Vládny poslanec v komentári na sociálnej sieti poukázal na to, že od roku 2020 až do októbra 2022 prijali vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera 403 zákonov, z nich až 97 (24 %) pretlačili mimo štandardného legislatívneho procesu. A to vrátane naozaj dôležitých zákonov. “Myslíte si, že to trápilo prezidentku Zuzanu Čaputovú tak, že by z toho dôvodu niektorý zo spomenutých zákonov napadla na Ústavnom súde? Správne – netrápilo. Bolo jej to zjavne jedno. Možno preto, lebo išlo o vládu, ktorá jej bola politicky veľmi blízka.”

“Strih, 16. február 2024. Prezidentka Zuzana Čaputová podpisuje novelu Trestného zákona a napadne ju na Ústavnom súde. Prezidentka koalícii vyčíta, že ju schválila v skrátenom konaní, na ktoré nemala dôvody… Priatelia, vidíte, či cítite ten farizejský dvojaký meter prezidentky?”

“Tento dvojaký meter podľa Mariána Kéryho nielen vyráža dych, ale aj šokuje vyvrcholením demagógie a politizácie, ktoré proces diskusie a schvaľovanie novely Trestného zákona sprevádzali zo strany opozície a liberálnych médií od úplného začiatku. “Totiž, pani prezidentka už ani nezakrýva, podľa koho nôt tu dlhé roky hrala. Ona je schopná, aby nový Trestný zákon nezačal platiť, podpísať jeho novelu, s ktorou nesúhlasí, aby ho mohla čo najskôr napadnúť na Ústavný súd SR, čo národ nemôže chápať inak ako tak, že hlava štátu s touto novelou síce súhlasí, no aj tak ju namieta.”

“Že nie celkom rozumiete? Joseph Heller a jeho Hlava XXII. sa tiež nechytajú… Zaujímavé je aj to, že pani prezidentka akoby si bola istá, aký bude verdikt Ústavného súdu v danej veci (rozumej – v prospech jej podania a takisto v duchu názoru PS). A priatelia, viete čo je v tomto kontexte ešte zaujímavejšie? Že Ústavný súd už v roku 2022 v jednom svojom rozhodnutí konštatoval, že „Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že do jeho právomoci patrí rozhodovanie o súlade zákona s ústavou za predpokladu, že namietaný zákon má všetky atribúty zákona; predovšetkým musí ísť o platný zákon. Každý zákon nadobúda platnosť vyhlásením, t. j. uverejnením v Zbierke zákonov.”

Kéry uviedol, že absencia platnosti namietaného právneho predpisu vylučuje právomoc ústavného súdu konať o podaní navrhovateľa, a je preto prekážkou začatia konania o súlade právnych predpisov. “Inak povedané, Ústavný súd ani v tomto konkrétnom prípade nemá dôvod odkloniť sa od ustálenej judikatúry a mal by podanie o neústavnosti zákona, ktorý ešte nebol vyhlásený v zbierke, teda nenadobudol účinnosť, odmietnuť, alebo počkať, kým nadobudne účinnosť. Ak sa zachová inak, bude to jasne politické rozhodnutie, za ktoré ponesie zodpovednosť aj prezidentka Čaputová.”

“Žiaľ, toto už od začiatku nie je o vecnej diskusii k dôležitému zákonu, ktorý v mnohých oblastiach nerobí vo svojich ustanoveniach nič iné, iba sa približuje európskym normám. Ide o novelu, ktorá ak je pripravovaná v prospech niekoho, tak sú to len a len bežní ľudia na Slovensku, ľudia, na ktorých bol spáchaný trestný čin, či tí, ktorým bolo ublížené.”

Opozícia, spolu s liberálnymi médiami tu však podľa poslanca Kéryho od začiatku len a len plašia, aký koniec právneho štátu príde s novelizovaným Trestným zákonom. “A pani prezidentka im ide od začiatku po ruke. Záležalo jej na právnom štáte, keď jeho základy lámali, aj za pomoci kajúcnikov a vyfabrikovaných obvinení zo strany niektorých policajtov, vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera? Ozývala sa, keď tzv. čurillovci hrozili, že vyšetrovateľke Santusovej zapália auto kanistrom, že ju nakopú, a bolo tam napríklad aj sexuálne obťažovanie. Či vyšetrovateľka Santusová nie je žena, pani prezidentka?”

Kéry píše, že Zuzana Čaputová aj v tomto prípade ukazuje, že je všetkým iným, len nie nezávislou prezidentkou. “A keďže v blížiacich sa prezidentských voľbách nekandiduje, ak by chcela ísť po ruke svojim ex-straníckym kolegom z Progresívneho Slovenska, len aby spolu burcovali aj za cenu strašenia a klamstiev verejnosť, a tak robili politickú kampaň ich prezidentskému kandidátovi Ivanovi Korčokovi, nerobila by iné, ako robí.”

“Pri téme Trestný zákon prezidentka Zuzana Čaputová uprednostnila politický postoj pred záujmami ľudí. Pritom tu v najväčšej miere ide len o záchranu Daniela Lipšica, ostatné je len zámienkou pre prezidentku a opozíciu. Prezidentka hrá vabank, len aby sa do prezidentského paláca dostal Ivan Korčok. Zabúda však, spolu s opozíciou a liberálnymi médiami, na jednu vec. Hra vabank je hra len a len na jednu kartu. A to sa teda nemusí vyplatiť…”