TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Novela má zabezpečiť monitorovanie starostlivosti o dieťa zo strany pediatrov.

Ústredie práce bude musieť po novom doručiť toto oznámenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bude môcť preveriť, či dieťa môže byť vystavené ohrozeniu života, zdravia či neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Oznamovacia povinnosť poisťovne sa má týkať dieťaťa do šiestich rokov. Poslanci novou legislatívou reagujú na tragický prípad osemmesačnej Lucky, ktorej telo vykopala polícia v máji 2020 na dvore rodinného domu v Nových Zámkoch. Dieťa nechýbalo desať mesiacov lekárom ani úradom.

“Dieťa má právo na zdravotnú starostlivosť pediatra. Nie je prípustné, aby ju stratilo napríklad v prípade, keď sa jeho rodičia presťahujú do iného okresu a tento fakt lekárovi nenahlásia. Tých najzraniteľnejších, ktorí o svojom osude nerozhodujú, musíme efektívne chrániť. Najmä ak neprihlásením dieťaťa k novému pediatrovi chce ten, kto sa o dieťa má osobne starať, zakryť neľudské alebo zlé zaobchádzanie s dieťaťom,” uviedla predkladateľka návrhu, poslankyňa Katarína Hatráková (OĽANO).

Predkladatelia vysvetlili, že prehliadky sú v rámci zdravotnej starostlivosti povinné nielen pre rodičov detí, ale aj lekárov. Pediatri si vedú presnú evidenciu a upozorňujú rodičov, keď majú s dieťaťom prísť. Ak neprídu napríklad na očkovanie, lekári rodičov kontaktujú, zisťujú dôvody. V medializovanom prípade však mala detská lekárka dať matke zdravotnú dokumentáciu po tom, ako uviedla, že chce zmeniť lekára. Rodinu za predchádzajúce mesiace nekontaktovali ani zo sociálneho úradu.

Nová legislatíva má byť účinná od 1. júna.

Prezidentka odobrila novelu zákona o hlavnom meste

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok podpísala novelu zákona o hlavnom meste. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec. Bratislava a jej mestské časti budú môcť po novom zmluvne spolupracovať pri odťahovaní vozidiel. Poveriť by tým mohli aj firmu, ktorú založilo hlavné mesto či niektorá z mestských častí. Vylúčiť sa tak má možnosť, aby sa na odťahovaní vozidiel, ktoré je vnímané ako výkon verejnej moci, podieľali súkromné subjekty.

Autá v hlavnom meste do februára odťahoval mestský Dopravný podnik Bratislava (DPB), a to z ciest prvej a druhej triedy v správe magistrátu. Nedoriešené sú však cesty tretej a štvrtej triedy v správe mestských častí, na ktorých odtiahnutie vozidla nemôže nariadiť hlavné mesto, respektíve ním poverená mestská polícia, pretože nie je správcom komunikácie.

“Ani DPB ho nemôže vykonať, lebo nie je subjektom zriadeným alebo založeným mestskou časťou. Podľa aktuálnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov môže nariadiť odtiahnutie vozidiel na cestách tretej a štvrtej triedy len ich správca, teda mestská časť, a vykonať ho môže len mestská časť, alebo osoba založená alebo zriadená mestskou časťou na účel správy miestnych komunikácií,” vysvetlili autori novely.

Znamená to, že každá mestská časť má mať k dispozícii odťahové vozidlo a vykonávať odtiahnutie vozidiel sama, prípadne prostredníctvom svojej organizácie či firmy, v ktorej má 100-percentnú majetkovú účasť. Tento stav je podľa poslancov nevyhovujúci a cieľom návrhu zákona je ho zmeniť. Novou legislatívou sa má zároveň obmedziť poverenie odťahovať autá v Bratislave len na takú firmu, v ktorej má výlučnú majetkovú účasť hlavné mesto alebo jeho mestské časti.

“Tým sa vylúči možnosť, aby sa na odťahovaní vozidiel, ktoré je výkonom verejnej moci, podieľali súkromné subjekty,” ozrejmili.

Od februára začala pre mesto Bratislava zabezpečovať odťahovú službu mestská obnovená firma Mestský parkovací systém na cestách v správe magistrátu. Túto činnosť prebrala po DPB. Parlamentní poslanci pripomínali, že prijatím novely by mohli mesto a mestské časti zmluvne spolupracovať, prípadne sa mestské časti môžu zapojiť aj majetkovo. Vytvoriť sa tak má bezproblémová odťahová služba na celom území Bratislavy ako jedna z podstatných súčastí celomestskej parkovacej politiky, ktorú mesto plánuje v prvých zónach spustiť na jeseň.

Právna úprava má byť účinná od 1. mája.

Prezidentka dala zelenú novele zákona o štátnej štatistike

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok podpísala novelu zákona o štátnej štatistike. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Z novely vyplýva, že na zabezpečenie a koordináciu úloh vyplývajúcich z úloh štátnej štatistiky a európskej štatistiky na vnútroštátnej úrovni sa má vytvoriť jednotný informačný systém (JIS) štátnej štatistiky, ktorý je výsledkom rozvoja existujúceho štatistického informačného systému.

JIS má dynamizovať procesy súvisiace s plánovaním štatistických činností, prepojením štatistických zisťovaní s tvorbou štatistických produktov či štandardizáciou integračných nástrojov.

Novela takisto ráta s kreovaním nového poradného orgánu predsedu štatistického úradu – koordinačnou radou pre štátnu štatistiku ako jedného z nástrojov na koordináciu vykonávania úloh štátnej štatistiky zodpovednými orgánmi.

Legislatívna úprava sa tiež zamerala na spresnenie pojmov a definícií i úpravu procesov štatistických zisťovaní vyplývajúcich z podnetov aplikačnej praxe, rovnako i na úpravu pôsobnosti zákona v prípade vymedzenia subjektov, ktoré vykonávajú štátnu štatistiku.

Zákon má byť účinný od 1. mája, pričom pri vybraných ustanoveniach, ktoré si vyžadujú implementáciu reformných opatrení orgánmi vykonávajúcimi štátnu štatistiku, má byť účinnosť od 1. januára 2024.

Prezidentka odobrila legislatívu o genetických technológiách a GMO

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok odobrila novú legislatívu prinášajúcu zmeny v zákone o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a v zákone o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec. Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z marca 2015. Týka sa možnosti členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie GMO na ich území.

Preberaná smernica obsahuje dva postupy obmedzenia alebo zákazu. Prvý je podľa slov predkladateľov formálny časovo obmedzený postup vo fáze rozhodovania o vydaní súhlasu na úrovni EÚ po štádiu vydania hodnotiacej správy alebo stanoviska Európskym úradom pre bezpečnosť potravín. Vtedy by mohlo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR požiadať prostredníctvom Komisie žiadateľa o vydanie súhlasu na uvedenie na trh konkrétneho geneticky modifikovaného organizmu na účely pestovania, o úpravu geografického rozsahu jeho žiadosti a vyňatie územia SR.

Druhý postup na obmedzenie alebo zákaz pestovania sa vzťahuje na už povolený geneticky modifikovaný organizmus na účel pestovania. Musí byť odôvodnený, primeraný a nediskriminačný a založený na závažných dôvodoch súvisiacich s cieľmi politiky životného prostredia, územným plánovaním, využívaním pôdy, sociálno-ekonomickými vplyvmi, dôvodmi predchádzania prítomnosti geneticky modifikovaného materiálu v iných produktoch bez toho, aby boli dotknuté opatrenia koexistencie, cieľmi poľnohospodárskej politiky a verejnou politikou.

Nová legislatíva tiež hovorí, že opatrenia založené na základe dôvodov verejnej politiky nemôžu byť použité samostatne a musia byť prijaté aj na základe iných vymenovaných dôvodov a opatrenia nesmú byť v žiadnom prípade v rozpore s posúdením environmentálnych rizík. Druhý odôvodnený postup sa navrhuje vykonávať na národnej úrovni nariadením vlády SR.

S cieľom zníženia administratívnej záťaže sa má odstrániť predkladanie listín, údaje z ktorých môže správny orgán získať z informačných systémov verejnej správy. Upraviť sa majú aj ustanovenia o preukazovaní bezúhonnosti zahraničnej osoby. Odstrániť sa majú aj zistené nedostatky v úprave konaní o vydanie rozhodnutí na používanie genetických technológií a GMO.

Transpozícia smernice je pre členské štáty dobrovoľná a lehota na transpozíciu smernice sa neustanovila.

Nová legislatíva má byť účinná dňom vyhlásenia.