Bratislava 3. januára 2019 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Téma možného opätovného zavedenia povinnej vojenskej služby, ktorú naznačil minister obrany Peter Gajdoš a predseda Národnej rady Andrej Danko (obaja SNS) vyvolala rôznorodé reakcie. Kým poslankyňa Veronika Remišová OĽaNO tvrdí, že mladí ľudia by v prípade nasadenia boli iba ľahkým terčom pre dobre vycvičených protivníkov, sociológ Peter Hampl upozorňuje že práve súčasná mladá generácia by mala v prípade konfliktu veľký problém s obranou svojej vlasti
Minister obrany Peter Gajdoš tento týždeň pripustil možnosť znovu zavedenia povinnej vojenskej služby. “Do budúcnosti, samozrejme, by aj táto alternatíva mohla pripadať do úvahy, pretože záujem o vstup do ozbrojených síl stagnuje,” povedal pre TASR Gajdoš.
Minister pripustil zavedenie povinnej vojenskej služby, ak by v budúcnosti vznikla potreba doplniť OS SR a bolo by to nevyhnutné z hľadiska obrany krajiny. Vyžadovalo by si to však podľa neho celospoločenskú diskusiu a nemalé investície do zabezpečenia infraštruktúry (viac v článku).
Remišová: Skomplikovalo by to situáciu mladým
Predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová s návrhom predstaviteľov SNS nesúhlasí. Na Facebooku sa vyjadrila, že povinná vojenská služba by ” mladým ľuďom zbytočne skomplikovala situáciu”.
Remišová tvrdí, že Danko sa vo svojich návrhoch venuje všetkému, od zdravotníctva po nákupy zbraní, “hoci na nič z toho nie je odborník”. Remišová, ktorá sa tiež vyjadruje k rôznym témam z rôznych odborov, ďalej uvádza, že väčšinou ide zo strany SNS o chaotické a nerealizovateľné návrhy.
“Na začiatok by stačilo, aby v rezortoch SNS riadne fungovali aspoň základné veci. Profesionálnym vojakom bežne chýba dobré oblečenie a vybavenie. Ministerstvo venovalo veľa energie vytvoreniu systému dobrovoľnej vojenskej prípravy, nevie však do neho pritiahnuť dostatok záujemcov.”
Povinná vojenská služba, ako ju navrhuje Danko podľa Remišovej, mladým ľuďom zbytočne skomplikuje situáciu v zamestnaní a podľa jej slov obrane Slovenska prakticky nepomôže.
“Zbraňové systémy sú čoraz komplikovanejšie a za pár mesiacov sa ich branci nemajú šancu naučiť poriadne ovládať. Naši mladí ľudia po niekoľkomesačnom výcviku by v prípade nasadenia boli iba ľahkým terčom pre dobre vycvičených protivníkov. My chceme, aby mali naši profesionálni vojaci dobré vybavenie a podmienky a mohli venovať dostatok času cvičeniam a výcviku. Hoci menšia, ale perfektne pripravená profesionálna armáda je najlepšou zárukou bezpečnosti Slovenska,” dodáva opozičná politička.
Sociológ Hampl: Dnešná generácia mladých by sa neubránila
Známy český sociológ Peter Hampl upozorňuje, že v Európe sú dnes prítomné milióny mladých moslimov, ktorí majú vojenský výcvik, sú odhodlaní bojovať proti neveriacim a dokážu si veľmi ľahko obstarať zbrane.
“Mnohí z nich majú aj skúsenosť so zabíjaním ľudí. Až usúdia, že nadišiel čas a až udrie, kto z dnešných mladých Európanov by sa im mohol postaviť na odpor? Keby sa bojovalo klikaním myšou či pojedaním chipsov, potom dobre, ale v naozajstnom boji?”
“Aby bol čo najskôr zavedený vojenský výcvik, to je záležitosť prežitia. Akú má mať podobu, o tom je možné diskutovať. Ale mal by sa týkať aj žien. Trebárs znásilňovanie európskych žien by nebolo pre migrantov tak jednoduché a tak lákavé, keby mala väčšina dievčat základný výcvik sebaobrany a keby každá žena bola vybavená paralytickým sprejom,” dodáva Hampl.
Sociológ upozorňuje, že čoraz väčším problémom súčasnosti je aj psychická labilita mladých: “Určitá časť nárastu môže byť spôsobená zmenami vo výchove a v životnom štýle, ale hlavným faktorom sú stovky nových psychológov, ktorí potrebujú prácu, vymýšľajú stále nové diagnózy a vytvárajú atmosféru, kedy aj bežná psychická nepohoda je označovaná za poruchu vyžadujúcu liečenie. Spravidla za štátne peniaze.”
“Je to veľký problém nielen z hľadiska náporu na štátnu pokladnicu, ale predovšetkým preto, že v takomto prostredí vyrastajú ľudia, ktorí trpia tzv. “naučenou bezmocnosťou“. Namiesto, aby bežne prekonávali prekážky, sú naučení na všetko sa sťažovať, neustále požadovať úľavy, špeciálne terapie atď. Nie náhodou sú v angličtine označovaní ako “snow flakes”, teda snehové vločky – vyjadruje to, že pri akomkoľvek drobnom nepohodlie alebo zlom pocite sa psychika takých ľudí roztopí ako snehová vločka na našej ruke (viac v článku).