiahnu to, že hra nebude, to je tak asi všetko. Lenže dnešná doba celkovo vzaté nabrala smer priamo psychopatický.

Napríklad na ČT3 (retro kanáli) som počul v podaní Karla Hálu zaspievať americkú pesničku skomponovanú Jeromom Kernom. Pieseň sa volá Kalná rieka (Ol’ Man River) a český text napísal Jan Werich (americký text Oscar Hammerstein). Pieseň stráni americkým černochom, zastáva sa ich, kritizuje ich otrockú prácu. Pritom Európska komisia by ju dnes určite tiež zistila „nekorektnú“… Toľko ešte k tým absurditám. Dostane zákaz táto americká klasika? Kedysi som na ČT sledoval koncert Petry Janů, ktorá (beloška) spievala árie z černošského muzikálu Porgy a Bess… Upadne do zabudnutia Al Jolson?

Spomenul by som knihu Smrť Západu, napísal ju americký politik a publicista Patrick J. Buchanan. On sa tam dotýka aj toho, čo spomínate, že sa ničí história, boria niektoré sochy… Pokiaľ to tak pôjde ďalej, bude slová zbavený aj Winston Churchill… Niektoré jeho výroky budú určite vyhodnotené ako “nepohodlné”…

Zatiaľ mu len z fotiek retušujú cigaru…

Toto všetko je absurdné. Snáď sme my Česi dostatočne rozumní a nebudeme u nás svedkami takéhoto rozkladu. Ak sa zakáže Othello, Shakespeare už kvôli tomu z hrobu nevstane … Nenechajme si diktovať umenie, buďme sami ale súdni. Nenechajme ho pošliapať, zároveň majme úctu k tým skutočným tvorcom, ďalej k človeku a k histórii. Som z generácie, kedy umelecké diela – napríklad filmy – mali ducha a istý étos. Mal som rád Bergmana, Tarkovského, Bundarčuka, Felliniho. Na niektoré US filmy sme sa pozerali zvrchu, pretože nám pripadali viac ako remeslo než ako umenie. Dnes sa nemožno vzpierať diktátu producentov. Toto si v Amerike mohol dovoliť ešte tak Miloš Forman…

Aký iný dnešný nešvár by ste si vzali na paškál?

Náš divák má malé povedomie o produkcii iných štátov. Vieme, čo sa točí napríklad vo Francúzsku? Obdivujem neštandardnú dramaturgiu severských filmov. Vkus sa musí cibriť, musíme byť v kontakte s rôznorodými látkami, a to nie sme. Ak nám vadí, že sa české filmy v zahraničí veľmi neuvádzajú, potom ani my neuvádzame pestrejšiu škálu zahraničnej produkcie. Všetko sa zmrsklo na určité šablóny a tie majú priestoru až veľa. Programy najmä kín nás o tom ľahko presvedčia.

Ak ide o uvedenie zahraničnej hry, sám ste prišiel s tým, že jedna taká u nás musí byť stiahnutá … Náš vkus teraz utvárajú Američania. Odporučil by som na prečítanie stať Hannah Arendtovej Kríza kultúry. Píše, že kultúra a umenie už nie sú, pretože sa premenili na spotrebný tovar. Človek sa pozerá na TV, aby spotreboval čas. Ak odíde od obrazovky, koľkokrát si nespomenie, na čo sa to pred chvíľou vlastne pozeral. Naša doba celkovo zhrubla, nie je to len o tom, že bieli nemajú hrať černošské role. Vypočujte si niekedy, ako sa „hovorí“ v parlamente. Klesá vzdelanosť, kultúra. Ako VŠ pedagóg to musím s poľutovaním konštatovať. Naše povedomie o svete sa zmenšilo a horizont máme obmedzený.

Čo máte v pláne, pán režisér?

Zaujal ma príbeh z románu Maritna Goffa, román má názov Dievčatko. Volá po adaptácii a sfilmovaní.

Vďaka za rozhovor.

Poznámka: Jiří Svoboda je scenárista a režisér, natočil 13 celovečerných hraných filmov a viac ako 25 filmov televíznych. Z nedávnej tvorby uveďme napríklad historickú drámu Jan Hus či thriller zo súčasnosti s názvom Vysoká hra.

Vladimír Franta