Môj profil 
Predplatné
Poslanca Petra Marčeka (nezávislý) hneď po príchode do budovy obkľúčil húf mainstreamových novinárov, ktorí mu dávali rôzne otázky, vrátane provokatívnych. Novinárovi z Denníka N sa bezočivým správaním podarilo ho natoľko rozčúliť, že mu poslanec vyhodil na oči marginálnosť ich denníka a názorovej platformy, ako aj pochybnosť zdroja ich financovania.
Na otázku, čo bude na výbore, Marček odpovedal: „Neviem. Ja mám pripravené materiály, ktoré dokazujú, že Krym historicky nepatrí Ukrajine, mám vyjadrenia európskych právnikov a kopu ďalšieho materiálu, takže nemám najmenšiu obavu o to, či sa obhájim. Koniec koncov, že Krym je ruský, to nehovorím len ja, ale povedal to aj Trump, Orbán a množstvo ďalších politikov v EÚ aj v svete.“
V príjemnej podkrovnej miestnosti s kapacitou sedadiel asi 30 ľudí bolo teplo, ale našťastie nie až tak horúco ako vonku. Väčšinu prítomných tvorili pracovníci médií. Poslanci za SNS a Smer-SD sa z rokovania ospravedlnili, ale výbor bol napriek tomu tesnou väčšinou uznášaniaschopný. Katarína Cséfalvayová, poslankyňa NR SR za stranu Most-Híd a predsedníčka Zahraničného výboru NRSR, otvorila zasadnutie výboru a odôvodnila ho tým, že poslanec NR SR Peter Marček podľa jej slov „navštívil Krym bez povolenia a vedomia ukrajinských orgánov, čím vedome porušil zahraničnú politiku SR“.
Cséfalvayová uviedla, že podľa nej Marček, hoci išiel na Krym ako súkromná osoba, stále je poslancom, a teda reprezentoval Slovensko, a mal by preto rešpektovať jednotnú zahraničnú politiku. Podľa nej akékoľvek gesto ktoréhokoľvek politika, ktoré spochybňuje naše záväzky a členstvo v EÚ a NATO, je veľmi škodlivé.
Následne vystúpil poslanec Klus (strana SaS) s návrhom uznesenia, v ktorom Zahraničný výbor odmieta „nelegálne“ referendum na Kryme a legitimizáciu „anexie“ Krymu návštevami poslancov. Po ňom v rozprave vystúpil poslanec Peter Osuský (strana SaS), ktorý na základe viacerých z kontextu vytrhnutých historických prípadov referend vyslovil záver, že referendum nie je dobrým spôsobom uplatňovania demokracie, a následne spochybnil aj krymské referendum. Tento demokrat povedal, že „dávna i nedávna história nás učí, čo od koho môžeme očakávať, a preto robiť akékoľvek kroky, ktoré signalizujú naše akceptovanie čistého zla, sú škodou, a tak trochu aj hanbou.“ Po poslancovi Osuskom vystúpil ešte s dvoma poznámkami k návrhu uznesenia poslanec Zsolt Simon (Most-Híd) a po ňom už dostal slovo „obžalovaný“.
Peter Marček: „Najprv k tomu, že som si mal žiadať od Ukrajiny povolenie vstúpiť na Krym, alebo si pýtať víza: pokiaľ viem, my žiadne víza na vstup na Ukrajinu nepotrebujeme. A ak je Krym ukrajinský, tak prečo by som si mal pýtať víza?
Keď už sme pri tom, prečo sa nedodržiava napríklad uznesenie NR SR ku Kosovu? Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR vydalo akýsi pokyn, že sa uznávajú kosovské pasy, ale predsa, ak SR neuznáva samotné Kosovo, nemôže uznávať ani neplatné kosovské pasy. Zase tu vidno tú dlhú ruku pána Sorosa a pána Lajčáka.
Okrem toho, vy tu veľmi dobre všetci viete, že historicky Krym patril, patrí a vždy bude patriť Rusku. V Kosove nebolo žiadne referendum, bolo odtrhnuté od Srbska a nikto toto nenapadá. Všetci ste ticho, ako je toto možné?
K vám, pani predsedníčka: ja sa nečudujem, že vy aj s pánom Martinom Klusom musíte takto rozprávať. Vám iste niečo hovorí podujatie s názvom Olomouc, Summer Young Leaders Institute, ktorého ste sa zúčastnili ešte ako gymnazistka, ako jedna z dvoch slovenských štipendistiek Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti. Myslím že ani pán Martin Klus k tomu nemá ďaleko, hoci to som si nevyhľadal. (K tomuto tvrdeniu poslanca Marčeka sme na internete našli toto: http://www.idemvolit.sk/1185-kauza/katarina-csefalvayova-tretosektorova-skautka-pre-vsetko.) Takže ja vám prajem, aby ste aj ďalej úspešne zastupovali záujmy pána Sorosa, aj s niektorými ďalšími členmi tohto parlamentu.
Poviem vám jednu vec: národ rozmýšľa inakšie ako vy. Vy odsudzujete moju cestu, keď som v čase svojho voľna išiel na Krym, aby som spoznal, aká je tam situácia, aká je vôľa tamojšieho ľudu, ale zároveň ste všetci mali panický strach z toho, čo tam zistím. Malo so mnou ísť šesť poslancov, ktorí sa žiaľ zľakli tej mediálnej bubliny, ktorá tu okolo toho je. Lenže ja nemám nad sebou centrály, ktoré by mi mohli zakázať ísť. Ja zastupujem mojich voličov, občanov Slovenskej republiky a myslím, že ich zastupujem správne. Chcel som ich oboznámiť s tým, čo sa tam v skutočnosti udialo.“
Peter Marček potom mal menšiu slovnú výmenu s poslancom Osuským a oznámil prítomným, že na Kryme mal so sebou aj kameramana a z cesty bude pripravené video, ktoré pošle do všetkých médií, na MZV SR, ako aj na MZV Ukrajiny a Ruskej federácie.
Marček ďalej uviedol argumenty, prečo krymské referendum, vyhlásenie nezávislosti Krymu a jeho následné pripojenie k Ruskej federácii nebolo protiprávne, ako aj vyjadrenia významných západných odborníkov a inštitúcií, ktoré tento názor potvrdzujú (to prinášame na inom mieste v samostatnom článku).
„Takže vážení, chápem vystúpenie veľvyslanca Ukrajiny – zastupoval svoju krajinu a musel plniť noty, ktoré mu dalo MZV Ukrajiny. Lenže naše MZV nemuselo nič také plniť a som presvedčený, že mnohí skúsení diplomati si myslia to, čo si myslím ja a polovica sveta. A čo budete potom hovoriť, vážení a milí Sorosovci, keď prezident Putin sa dohodne s prezidentom Trumpom a aj Amerika uzná, že Krym je ruský?“, oslovil Marček členov výboru. A spýtal sa ich na záver svojho vystúpenia: „Čo je dôležitejšie: keď sa národ rozhodne kam chce patriť, alebo keď o tom rozhodnú politici, najmä ak sú takí, ako ste vy tu?“
Bol to zaujímavý pohľad vidieť ako skupinka ideologicky zaslepených poslancov sa snaží plniť si úlohu, ktorú dostali od svojich tútorov, ale akosi im dochádza dych. Zoči-voči jedinému statočnému človeku, na ktorého strane bola pravda a argumenty, a ktorý sa ich nebál, zrazu boli akísi maličkí. Peter Marček to tým mladým (všetci boli od neho oveľa mladší, až na Osuského, ktorý bol v Marčekovom veku) „sorosovcom“, ako ich sám nazval, riadne vytmavil – chvíľami to vyzeralo, že roly sú opačné: že práve oni sú tí, ktorí sem boli predvolaní, aby dostali studenú sprchu.
Členovia výboru potom označili výroky poslanca Marčeka za nezmysly, avšak on im neostal nič dlžný: zdvihol sa a miestnosť opustil s tým, že to on počúvať nebude.
Spolu s Marčekom zo sály húfne odišla aj väčšina novinárov, ktorí ho na chodbe obkľúčili a kládli mu otázky. Bol to ten nepríjemný novinársky výsluch, ktorý poznajú všetci protisystémoví politici: agresívnym spôsobom neprimerane nahlas kladené sugestívne až podozrievavé otázky raz z jednej, raz z druhej strany… Po chvíli však senzáciechtivá svorka ochabla vo svojom úsilí, keď zistila, že obeť sa dokáže účinne brániť. A to bol koniec inkvizičného tribunálu.
Zavŕšením dňa potom bola ešte slovná prestrelka medzi koaličnými stranami SNS a Most-Híd. SNS totiž hovorí o hrubom porušení koaličnej zmluvy a za to, že Cséfalvayová zvolala k Marčekovej ceste Zahraničný výbor, žiada jej okamžitú výmenu na poste predsedu tohto parlamentného výboru. Poslanec Anton Hrnko (SNS) hovorí, že „stredajšie rokovanie výboru si Cséfalvayová urobila spolu s Martinom Klusom zo strany SaS a s SNS to nekonzultovala.“
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár odmieta, že by bola porušená koaličná zmluva. Ani Cséfalvayová nevidí dôvod na rezignáciu a hovorí, že mimoriadne zasadnutie výboru „bolo zvolané so zámerom prijať stanovisko, ktoré potvrdí a podporí zahraničnú politiku tejto vlády, preto ma prekvapuje reakcia koaličného partnera.“
Ivan Lehotský
