Republiková únie zamestnávateľov: Z pohľadu zamestnávateľov najviac ponúka SaS, Smer sklamal

Bratislava 21. februára 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR – Martin Baumann)

Z politických strán a hnutí, ktoré majú šancu dostať sa po 29. februári 2020 do Národnej rady (NR) SR, zamestnávateľom najviac ponúka volebný program opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS). Uviedol to k hodnoteniu volebných programov Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Vládny Smer-SD podľa RÚZ sklamal

“Z hľadiska Republikovej únie zamestnávateľov dochádza k najvýznamnejšiemu prieniku s jej prioritami v dokumentoch strany SaS. Jej program prináša detailne rozpracované problémy podnikateľského prostredia s návrhmi na ich konkrétne riešenia,” upozornil Hošták.

Zamestnávatelia podľa Hoštáka oceňujú, že strana SaS nehovorí o opatreniach v prospech podnikateľského prostredia len v časti venovanej daniam či zníženiu byrokracie, ale zlepšenie situácie podnikateľov akcentuje v každej časti programu vrátane programov pre životné prostredie či školstvo. Výrazným plusom je aj komplexnosť programu, ktorého jednotlivé návrhy fungujú synergicky. Strana však má aj slabšie stránky, napríklad v programe pre podporu vedy a aplikovaného výskumu.

Na zamestnávateľov nezabudli ani strany a hnutia profilované sociálne. Ide napríklad o mimoparlamentné KDH, ktoré ponúka komplexný návod na riešenia v sektore energetiky či opozičné OĽaNO, ktoré pripravilo komplexný program pre vedu a výskum. Program mimoparlamentných subjektov ako PS-Spolu, Za ľudí či Dobrá voľba prináša tiež niekoľko pozitívnych riešení. Niektoré z návrhov v ich programoch však vyzerajú nedokončene, prípadne im chýba komplexnosť a vyvolávali by protichodné javy.

Hošták poznamenal, že napríklad PS-Spolu deklaruje rušenie osobitných odvodov, na strane druhej presadzuje digitálnu daň či uhlíkovú daň. Nahradenie vyššieho zdanenia jedného sektora zdanením iného sektora podľa podnikateľov neprinesie očakávané efekty.

Podnikatelia, od ktorých prosperity je populácia aj funkčnosť štátu do značnej miery závislá, nie sú podľa Hoštáka spokojní s absenciou riešení pre podnikateľské prostredie aj u strán s veľkou podporou obyvateľstva. Ide hlavne o strany Smer-SD a Kotlebovci–ĽSNS. Hlavná vládna strana Smer-SD podľa Hoštáka ponúka ako politický program tri vety, z ktorých sa ani jedna nedotýka podnikateľského prostredia. V prípade ĽSNS strana predstavila desaťbodový všeobecný program.

Z hľadiska zamestnávateľov sú podľa neho určitým sklamaním programy strán Most-Híd či MKS. Obe strany sa priveľmi sústredia na kultúrnu či vzdelávaciu politiku s ohľadom na potreby menšín a zabúdajú na potrebu zlepšenia podnikateľského prostredia, ktoré je nevyhnutné tiež pre rozvoj regiónov s početným zastúpením menšín.

“V programoch strán žiaľ stále nachádzame niekoľko ‘nášľapných mín’, ktoré by v prípade realizácie vážne ohrozili slovenské hospodárstvo. Obsahujú ich hlavne programy strán, ktoré sa skúšajú profilovať propodnikateľsky, v skutočnosti by ich opatrenia podnikateľom veľmi nepomohli. Ide napríklad o hnutie Sme rodina, ktorého program by vážne ohrozoval udržateľnosť verejných financií a vytvoril tlak na zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia. V oblasti návrhov na prepájanie školstva s podnikateľským prostredím však urobil autor programu strany Borisa Kollára dobrú prácu,” upozornil Hošták.

Negatívnym javom, ktorý spája väčšinu hodnotených programov politických strán, je podľa Hoštáka prístup k verejným financiám. V posudzovaných návrhoch je u viac ako desiatich zavedenie nových daňových povinností. Naopak žiadna zo strán neprináša komplexnejší projekt pre úsporu výdavkov vo verejných financiách.

Hošták dodal, že zamestnávatelia celkovo hodnotili programy 13 politických subjektov, ktoré majú šancu dostať sa do NR SR. Programy boli posúdené podľa toho, ako reflektujú na základné problémy podnikateľského prostredia a ako veľmi sú v súlade s prioritami RÚZ. Medzi priority RÚZ patrí napríklad zlepšenie daňového a odvodového systému, vyššia vymožiteľnosť práva, skvalitnenie legislatívneho procesu, ale aj vyššia podpora vedy a výskumu, ekologických inovácií či zlepšenie hospodárenia s európskymi zdrojmi.