Faktom však zostáva, že lídri EÚ naozaj ponúkli Trumpovi miesto na čele svojho stola. Od júnového samitu NATO, keď Trump odhalil textovú správu, v ktorej ho generálny tajomník NATO Mark Rutte nazval „tatkom“, až po obchodnú dohodu medzi EÚ a USA podpísanú v Škótsku, kde lídri EÚ odsúhlasili dohodu takú vazalskú a jednostrannú v prospech Washingtonu, že skôr pripomínala kapituláciu, sa zdá, že Trump má pravdu.

Od vzniku EÚ ešte nikdy nemal americký prezident taký priamy vplyv na európske záležitosti. A nikdy sa nezdalo, že by vedúci predstavitelia 27 krajín EÚ boli tak zúfalo ochotní prijať prezidenta USA ako autoritatívnu osobu, ktorú treba chváliť, lobovať u nej, dvoriť jej, podpichovať ju ale nikdy jej otvorene neodporovať.

Na neverejných brífingoch predstavitelia EÚ svoju úctu k Trumpovi prezentujú ako nevyhnutný trik, aby ho udržali zaangažovaného v otázkach európskej bezpečnosti a budúcnosti Ukrajiny. Nič však nenasvedčuje tomu, že po tom, čo údajne urobili všetko potrebné, aby si udržali USA na svojej strane, by sa európski lídri teraz snažili opätovne získať svoju autoritu. Naopak, zdá sa, že lídri EÚ teraz ponúkajú Trumpovi úlohu v riešení svojich záležitostí, aj keď o ňu nepožiadal. Napríklad keď skupina lídrov pricestovala v lete do Washingtonu, aby Trumpa vyzvala na vyvíjanie nátlaku na ruského prezidenta Vladimira Putina (on ich ignoroval), zároveň ho požiadali, aby pôsobil na svojho „priateľa“, maďarského premiéra Viktora Orbána, aby zrušil blokovanie prípadného členstva Ukrajiny v EÚ, uvádza sa v správe agentúry Bloomberg. Trump náležite zareagoval a zdvihol telefón. A hoci nič nenasvedčuje tomu, že by Orbán zmenil svoj postoj k Ukrajine, skutočnosť, že vedúci predstavitelia EÚ cítili potrebu požiadať prezidenta USA, aby poriešil jeden z ich vnútorných konfliktov, len ďalej upevnila jeho postavenie faktického európskeho mocenského hráča. „Možno nikdy nebude prezidentom Európy, ale môže byť jej krstným otcom,“ povedal jeden z diplomatov EÚ, ktorý, podobne ako ostatní v tomto článku, dostal anonymitu, aby mohol hovoriť otvorene. „Vhodné prirovnanie je skôr to kriminálne. Máme do činenia s mafiánskym bossom, ktorý vydiera podniky, ktoré údajne chráni.”

“Bruselský efekt”

Nie je to tak dávno, čo sa EÚ mohla dôveryhodne označovať za obchodného behemota a „regulačnú superveľmoc“ schopnú vzbudzovať rešpekt vďaka svojmu obrovskému spotrebiteľskému trhu a právnemu dosahu. Lídri EÚ sa chválili „bruselským efektom“, ktorý ohýbal správanie korporácií alebo zahraničných vlád podľa európskych právnych noriem, aj keď neboli členmi bloku. Anthony Gardner, bývalý veľvyslanec USA pri EÚ, pripomína, že keď Washington v roku 2010 rokoval s EÚ o obchodnej dohode známej ako Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo, USA považovali Európu za rovnocenného partnera. „Od založenia EHS (Európskeho hospodárskeho spoločenstva) bol americký postoj taký, že chceme silnú Európu,“ povedal Gardner. „Ale hoci sme s EÚ mali veľa nezhôd, najmä v oblasti obchodu, spôsob, ako ich riešiť, nie je zastrašovanie.“

Jedným zo znakov dôvery a moci EÚ bola jej odvaha postaviť sa najväčším americkým spoločnostiam, ako to urobila v roku 2001, keď Európska komisia zablokovala plánovanú akvizíciu spoločnosti Honeywell spoločnosťou General Electric v hodnote 42 miliárd USD. To bol začiatok viac ako desaťročia asertívnej politiky hospodárskej súťaže, v rámci ktorej sa vysokí úradníci bloku, ako napríklad bývalá protimonopolná komisárka Margrethe Vestagerová, predvádzali pred svetovou tlačou a vyhrážali sa rozbitím spoločnosti Google na základe protimonopolných pravidiel alebo prinútili spoločnosť Apple, aby vrátila 13 miliárd EUR za svoje daňové opatrenia v Írsku.  A teraz to porovnajme s predminulým týždňom, keď sa očakávalo, že Komisia uloží spoločnosti Google pokutu za jej reklamné praktiky vo vyhľadávaní. Rozhodnutie bolo najprv odložené na žiadosť komisára EÚ pre obchod Maroša Šefčoviča a potom v piatok popoludní v tichosti zverejnené prostredníctvom tlačovej správy a vysvetľujúceho videa, v ktorom však nevystupovala zodpovedná komisárka Teresa Ribera. Ani jeden z týchto krokov nezabránil Trumpovi, aby v príspevku na sociálnej sieti Truth (Pravda) oznámil, že jeho „administratíva NEDOVOLÍ, aby tieto diskriminačné opatrenia zostali v platnosti“. „Za celú svoju kariéru v Komisii som nič podobné nezažil,“ povedal jeden z vysokopostavených úradníkov Komisie. Trump je v tejto chvíli súčasťou mašinérie. Od jeho znovuzvolenia sú vedúci predstavitelia EÚ mimoriadne opatrní v tom, ako sa vyjadrujú o prezidentovi USA, pričom sa zdá, že majú iba dve možnosti: Mlčanie alebo chválu. „V tejto chvíli Estónsko a mnohé európske krajiny podporujú to, čo robí Trump,“ povedal estónsky prezident Alar Karis, pričom narážal na snahy amerického prezidenta dotlačiť Putina k mieru s Ukrajinou. Pritom mu zjavne nevadí, že Pentagón nedávno zrušil financovanie bezpečnosti krajín, ako je jeho, a očakáva sa, že bude nasledovať zníženie počtu amerických vojakov aj tam.

Prečo Európska únia nezavedie voči Číne 100 % clá, ktoré chce Trump

Pred júnovým samitom NATO sa medzi znalcami stalo módou tvrdiť, že americký prezident urobil Európe službu, keď spochybnil jej záväzok voči vojenskej aliancii. Hovorilo sa, že len vďaka Trumpovým chladným bozkom sa táto Šípková Ruženka kontinentu niekedy „prebudí“. Pokiaľ ide o poznámku Marka Rutteho o „tatkovi“, bola to šikovná finta, ako apelovať na ego amerického prezidenta. Nanešťastie pre vedúcich predstaviteľov EÚ sa predstieranie, že Trump nejakým spôsobom myslí na záujmy Európy a len predstiera „drsnú lásku“, rozplynulo len o niekoľko mesiacov neskôr, keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová podpísala v škótskom Turnberry obchodnú dohodu medzi EÚ a USA. Tentoraz sa už nedala zakryť pravá povaha toho, čo sa medzi Európou a USA udialo. Predátorské úškrny Trumpových vysokých úradníkov z Bieleho domu Stephena Millera a Howarda Lutnicka na oficiálnej fotografii z podpisu hovorili za všetko: Trump stanovil brutálne, ponižujúce podmienky. Európa sa fakticky vzdala. Mnohí v Bruseli si dohodu vysvetľovali rovnako.  „Slovo vyjednávanie sa nedá použiť na opis toho, čo sa dialo medzi Európou a USA,“ povedala veteránka obchodných rokovaní EÚ Sabine Weyandová na nedávnom paneli.

Hra na obviňovanie

Zatiaľ čo sa predstavitelia EÚ spamätávajú, šok z posledných mesiacov priviedol k obviňovaniu: Je na vine za tento vazalský akt podriadenosti Európska komisia, alebo 27 hláv štátov a vlád EÚ? Je lákavé ukázať na Komisiu, ktorá má predsa výlučný mandát na vyjednávanie obchodných dohôd v mene všetkých krajín EÚ. V dňoch, ktoré viedli k Turnberry, si mohli von der Leyenová a jej najvyšší predstaviteľ pre obchod Šefčovič teoreticky vziať príklad z „čínskej príručky“ a na americkú hrozbu 15-percentných ciel odpovedať vlastnými clami. Obchodný arzenál EÚ je na to skutočne plne vybavený prostriedkami, v neposlednom rade nástrojom proti nátlaku, ktorý je určený práve na takéto situácie. Ale hádzať všetku vinu na Komisiu nie je spravodlivé, tvrdí Gardner, bývalý veľvyslanec USA pri EÚ. Skutočnými architektmi európskeho „leta poníženia“ sú lídri, ktorí presadili, aby Komisia vyhovela Trumpovým požiadavkám bez ohľadu na cenu. „Chcem tým povedať, že členské štáty preukázali nedostatok solidarity v rozhodujúcej chvíli,“ povedal Gardner. Varuje, že dôsledky tohto kolektívneho zlyhania sa môžu prejavovať roky, ak nie desaťročia: „Prvým posolstvom je, že najúčinnejším spôsobom, ako môžu veľké obchodné bloky zvíťaziť nad Európou, je bezohľadne využívať páky na rozdelenie Európskej únie. Druhé posolstvo, ktoré možno nebolo plne zohľadnené: Členské štáty sa môžu pýtať samy seba: Na čo je EÚ dobrá, ak nemôže poskytnúť ochranný štít v oblasti obchodu?“

Trump skritizoval reportéra: „Veľmi škodíte Austrálii“

To isté platí aj pre reguláciu: Trumpove opakované hrozby clami, ak sa blok odváži skúšať jeho trpezlivosť, odhaľujú hranice suverenity EÚ, pokiaľ ide o „bruselský efekt“. A to spôsobuje, že blok zúfalo potrebuje nový príbeh o svojej úlohe na svetovej scéne. Dôvody, prečo sa vedúci predstavitelia EÚ rozhodli radšej zložiť ruky, než bojovať, sú jasné. Obnažil ich vo svojom nedávnom prejave António Costa, ktorý ako predseda Európskej rady zvoláva vedúcich predstaviteľov EÚ na ich samity. „Eskalácia napätia s kľúčovým spojencom v súvislosti s clami, zatiaľ čo naša východná hranica je ohrozená, by bola nerozvážnym rizikom,“ povedal Costa. Nič z toho však neodpovedá na otázku: Čo teraz?  Ak už Európa Trumpovi toľko ustúpila, je celý blok odsúdený na vazalstvo alebo, ako niektorí komentátori prorokujú, na „storočie poníženia“, ktoré sa vyrovná osudu dynastie Čching po opiových vojnách Číny s Britániou? Je to možné – hoci storočie sa zdá byť príliš dlhým časom.  Medzi pariacimi sa haldami odpadu je niekoľko zelených výhonkov. Napríklad: Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že priemerný Európan si želá tvrdšiu a suverénnejšiu Európu a obviňuje skôr lídrov ako EÚ z toho, že nedokáže rýchlejšie splniť kritériá, ako je „Európska obranná únia“. Súčasní európski lídri (s niekoľkými výnimkami, ako je dánska premiérka Mette Frederiksenová) môžu byť jednotní v tom, že Trumpa prijímajú ako krstného otca Európy. Je tu však jedna postava podobná Kassandre, ktorá sa odmieta zmieriťs tým, že nedokázali vytvoriť suverénnejšiu EÚ. Je to bývalý taliansky premiér a šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Tento 78-ročný autor „Draghiho správy“, ktorá obsahuje odporúčania, ako sa Európa môže opäť postaviť na nohy, odmieta ísť pokojne do dôchodku. Naopak, v jednom prejave za druhým pripomína lídrom EÚ, že to boli oni, kto požiadal o správu, ktorú teraz ignorujú. V prejave v talianskom Rimini minulý mesiac zhrnul výzvu, ktorej čelí starý svet: „V minulosti EÚ mohla pôsobiť predovšetkým ako regulátor a arbiter, pričom sa vyhýbala ťažšej otázke politickej integrácie. Aby mohla čeliť dnešným výzvam, musí sa Európska únia zmeniť z diváka – alebo v najlepšom prípade z podporného aktéra – na protagonistu.“

Prečítajte si tiež:

• Donald Trump absolvuje svoju druhú štátnu návštevu Spojeného kráľovstva
• Trump po dlhom zdráhaní označil Rusko za agresora
• Trik alebo neuvážený krok? Trump so sprísnením sankcií voči Rusku nepochodí
• Veľmi dôležitý moment. Trump bude rokovať s prezidentom Číny