Prevádzka lodí vo svete by mala byť ekologickejšia

Bratislava 3. decembra 2019 (SITA/HSP/Foto:Wikimedia)

Prevádzka lodí vo svete by mala byť priaznivejšia k životnému prostrediu. Umožňujú to nové usmernenia Medzinárodnej námornej organizácie so sídlom v Londýne (IMO) od januára 2020 týkajúce sa ekológie s dopadom na celosvetovú lodnú prepravu. Plavidlá na základe týchto regulácií budú musieť znížiť emisie oxidov síry až o 85 percent. Vzťahuje sa to na všetky typy palív, ktoré využívajú lode na otvorenom mori po celom svete

Ide o prevažnú väčšinu kontajnerových, nákladných aj výletných lodí využívajúcich na pohon nejaký druh námorného paliva tzv. marine fuel oil (MFO). Informovala o tom v pondelok medzinárodná logistická skupina Dachser s tým, že síce neprevádzkuje svoje vlastné lode, ale spolupracuje s hlavnými lodnými prepravcami, napríklad Maersk, Hapag Lloyd a ďalší.

IMO od roku 2020 reguluje limit pre obsah síry v námorných palivách na 0,5 percenta namiesto pôvodných 3,5 percenta. Medzinárodná námorná preprava každoročne vyprodukuje približne miliardu metrických ton oxidu uhličitého, čo predstavuje 3 percentá všetkých veľmi jemných prachových častíc vzniknutých ľudskou činnosťou. Opatrenia IMO sú preto považované za dôležitý krok k dosiahnutiu väčšej ekologickej rovnováhy v rámci námornej lodnej dopravy.

Šéf divízie Global Management Ocean pre Dachser Rolf Mertins povedal, že je v ich záujme hľadať prirodzene najudržateľnejšiu cestu k zabezpečovaniu svojich transportných záväzkov. “Zároveň chceme našim zákazníkom ponúkať spoľahlivé plánovanie. To je dôvod, prečo sme v spolupráci s našimi partnerskými dopravcami vyvinuli náš vlastný model palivových nákladov Dachser Bunker Adjustment Referencie Floater (DBAF),” uviedol Mertins. Ten podľa neho nahradí doterajší Standard Bunker Factor (SBF) a počíta sa na základe cien pohonných hmôt vo všetkých relevantných námorných prepravách. “Cieľom je zabezpečiť predovšetkým to, aby všetky náklady na pohonné hmoty boli pokryté bez ohľadu na výber dopravcu,” dodal Mertins.

Lodné spoločnosti si budú môcť vybrať, či pokračovať vo využívaní ťažkých vykurovacích olejov a k tomu zabudovať špeciálne čistiace systémy (práčky) na výfukové plyny, alebo môžu prejsť na lacnejšie a technologicky ľahko dosiahnuteľné riešenie. Ide o prechod na alternatívne palivá ako skvapalnený zemný plyn (LNG), palivá s veľmi nízkym obsahom síry (VLSF) alebo motorová nafta (MDO). Prístavné úrady príslušných krajín zodpovedajú za dodržiavanie usmernení IMO a môžu ich skontrolovať pomocou detektorov a lodných záznamov. Porušovatelia sa vystavujú riziku pokuty, zadržaniu lode alebo dokonca uväzneniu.

Bez ohľadu na to, akú možnosť si prevádzkovatelia námornej dopravy zvolia, ide pre nich o veľkú výzvu. Náklady sa zdvihnú, trhový podiel sa môže prelievať medzi rôznymi sektormi (projektová preprava veľkých zásielok verzus kontajnerové lode, obchodné lode špeciálne navrhnuté pre prepravu nebaleného sypkého nákladu atď.), o predpokladaných vplyvoch na rafinérie a svetový ropný trh ani nehovoriac. Mnoho prepravcov už prišlo s modelmi, vďaka ktorým si ich zákazníci môžu spočítať palivové náklady a presnejšie ich preniesť na vlastné zdroje.

Medzinárodná námorná organizácia (International Maritime Organisation) má štatút zvláštnej agentúry OSN s cieľom koordinovať medzinárodnú námornú bezpečnosť a predchádzať znečisteniu morských vôd. Sídli v Londýne, dohovor o jej vzniku bol prijatý v Ženeve v roku 1948 a jej prvé zasadnutie sa konalo v roku 1959. Slovensko je členom organizácie od roku 1993.