Priebežné výsledky eurovolieb na Slovensku naznačujú mnohé

Priebežné výsledky eurovolieb na Slovensku naznačujú mnohé

Bratislava 9. júna 2024 (HSP/Foto:TASR – Milan Drozd)

 

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2024 sú označované za najvýznamnejšie za celé obdobie odkedy má Slovenská republika svoju hviezdičku na vlajke Európskej únie, nakoľko sa konali v čase výraznej polarizácie nielen slovenskej spoločnosti. Politická nenávisť medzi súčasnou koalíciou dosiahla svoj strop, keď sa rozhodol radikalizovaný politický aktivista opozície vziať veci do vlastných rúk a rozhodol sa odstrániť politické ZLO, premiéra Róberta Fica, raz a navždy

VoľbyEP24: Komisie začínajú sčítavať hlasy, väčšina miestností sa zatvorila
Na snímke spočítavanie hlasov po uzatvorení volebnej miestnosti v obci Moča, v okrese Komárno

Rovnako ako v parlamentných voľbách a po nich aj v prezidentských voľbách aj tieto voľby mali dať odpoveď na otázku, či Progresívne Slovensko ako líder opozičného bloku dokáže poraziť Smer Róberta Fica. Tento cieľ, ktorý sa preniesol už do tretích volieb po sebe opozícia, politické mimovládky a im spriaznené média nedokázali prehodnotiť ani po atentáte. Cieľom druhého tábora sa stalo 3:0, ktoré by zasadilo definitívne K.O. Progresívnemu Slovensku.

Reklama

Voľba Slovákov mohla prispieť k nájdeniu odpovede na kardinálnu otázku v celounijnom meradle. Prehĺbi sa diktát Bruselských elít voči členským štátom, alebo v EP získajú prevahu zoskupenia, ktoré si želajú, aby integrácia zaradila spiatočku?

V prípade, že EP budú aj naďalej ovládať frakcie ľudovcov, socialistov a liberálov posunie sa jednotný trh v súlade s dizajnom z pera Enrica Letta a Mária Dragiho vypracovaný pre Európsku Komisiu na konci ostatného volebného obdobia, čo bude znamenať pokračovanie v napĺňaní cieľov nezmyselného zeleného údelu, politike sankcií voči Rusku a koniec EÚ ako mierového projektu a napĺňanie migračného plánu. Na druhej strane, ak voliči konfrontovaní s realitou dopadov politiky elít EÚ a rozhodnutí Európskeho parlamentu na ich chrbty odovzdajú hlas subjektom, ktoré deklarovali pred voľbami zmenu súčasného nastavenia EÚ, mohlo by dôjsť k prehodnoteniu /zrušeniu zelenej dohody, zrušeniu sankcií voči Rusku, návrat k mierovému projektu a návrat k pôvodnému nastaveniu, keď únia preberala len tie kompetencie členských štátov, na ktorých sa tieto zhodli, že je to pre ne výhodnejšie.

Reklama

Konečné slovo v tomto súboji mali povedať voliči.

 

Účasť vo voľbách

Vyhrotený súboj dvoch proti sebe stojacich zoskupení mal priniesť výraznú mobilizáciu voličskej základne, čo sa malo pretaviť do historicky najvyššej volebnej účasti. Voľby do EP na Slovensku stoja dlhodobo na okraji záujmu Slovákov a tradične patrí medzi najnižšie v celej Európskej únii. V roku 2019 však zaznamenala mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami v roku 2014. K volebným urnám prišlo približne 22,74% oprávnených voličov, čo je o niekoľko percent viac ako v predchádzajúcich voľbách, kde účasť bola len 13,05%. Ostatné prieskumy naznačovali, že by sa mohla pohybovať okolo 30%.

Predbežné výsledky naznačujú, že ohľadom účasti sa očakávania naplnili, nakoľko by táto mala byť na úrovni 34%.

Hoci je táto účasť na Slovensku historicky najvyššia, ďaleko zaostáva za účasťou v iných druhov volieb a opäť bude pravdepodobne jednou z najnižších spomedzi všetkých členských krajín únie. Preto môžeme konštatovať, že záujem o európske dianie síce rastie, ale naďalej pretrváva nezáujem o európske záležitosti a nízku mieru zapojenia sa do politického života na úrovni EÚ.

Reklama

 

Koho poslali Slováci do Európskeho parlamentu?

Predbežné výsledky eurovolieb označujú za víťaza volieb na Slovensku Progresívne Slovensko, ktorému hlas odovzdalo 27,82%, čo im zabezpečuje 6 kresiel v Európskom parlamente. V súlade s krúžkovaním na hlasovacích lístkoch by túto stranu mali EP zastupovať Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik a Lucia Yar. Prekvapila Lucia Yar, ktorej sa podarilo prekrúžkovať terajšieho europoslanca Michala Wiezika. Traja z budúcich europoslancov sa upísali pred eurovoľbami dúhovej mimovládke ILGA-Europe a zaviazali sa podporovať LGBTi agendu. Písali sme o tom (tu).

Na druhom mieste skončil Smer-SSD. So ziskom 24,76 % im zabezpečuje 5 poslaneckých mandátov. Na jednej strane sa to môže javiť ako sklamanie, lebo Smeráci nedosiahli 3:0. Na druhej strane ich môžu progresívne médiá len ťažko obviňovať z toho, že v kampani tancovali na atentáte na svojho predsedu a premiéra Róberta Fica. Zároveň výsledky ukazujú, že Prvým verejným vystúpením Róberta Fica Smer hnutie Republika nevykostil.

Najväčším prekvapením týchto volieb je výsledok hnutia Republika 12,53% im prinieslo o 1 mandát navyše v porovnaní s voľbami do EP v roku 2019 minulým. Členovia hnutia sa museli počas kampane vyrovnať s tromi skutočnosťami, ktoré ich mali v konečnom dôsledku oslabiť.

Prvou je fakt, že im pred voľbami tradične prieskumné agentúry nadhodnocujú % v prieskumoch, aby odradili voličov. Toto zabralo aj v ostatných parlamentných voľbách, keď prieskumy ich dlhodobo posúvali do parlamentu a nakoniec skončili pred jeho bránami. Tentoraz to nezabralo.

Reklama

Druhou je skutočnosť, že Smer-SD po svojej transformácii na Smer-SSD, teda Slovenskú Sociálnu Demokraciu prebral Republike národoveckú agendu a tá sa čoraz ťažšie voči Smeru vymedzuje bez toho, aby naň priamo neútočila. Navyše sa o vlastencov uchádza aj SNS. Tento boj sa premieta v prelievaní voličskej základne medzi týmito subjektami v jednotlivých voľbách. Pričom sú to strany s ambíciou vládnuť spolu.

Už na vyššie spomínané vyhranenie sa voči Smeru vsadila Republika aj v týchto voľbách. Na mušku si od začiatku kampane vzali dve dlhoročné europoslankyne Smeru Moniku Beňovú a Katarínu Roth Neveďalovú. Ich historické hlasovania v EP postavili nekompromisne do kontrastu s ich súčasnou predvolebnou rétorikou. Všetko vyzeralo dobre až do okamihu, keď zaútočil Smer. V čase moratória využil vplyv čerstvo zmazaného, populárneho youtubera Dannyho Kollára. Na neplatené príspevky na sociálnych sieťach sa moratórium nevzťahuje a tento priestor (svoju dominanciu na slovenskom Telegrame) využil naplno. Niektorí kandidáti Republiky v posledných hodinách pred otvorením volebných miestností čelili brutálnej diskreditačnej kampani. Svetlo sveta uzrela súkromná komunikácia, či zápisnica zo straníckeho zasadnutia.

Výsledok Republiky radí hnutie medzi jediné 2 subjekty, ktoré majú dôvod strieľať šampanské.

 

Sklamaných subjektov z výsledkov volieb bude viac ako dosť

Prekvapením je slabý výsledok Hlasu-SD. Očakávalo sa, že ich vlna na ktorej sa viezli od parlamentných volieb a ktorá ešte zmohutnela počas prezidentských im vynesie dobrý výsledok aj v tých eurovoľbách. Lenže prekvapení môžu byť len tí, ktorí ignorujú fakt, že v prezidentských voľbách, v ktorých zaknihoval Peter Pellegrini výrazné víťazstvo bolo spoločným dielom národoveckých síl, ktoré v druhom kole nemali svojho kandidáta a volili kandidáta Hlasu len preto, že nechceli voliť Ivana Korčoka. Tieto voľby ani zďaleka neukazovali silu Hlasu. Zisk jediného mandátu, horší výsledok ako dosiahla Republika a prekrúžkovaný líder kandidátky budú v Hlase určite predmetom hlbokej analýzy. Zároveň sa ukazuje, že dvojčatá sú predsa len Smer a Hlas. Je to prirodzené. Dve sociálne demokracie na jednom pieskovisku môže priniesť len boj o toho istého voliča.

Sklamanie prežívajú určite aj v KDH, ktoré prišlo o 1 mandát z predošlého obdobia a ich hlas bude v nasledujúcom období v EP slabší. Ďalším sklamaným bude určite SAS. Strane sa nepodarilo „odložiť“ Richarda Sulíka do EP. Pre „odborníkov“ SAS sa brány parlamentu na 5 rokov zatvorili. Čiernym súknom bude obtiahnutá aj centrála Demokratov. Finiš kampane, ktorá nepoľavila ani na minútku po atentáte na Róberta Fica sa v prieskumoch prejavoval tak, že Naďovi dával nádej, že sa do EP jeho proti rusky hlas dostane. A vyzerá, že nakoniec opak je pravdou. Napriek investovaným prostriedkom skončiť 0,3% pod volebným prahom môže vyvolávať pocity zúfalstva a frustrácie.

Prekvapením nie je výsledok SNS (1,9%), ktorej na ich podvod na voličoch, keď na kandidátku umiestnili influencerov, ktorí ani do Bruselu odísť nechceli, voliči náležite ocenili. Pred prepadajúcou sa SNS je ťažká úloha dokázať do nasledujúcich parlamentných volieb, že ich politická ponuka je lepšia ako ponuka rastúcej Republiky.

Aliancia zažíva ťažké obdobie, nakoľko kandidáti hlásiaci sa k voličom maďarskej národnosti figurujú aj na kandidátke Hlasu (Loretta Pinke) aj Smeru (Gabriel Döme) a už dávno neplatí, že táto menšina musí byť na Slovensku zastupovaná jednou silnou národnostnou stranou.

 

Ako sa výsledky premietnu do politického zápasu?

Pre súčasnú vládu určite nie je dobrou správou, že v EP Progresívne Slovensko posilní. Už dnes fungujú progresívci na pôde EÚ ako žalobaby a využívajú tlak európskych inštitúcií v boji s legitímnou vládnou mocou aj na domácej aréne.

Reklama

Dobrou správou je, že zo Slovenska bude na pôde EP zaznievať silnejší hlas mieru. Nakoľko bude znieť minimálne z 8 hrdiel.

Určite nie je dobrou správou, že sa tlak na prijímanie legislatívy na podporu LGBTi agendy na Slovensku zvýši.

No a zlou správou je aj skutočnosť, že po víťazstve Progresívneho Slovenska nie je možné očakávať zmiernenie polarizácie spoločnosti. Slovenská spoločnosť bude naďalej čeliť výzve, ako napätie medzi znepriatelenými tábormi znížiť na úroveň štandardného politického zápasu. Sme opäť ďalej od momentu, keď si Progresívne sily uvedomia, že súboj o voliča sa má viesť len vo voľbách politickým programom, ktorý osloví väčšiu voličskú základňu ako dokáže na svoju stranu získať politický súper a nie tým, že politického súpera označím za ZLO, ktoré treba zastaviť akýmikoľvek prostriedkami.

Voľby potvrdili aj ďalší pohľad na politickú mapu Slovenska. Kým vládnuce subjekty v rátane mimoparlamentnej Republiky si vzájomne prelievajú voličov a Smer ich vykosťovaním oslabuje svoj koaličný potenciál, to isté sa deje aj na druhej strane. Posilnenie Progresívneho Slovenska znamená oslabenie jeho koaličného potenciálu. A teda, že máme na Slovensku sformované dva vyrovnané tábory. Ak si KDH udrží svojich voličov a nenechá sa vykostiť Smerom, tak môže to byť práve KDH, ktoré si bude vyberať komu umožní na Slovensku vládnuť.

 

Reklama

Prečítajte si tiež

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

14:43

Úrad a regionálne komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v 1. polroku 2024 uskutočnili štyri obchodné misie do zahraničia, na ktorých sa zúčastnilo 19 zástupcov slovenských firiem. Prijaté boli štyri obchodné misie zo zahraničia, na ktorých sa zúčastnilo 92 slovenských firiem. Informoval o tom v pondelok na tlačovej konferencii predseda komory Peter Mihók.

14:43

Na nezákonné konanie na pracovisku by upozornilo 62 % Slovákov. Ľudí motivuje možnosť oznámiť nezákonnú činnosť anonymne i to, že sú chránení pred výpoveďou či inými postihmi v práci. Vyplýva to z prieskumu, ktorý vykonala agentúra Focus pre Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO). V pondelok o tom informovala Alexandra Znášiková z odboru prevencie a komunikácie ÚOO.

14:36

Na parížsky kabaret Moulin Rouge (Červený mlyn) začali v pondelok inštalovať nové lopatky. Tie pôvodné sa koncom apríla zrútili a pri páde sa poškodilo aj priečelie podniku, pričom odpadli prvé tri písmená z jeho názvu – M, O a U.

14:26

Ruská tenistka Ľudmila Samsonovová postúpila do 2. kola dvojhry na turnaji WTA v Bad Homburgu. Ako druhá nasadená zdolala Saru Sorribes Tormovú zo Španielska 6:3, 6:1.

14:21

Obchodná loď v Adenskom zálive hlásila v pondelok ráno výbuch vo svojej blízkosti. Tento možný útok jemenských húsíjskych povstalcov bol pritom zameraný na loď, ktorá sa nachádzala ďalej než predchádzajúce ciele húsíov v Adenskom zálive.

14:17

Ukrajinská tenistka Anhelina Kalininová postúpila do 2. kola turnaja WTA v Eastbourne po triumfe nad Soranou Cirsteaovou z Rumunska 6:3, 6:2.

14:06

Ceny zlata na začiatku nového týždňa vzrástli. Podporilo ich oslabenie dolára a pokles výnosov amerických štátnych dlhopisov.

14:05

Poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) na svojom pondelkovom rokovaní schválili záverečný účet NSK za rok 2023. Ako sa v ňom konštatuje, kraj vlani hospodáril s rozpočtom, ktorý po poslednej úprave dosiahol k 31. decembru 2023 v príjmovej časti celkovú sumu 337.339.004,48 eura.

14:05

Európska komisia v pondelok oznámila, že udelila pokutu 15,9 milióna eur americkej spoločnosti International Flavors & Fragrances (IFF) a jej francúzskej pobočke za marenie inšpekcie v rámci prebiehajúceho vyšetrovania podozrení z kartelu pri dodávkach vonných látok a vonných zložiek.

13:58

Britská princezná Anne bola preventívne hospitalizovaná po tom, ako v nedeľu utrpela menšie zranenia a otras mozgu. Buckinghamský palác oznámil, že sestra kráľa Karola III., Anne (76) sa zranila vo svojom sídle Gatcombe Park v grófstve Gloucestershire na západe Anglicka. Previezli ju na pozorovanie do nemocnice Southmead v meste Bristol.

13:53

Najmenej 22 ľudí zahynulo a osem ďalších utrpelo zranenia v pondelok pri požiari v továrni na výrobu lítiových batérií v Južnej Kórei. Uviedol to v pondelok miestny hasičský zbor.

13:52

Ministerstvo financií má pripravené desiatky opatrení na konsolidáciu verejných financií. Najťažšie je však nájsť na nich prienik v rámci vládnej koalície a kým takáto dohoda nevznikne, šéf rezortu Ladislav Kamenický (Smer-SD) o konkrétnych opatreniach nebude informovať. Uviedol to v pondelok na tlačovej konferencii. Potvrdil, že platí plán znížiť budúci rok deficit o 1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje sumu približne 1,4 miliardy eur.

13:47

Európska únia (EÚ) v pondelok z príjmov z obchodovania s emisiami vyplatila 2,967 miliardy eur na podporu 39 energetických projektov na výrobu čistejšej energie v desiatich členských štátoch EÚ. Slovensko získa 35 miliónov eur.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke invazívny a obzvlášť nebezpečný druh rastliny Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) pri meste Sobrance

Autor: FOTO TASR-Roman Hanc

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Ivan Štubňa

Gustáv Murín

Andrej Sablič

Erik Majercak

Milan Šupa

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali