Naozaj sa prognózy mýlia ?

Mohli by sme si myslieť, že demografické prognózy sa takmer vždy mýlia. Začiatkom 90. rokov sa napríklad predpovedalo, že počet novonarodených detí bude prudko klesať. Bolo to dôsledkom toho, že miera pôrodnosti rýchlo klesala a zároveň dĺžka života dosiahla svoje horné hranice.

V niektorých bohatých krajinách sa dokonca objavil zvláštny demografický trend – tzv. čistá emigrácia. Začiatkom 90. rokov sa napríklad v oficiálnych kruhoch s istotou predpovedalo, že počet obyvateľov Spojeného kráľovstva bude v súčasnosti prudko klesať.

Nebolo to úplne nepravdepodobné. Takzvaná “miera pôrodnosti” – počet novorodencov pripadajúcich na jednu ženu – rýchlo klesala a zdalo sa, že zvýšená dĺžka života dosahuje svoje horné hranice. Aj keď sa tomu dnes ťažko verí, v skutočnosti sme mali čistú emigráciu, aj keď veľmi krátko; to znamená, že z krajiny odchádzalo viac ľudí, ako prichádzalo.

V skutočnosti sa odvtedy počet obyvateľov Spojeného kráľovstva zvýšil o takmer 10 miliónov, z čoho prevažnú časť tvorili migranti. Dnešná veľmi vysoká úroveň čistej imigrácie sa ani zďaleka nepredpokladala.

Môžeme teda povedať, že globálne demografické trendy – akokoľvek matematicky presne vypočítané – nepoznajú budúcnosť. Tá je vždy neistá.

S presnosťou však môžeme povedať, že sa celosvetovo veľmi rýchlo blížime k dosiahnutiu populačného maxima. V priebehu nasledujúcich približne 40 rokov sa počet obyvateľov sveta pravdepodobne začne znižovať takmer rovnako rýchlo, ako narástol. Vzhľadom na faktory ako sú dĺžka života a klesajúca pôrodnosť môžeme tvrdiť, že keď sa to stane, bude to náhle a prudké.

„Budúce trendy v miere pôrodnosti úplne zmenia konfiguráciu globálnej ekonomiky a medzinárodnej rovnováhy síl,“ hovorí Natalia V. Bhattacharjeeová – spoluautorka štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise The Lancet a vedúca vedecká pracovníčka Inštitútu pre meranie a hodnotenie zdravia (IHME).

Rast hojnosti

Na takýchto prognózach je zaujímavé to, že majú len veľmi málo spoločného s masovým vymieraním a dystópiou podobnou Mad Maxovi z mnohých sci-fi filmov, ale sú prirodzeným dôsledkom rastúcej prosperity a hojnosti. Úpadok a ťažké životné podmienky s tým nemajú nič spoločné.

„Populácia má tendenciu expandovať, až kým neprekročí svoje zásoby potravín,“ povedal Thomas Malthus koncom 18. storočia. Vyslovil obavy, že rast populácie môže v blízkej budúcnosti viesť k hladomoru. Nemohol sa však viac mýliť – ľudia veľmi efektívne rozširovali ponuku potravín, aby uspokojili rastúce potreby spoločnosti. A to až do takej miery, že v krajinách s vysokými príjmami je dnes oveľa pravdepodobnejšie, že predčasne zomriete na nadbytok potravín, ako na ich nedostatok.

Pointa je prostá – čím viac prosperuje ekonomika, tým menej sa ľudia rozmnožujú. Klesajúca miera pôrodnosti má však niekoľko rôznych príčin. Antikoncepcia, masové vzdelávanie, rastúca účasť žien na pracovnom trhu, urbanizácia, menej početné rodiny, rozpad rodín, rastúca polygamia, egocentrizmus atď. …

Autor článku uvádza, že pochádza z rodiny s deviatimi súrodencami. Už v detstve sa stretával s názorom, že takáto mnohopočetná rodina je nezvyčajná. „Ľudia si mysleli, že sme buď katolíci, alebo Íri, alebo oboje,“ spomína autor

V dnešnej dobe je pochádzať z viacdetných rodín, alebo túžba rodičov založiť si mnohopočetnú rodinu prakticky nepochopiteľná. Teda, pokiaľ sa nejedná o rodiny migrantov, mimoriadne zámožné alebo mimoriadne chudobné rodiny.

“Baby bust” vs. “baby boom”

V rozvojovom svete je najnovší demografický výskum z hľadiska svojich dôsledkov najzaujímavejší.

Vo svete s vysokými príjmami zažívame “baby bust” . To znamená, že pôrodnosť je veľmi malá. Predpokladá sa, že tri štvrtiny krajín na celom svete klesnú do polovice 21. storočia pod mieru populačnej reprodukcie.

Z rôznych dôvodov (v neposlednom rade aj kultúrnych) to môže byť znepokojujúce. Je však veľmi pravdepodobné, že sa to dá zvládnuť. Dokonca pokles pôrodnosti možno považovať za dobrú vec – teda ak veríte, že znečisťujúce látky ktoré produkuje človek ničia prírodu. Umelá inteligencia a automatizácia by nám teoreticky mali prísť na pomoc.

Zároveň však vo veľkých častiach rozvojového sveta, a najmä v subsaharskej Afrike, pozorujeme “baby boom”. Nakoniec aj tieto krajiny podľahnú rovnakým vplyvom, aké už pozorujeme v bohatých krajinách, ale potrvá to dlho. Zatiaľ tak čelia skutočnej populačnej explózii. Vďaka modernej medicíne, a teda klesajúcej detskej úmrtnosti, môže populačný rast v mnohých z týchto krajín ďaleko prekonať všetko, čo sme videli na Západe počas veľkého skoku priemyselnej revolúcie alebo neskôr v dobiehajúcich krajinách juhovýchodnej Ázie.

Avšak, v týchto chudobných krajinách nastane čoraz väčší problém vytvárať pracovné miesta a príležitosti v dostatočnom počte na uspokojenie dopytu. Svoju pozornosť by sme mali práve preto nasmerovať skôr na tento problém a nie na klesajúcu pôrodnosť  v krajinách rozvinutejšou  ekonomikou.

Starnutie populácie

Vo svete s vysokými príjmami sa pozornosť sústreďuje na to, ako zaplatiť za rastúcu mieru závislosti. Ide o sociálne zabezpečenie na rastúci podiel ekonomicky neaktívnych starších občanov. Kombinácia rastúcej dĺžky života a klesajúcej pôrodnosti, ktorá zásadne mení demografickú štruktúru hospodárstva, už teraz vytvára extrémne fiškálne problémy vo viacerých svetových ekonomikách.

Tvorcovia politík sa pri hľadaní riešení zvyčajne mechanicky a vo veľkej miere opierajú o masovú migráciu. Takáto masová migrácia sa však ukazuje ako politicky čoraz toxickejšia. V každom prípade sa čoraz viac spochybňuje jej ekonomická účinnosť.

Ak sa zohľadnia závislé osoby, ktoré s produktívnym migrantom prekročia hranice toho – ktorého štátu, niektorí migranti môžu byť pre štátnu pokladnicu viac nákladní, ako prínosní.

Je tiež nepravdepodobné, že by pracovné pozície s relatívne nízkymi príjmami, pre ktoré je postačujúca nízka kvalifikácia, prispeli k rastu produktivity hospodárstva.

Kvalifikácia

Kedysi prevládajúci predpoklad, že masové prisťahovalectvo je vždy ekonomicky prospešné, vyzerá čoraz pochybnejšie. Fungovalo by to jedine vtedy, ak by migrácia zahŕňala len vysokokvalifikovaných pracovníkov. Aj tie najlepšie imigračné režimy však majú problém dosiahnuť tento cieľ.

Snahy o zlepšenie pôrodnosti prostredníctvom politík, ktoré poskytujú výhody pre viacpočetné rodiny, v minulosti priniesli len malé alebo žiadne výsledky. O takéto politiky v mene kultúrneho nacionalizmu sa snažili sociálne konzervatívny politickí lídri  ako sú maďarský premiér Viktor Orbán, talianska politička Giorgia Meloniová ale aj ruský prezident Vladimir Putin. Avšak tlak, ktorý migrácia vytvára na hraniciach Európy a Ameriky, stále silnie.

Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskeho dohovoru o ľudských právach môže pomôcť pri riešení problémov s malými loďami a falošnými žiadateľmi o azyl. Avšak len ťažko dokáže zadržať demografický príliv z Afriky, subkontinentu a ďalších krajín.

Britský Štatistický úrad nedávno predpovedal, že počet obyvateľov Spojeného kráľovstva sa v priebehu nasledujúcich 12 rokov zvýši o ďalších 6,6 milióna. Avšak v prevažnej miere prostredníctvom migrácie. Autori The Telegraph varujú: „Ak si myslíte, že politické a sociálne destabilizujúce účinky masovej migrácie sú už teraz dosť zlé, ešte ste nič nevideli.“