Radošina 20. októbra (TASR) – Čo má spoločné Jááánošííík s Človečinou, Ženským oddelením, Čiernou ovcou či Pavilónom B? Nájde sa málo Slovákov, ktorí by nepoznali tvorbu Radošinského naivného divadla, súboru, ktorý má svoje korene v Radošine. A hoci ju preslávilo práve Radošinské naivné divadlo, v obci so zhruba 2000 obyvateľmi nie je jediným divadlom. Pokračovateľom radošincov je súbor Hlavina, ktorý úzko spolupracuje práve s umeleckým vedúcim radošincov, autorom všetkých hier súboru Stanislavom Štepkom. „Pravdepodobne je v obci dobré ovzdušie, priaznivo naklonené divadelníctvu,“ vysvetľuje si úspechy radošinského ochotníckeho divadla starostka Marta Kolková. Len na ovzdušie sa však obec nespolieha, mladých divadelníkov si vychováva aj sama v detskom divadelnom súbore.
História ochotníckeho divadla v Radošine sa začala písať už v roku 1920. Vtedajšie ochotnícke divadlo sa verejnosti prvýkrát predstavilo Urbánkovou hrou Hrob lásky. Odvtedy radošinskí ochotníci uviedli približne 150 celovečerných titulov, veľa hier pre deti a mládež a predstavení malých javiskových foriem. Najznámejšie Radošinské naivné divadlo založil miestny rodák Stanislav Štepka na Prvý sviatok vianočný v roku 1963. Až dodnes zostal jediným autorom hier, ktoré tvoria repertoár divadla. Námety pre svoju tvorbu našiel Štepka v miestnom ľudovom humore, svojráznom, naivnom spôsobe nazerania na život a svet. Práve ten sa stal najcharakteristickejším poznávacím znakom poetiky radošincov. Po sedemročnom pôsobení divadla v Radošine v tom čase politicky nežiaduci súbor musel prejsť z okresu Topoľčany do Bratislavy, kde pôsobí dodnes. Najznámejšie diela Jááánošííík či Človečina, ale aj Alžbeta Hrozná alebo Krw story však mali svoju premiéru v Radošine, v miestnom Klube mladých, ktorý založil Štepka v roku 1967. V budove je zachovaný interiér prvej scény Radošinského naivného divadla. Jednou z najznámejších tvárí divadla bola Radošinčanka Katarína Kolníková, ktorá bola jeho členkou od roku 1971.
Po odchode Radošinského naivného divadla do Bratislavy divadelníctvo v Radošine stagnovalo. A opäť to bol Štepka, kto oživil tradíciu divadelníctva v obci. V roku 2000 obnovil divadelný súbor, ktorý si dal názov po najkrajšom, no už neexistujúcom radošinskom jazere Hlavina. „Pán Štepka s rodinou zvyčajne prežíva v našej obci celé prázdniny a naberá tu inšpiráciu. S Hlavinou nacvičí každé leto jednu hru, ktorú potom súbor prezentuje. Naši ochotníci dokonca už viackrát vypredali sálu aj v sídle Radošinského naivného divadla v Bratislave,“ konštatovala starostka. Obec v roku 1999 udelila Stanislavovi Štepkovi, Kataríne Kolníkovej a Radošinskému naivnému divadlu, zatiaľ ako jediným nositeľom, Cenu obce Radošina.
UPOZORNENIE: TASR dnes vydáva o obci Radošina sériu spravodajských materiálov.
TASR ponúka k správe zvukový záznam. Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotoreportáž.
23.8°C
Sobota 
Nedeľa 
Pondelok 
Pondelok 
