Donald Trump hodil rukavicu: chce, aby európske krajiny zaviedli voči Číne clá vo výške 50 % až 100 % ako súčasť spoločnej stratégie proti ruskej invázii na Ukrajinu. Táto požiadavka, ktorá už prenikla do tlače, sa stala oficiálnou politikou USA, keď ju prezident cez víkend zverejnil v príspevku na sociálnej sieti.

Vo svojom „liste“, ako ho nazval, Trump tvrdil, že prísne clá voči Číne spolu s okamžitým zastavením všetkých nákupov ruskej ropy by „veľmi pomohli“ ukončiť „túto smrteľnú, ale smiešnu vojnu“. „Čína má silnú kontrolu, ba dokonca aj vplyv na Rusko, a tieto prísne clá tento vplyv zlomia,“ napísal.

Načasovanie tejto žiadosti bolo pozoruhodné: prišla v čase rastúceho koordinačného úsilia medzi oboma stranami Atlantiku s cieľom zintenzívniť ekonomický tlak na Kremeľ a prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina sadnúť si za rokovací stôl.

Minulý týždeň sa americký minister financií Scott Bessent stretol vo Washingtone s vyslancom Európskej únie pre sankcie Davidom O’Sullivanom a americký minister energetiky Chris Wright sa v Bruseli stretol s vysokou predstaviteľkou Kajou Kallasovou a komisárom pre energetiku Danom Jørgensenom. V piatok sa ministri financií krajín G7 telefonicky spojili, aby rokovali o sankciách.

Trumpova správa však zmarila nádeje, že by sa čoskoro mohol vytvoriť nový spoločný front. Zatiaľ čo Brusel vyjadril pripravenosť urýchliť postupné ukončenie využívania ruských fosílnych palív, pomerne rozhodne sa postavil proti požiadavke na trojciferné clá.

„Akékoľvek nové opatrenia, ktoré budú oznámené v rámci 19. balíka sankcií, budú plne v súlade s pravidlami a postupmi EÚ, najmä s dlhodobo platnou zásadou, že naše sankcie sa neuplatňujú extrateritoriálne,“ uviedol hovorca Európskej komisie. V súkromí boli diplomati úprimnejší: v žiadnom prípade.

Právny výklad

Existujú najmenej tri kľúčové dôvody, prečo sa únia nevydá cestou, ktorú navrhuje Trump.

Po prvé, Európska únia (EÚ) oddeľuje clá, ktoré sú obchodným nástrojom a sankcie, ktoré sú nástrojom zahraničnej politiky.

Európska komisia, ktorá určuje obchodnú politiku 27 členských štátov, zavádza clá na riešenie konkrétnych prípadov narušenia trhu, najmä nekalej hospodárskej súťaže. Tieto clá sa spravidla zakladajú na výsledkoch hĺbkovej kontroly, ktorá trvá niekoľko mesiacov a je v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Aj keď exekutíva navrhla vysoké clá na ruské poľnohospodárske tovary, ktoré posilnili sankčný režim, urobila tak za predpokladu ochrany domácich poľnohospodárov pred prebytkom produkcie Moskvy a nezákonným zadržiavaním ukrajinského obilia.

Trump naopak medzi týmito dvoma pojmami nerozlišuje. Pre neho sú clá sankciami a naopak.

Trump rozpútal clá na dosiahnutie rôznych cieľov, ako napríklad prinútiť krajiny k nevyváženým dohodám, povzbudiť americké firmy, aby presídlili svoju výrobu späť do USA, zvýšiť dodatočné príjmy do štátnej pokladnice, pokarhať Indiu za nákup ruskej ropy a ostro kritizoval súdny prípad bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara.

Začiatkom tohto roka Biely dom spustil totálnu obchodnú vojnu s Čínou, v ktorej vrchole sa clá vyšplhali na 145 %, čo znemožnilo obchodovanie. Keďže obe strany pocítili tlak, uzavreli prímerie s cieľom rokovať o stabilnej dohode. Výsledkom bolo, že Spojené štáty znížili svoje clá na 30 %, čo je oveľa menej ako 100 % úroveň, ktorú by teraz mali presadzovať Európania.

Trumpov prístup k colným sadzbám, v ktorom je všetko dovolené, bol široko spochybňovaný, čo vyvolalo právny spor, ktorý teraz smeruje k Najvyššiemu súdu a hrozí, že naruší celý jeho program. „EÚ by sa mala vyhnúť plošným trestným clám voči Číne v rozsahu, ktorý navrhuje Trump. Takéto opatrenia by podkopali globálny obchodný systém a skôr by poškodili európsku ekonomiku ako oslabili Rusko,“ povedal Engin Eroglu, nemecký poslanec Európskeho parlamentu, ktorý predsedá delegácii Európskeho parlamentu pre vzťahy s Čínou.

„Clá, ktoré nie sú v súlade s pravidlami WTO, sú nesprávnou cestou vpred.“

Rozdielne názory

Po druhé, EÚ nemá politický konsenzus na to, aby podnikla takú bezprecedentnú a radikálnu ofenzívu proti Číne, ktorá je jedným z jej najväčších obchodných partnerov. Hoci členské štáty v posledných rokoch pritvrdili svoj postoj voči Pekingu, frustrované nadmernou priemyselnou kapacitou, diskriminačnými nariadeniami a manipuláciou s informáciami, nikdy sa nedokázali zhodnúť.

Rozpory sa dostali do popredia v roku 2024, keď Brusel navrhol clá na elektromobily vyrobené v Číne, aby kompenzoval účinky dotácií. Clá, ktoré sa pohybovali od 7,8 % do 35,3 %, boli považované za kľúčový test programu Ursuly von der Leyenovej na „znižovanie rizika“. V deň konečného rozhodnutia hlasovalo za opatrenia 10 krajín, 12 sa zdržalo hlasovania a päť krajín, vrátane Nemecka hlasovalo proti. (Komisia prelomila patovú situáciu.)

Tento rozkol, ktorý sa stal hlavnou témou a ktorý odborníci spájajú so zákulisným lobovaním Pekingu, vystihuje snahu únie zomknúť sa. Napriek tomu, že EÚ opakovane obvinila Čínu, že je „kľúčovým podporovateľom“ ruskej invázie na Ukrajinu a dodáva 80 % komponentov potrebných na výrobu zbraní, nikdy v dôsledku toho rázne neobmedzila svoje obchodné vzťahy.

„Nástroj proti obchádzaniu“, ktorý môže zakázať predaj, dodávky a transfer citlivého tovaru a technológií do ktorejkoľvek krajiny podozrivej z napomáhania vojnovej mašinérii Kremľa, je od svojho zavedenia pred dvoma rokmi nečinný. Tento nástroj, v podstate sekundárne sankcie, si vyžaduje jednomyseľnosť všetkých 27 členských štátov.

Namiesto toho sa EÚ rozhodla zaradiť na čiernu listinu vybraný počet subjektov so sídlom v Číne a Hongkongu. Prechod od tohto čiastkového prístupu k 100 % clám zo dňa na deň by bol prinajmenšom nepravdepodobný.

„Oko za oko, zub za zub“

Po tretie, EÚ si je veľmi dobre vedomá rizík, ktoré hrozia. Čína je známa tým, že podniká odvetné opatrenia proti každému zahraničnému rozhodnutiu, ktoré považuje za škodlivé pre svoje národné záujmy. V prípade elektromobilov Peking začal vyšetrovanie vývozu bravčového mäsa, mliečnych výrobkov a brandy z EÚ, ktoré Brusel odmietol ako neopodstatnené.

Na jar Čína zašla ešte ďalej, keď obmedzila vývoz siedmich prvkov vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre automobilový, energetický, technologický a obranný sektor. Tento krok sa zhodoval s Trumpovými „recipročnými“ clami, ale mal globálny účinok.

Von der Leyenová odsúdila obmedzenia ako „vydieranie“ a nakoniec vyrokovala riešenie, ktoré poskytlo úľavu európskemu priemyslu. Napriek tomu demonštrácia sily rozrušila hlavné mestá, ktoré videli, s akou ľahkosťou dokáže Peking spôsobiť ekonomickú bolesť jedným ťahom pera.

Po Trumpovom návrhu Čína dlho nečakala a varovala tých, ktorí by sa mohli zaoberať myšlienkou 100 % ciel: robte to na vlastné riziko. „Čína sa dôrazne stavia proti tomu, aby príslušná strana smerovala túto záležitosť proti Číne a zneužívala nezákonné jednostranné sankcie a jurisdikciu s dlhým dosahom proti Číne,“ uviedol v pondelok hovorca čínskeho Ministerstva zahraničných vecí Lin Jian.

„Ak budú poškodené legitímne práva a záujmy Číny, Čína rozhodne prijme protiopatrenia na ochranu našej suverenity, bezpečnosti a rozvojových záujmov.“

Vzhľadom na ekonomickú stagnáciu doma a obchodné napätie v zahraničí je nepravdepodobné, že by únia nazbierala odvahu na takúto ráznu politiku, najmä vzhľadom na Trumpovu skúsenosť so zmenami v oblasti sankcií, čo by mohlo Európanov nechať v štichu.

„Trumpove maximalistické požiadavky len zdôrazňujú, že to s vyvíjaním ekonomického tlaku na Rusko nemyslí vážne. Termíny, ktoré si sám stanovil, uplynuli bez toho, aby sa prijali nejaké opatrenia,“ uviedla pre Euronews Maria Shagina, vedúca pracovníčka Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS). „Tým, že USA podmieňujú sankcie účasťou všetkých krajín NATO, sa očakáva, že sa nič nestane.“

Prečítajte si tiež:

• Veľmi dôležitý moment. Trump bude rokovať s prezidentom Číny
• Čína napriek americkým sankciám inštalovala ťažobnú plošinu vo Venezuele