Ako agentúru SITA informoval Rastislav Žitný z Krajského múzea v Prešova, lekáreň U sv. Trojice v roku 1842 takto pomenoval jej zakladateľ Ignác Schmidt. O dva roky neskôr bola premiestnená do priestorov Stirnerovho domu. Podľa historika múzea Erika Ondriu bola v neskoršom období značne vyťažená, čo zodpovedalo jej vysokému finančnému obratu. Neskôr tiež ponúkala aj rozšírený veterinárny sortiment. „Mesto Prešov sa môže pýšiť hneď niekoľkými významnými osobnosťami z radov lekárnikov. Mená ako Ján Samuel Gertinger, Ján Adam Reiman, Ján Weber ale aj Karol Divald sú pevne späté s prešovskými lekárnickými dejinami,“ priblížil Ondria.
Podľa Ondriu to boli veľmi žiadaní a cenení občania mesta a o rozvoji a výsadách lekárnického povolania svedčilo aj postupné zakladanie medicínskych spolkov v 19. storočí. V Šarišskej župe vznikol Spolok lekárov a lekárnikov v roku 1877 a mal 14 zakladajúcich členov. „Častokrát sa lekárnici pohybovali vo vyššej spoločnosti a boli zväčša absolventmi niektorej univerzity. Prísahy skladali pre inštitúciu, v ktorej pôsobnosti sa daná lekáreň nachádzala a pre ktorú svoju prax vykonávali. Išlo napríklad o mesto, spolok či cech,“ vysvetlil Ondria.
Samotnú lekáreň U sv. Trojice nepostihla podľa jeho slov vlna modernizácie v 20. storočí a vďaka tomu je dnes možné obdivovať jej historický mobiliár. Okrem nevyhnutného pracovného vybavenia bolo laboratórium lekárne zariadené moderným parno-varným prístrojom a príručná knižnica obsahovala okrem liekopisov, príručiek a zborníkov aj publikácie, ktoré sledovali najnovšie dobové poznatky z farmácie. „Táto prevádzka mala kvalitné, cenné a početné vybavenie. Nachádzalo sa tu 692 kusov stojatiek z horského javora, českého olovnatého skla s brúsenými zátkami, porcelánu, či z čierneho, tzv. hyalitového skla,“ uviedol Ondria s tým, že lekáreň U sv. Trojice prešla viacerými vlastníkmi až bola v 50. rokoch 20. storočia znárodnená. „Bola to najdlhšie slúžiaca lekáreň na tom istom mieste,“ dodal.