Keby v krajinách bývalého Sovietskeho bloku v roku 1980 počas Olympiády v Moskve niekto povedal, že za necelých 10 rokov socialistický blok totálne skončí, všetci by neveriaco krútili hlavou. Vzdelanejší jedinci samozrejme vedeli o “zlej kondícii socialistického tábora”, považovali však za značne nereálnu predstavu, že by ku krachu mohlo prísť do 10 rokov, všeobecne sa predpokladalo sa, že k prípadným výraznejším zmenám môže prísť o 20-30 rokov.

Pritom v 80. rokoch bolo zrejmé, že ZSSR a štáty východného bloku prechádzajú veľkou systémovou krízou, podobnou systémovou krízou dnes prechádzajú Američania. Rovnako ako socializmus, aj kapitalizmus podľa niektorých teoretikov postupne vyčerpal svoje možnosti, bez expanzie je prežitie kapitalizmu značne sťažené. Dnes sme v USA svedkami značných politických intríg a systémovej krízy medzi koncepciami amerických globalistov a patriotov. Trump patrí k patriotom, vnútorný zápas medzi americkými elitami je rovnakou skutočnosťou, ako v minulosti zápas medzi Gorbačovom a starým sovietskym nomenklatúrnym krídlom.

Po víťazstve Gorbačova prestal sovietsky systém zmysluplne pracovať, všetka energia sa sústredila do zápasu medzi politickými a názorovými oponentmi. K podobnej situácii prichádza dnes aj v USA, kde čoraz viac silnie zápas medzi Trumpom a protitrumpovskými elitami.

Na sklonku sovietskej éry strácali postupne Sovieti skryte svojich spojencov. V štátoch východného bloku prichádzalo k značným odstredivým tendenciám, príkladom sú problémy v 80 rokoch v Poľsku, Maďarsku či DDR, Rumunsku či v Juhoslávii, kde silnelo etnické napätie. Vzťah k ZSSR sa zhoršoval, rástli negatívne tendencie v spoločnosti.

Dnes sme svedkami podobného javu aj vo vzťahu k Američanom. Vzťahy medzi USA a EÚ sa zhoršujú, formujú sa nové bloky. Británia odchádza z EÚ a draftuje smerom k USA. Nemci a Francúzi súperia medzi sebou, francúzske či nemecké elity sa však čoraz viac protiamericky vyhrocujú.  Poliaci sa snažia nahradiť Nemcov v pozícii najvernejších amerických spojencov. Nemci, Francúzi a Taliani budú musieť nakoniec postupne sformovať novú koalíciu proti Anglosasom, zrodenie takejto koalície však bude pravdepodobne značne bolestné, navyše Taliani nie sú v práve najlepšej ekonomickej kondícii. Číňania čoraz silnejšie prenikajú do Európy, kde obsadzujú nové pozície a vyzerá to tak, že Čína nahradí v Európe postupne Američanov.

Na sklonku éry ZSSR bola viditeľná kríza ideológie. Sovietska ideológia prestávala fungovať a jej vplyv na spoločnosť sa značne znižoval. Američania dlho ťažili z toho, že sa vykresľovali ako “impérium dobra”, ktoré bránilo slobodu a demokraciu pred komunistickou hrozbou. Krach ZSSR znamenal, že Američania už nemuseli vystupovať ako “ochrancovia sveta pred komunistickým zlom” a v období jednopolárneho sveta si privykli bez sentimentu presadzovať svoje predstavy, ktoré boli často pre amerických vazalov nevýhodné, v najsilnejšom období americkej dominancie si však nikto netrúfal proti Američanom protestovať, takže sa európske krajiny pokorne zúčastňovali aj amerických vojenských dobrodružstiev v Iraku či Afganistane.

Dnes je situácia iná, aj keď sa Američania  opäť snažia Američania vystupovať ako “impérium dobra” proti ruskej a čínskej hrozbe, definitívne už stratili svoj morálny kredit a čo je najhoršie aj svoju silu.. Američania sú síce najbohatšou krajinou sveta, no bohatstvo v USA je rozdelené značne nerovnomerne, čo zvyšuje nebezpečenstvo politickej či ekonomickej kataklizmy v krajine.

Na sklonku existencie ZSSR mal sovietsky režim značné problémy v ozbrojených silách. Za 10 rokov vojny nedokázali Sovieti zvíťaziť v Afganistane, nakoniec sa z Afganistanu Sovieti na sklonku svojej existencie stiahli.

Američania uviazli v konflikte v Afganistane už na dlhých 18 rokov, víťazstvo je v nedohľadne. Vojny, ktoré Američania vedú znamenajú značnú ekonomickú záťaž.

Napriek tomu, že sú Američania jadrovou veľmocou, nedokázali zvíťaziť v Afganistane, netrúfali si vojsť do konfliktu so Severnou Kóreou a veľmi sa obávajú aj prípadného priameho konfliktu s Iránom. Trhová vojna s Čínou je v plnom prúde a Američanom hrozia z tejto vojny ďalšie problémy.

Americký dlh veľmi rýchlo rastie, americké základne vo svete stoja obrovské financie. Ak by Američania skrachovali a padli veľmi rýchlo, malo by to veľmi negatívny dopad na celý svet. Samozrejme väčšina amerických elít by sa presunula vo veľkom množstve do Británie americké základne by sa však bez finančného prísunu zosypali, vo svete by sa rozhorelo množstvo lokálnych konfliktov.

Nemci a Francúzi by sa v EÚ stretli s obrovskými problémami, kríza by negatívne ovplyvnila aj vývoj v EÚ. Európa by sa najpravdepodobnejšie dostala veľmi rýchlo do sféry čínskeho vplyvu.

Bez podpory Američanov by sa ocitol v obrovských problémoch aj Izrael, kde by sa minimálne značne zhoršila bezpečnostná situácia, prišlo by k odlivu obyvateľstva (plno Izraelcov by proste utieklo do Ruska či Británie, Austrálie. Francúzsko kvôli zvyšujúcej sa moslimskej populácii nie je pre Izraelcov vhodná destinácia pre ďalšiu bezpečnú existenciu, židovská komunita v Taliansku nepatrila nikdy k početným komunitám).

Hypotetický krach USA, podobný pádu ZSSR by priniesol Rusku viacero možností. Pravdepodobne by sa posilnil vplyv Ruska v bývalých republikách ZSSR, ruská politická expanzia do východnej Európy podobná expanzii po roku 1945 však nie je reálna a pre Rusko ani zaujímavá.

Rusko by muselo následne sústrediť svoju pozornosť na súperenie s Čínou, Číňania by sa s určitosťou prestali smerom k Rusku “ľúbezne usmievať”.

Hypotetický rýchly a nekontrolovateľný krach USA by so sebou priniesol značnú nestabilitu vo svete, začalo by súperenie o nové trhy a sféry vplyvu. Množstvo lokálnych vojen by sa enormne zvýšilo, tieto vojny by sa rozšírili po celom svete a nevyhli by sa s vysokou pravdepodobnosťou ani Európe, kde by sa prekresľovali hranice a rýchlo menila ideológia, so značnými problémami by sa začala stretávať liberálna ideológia.