Kongregácia pre klerikov pri príležitosti Dňa posväcovania kňazov, ktorý tento rok pripadá na piatok 28. júna, diecéznym spoločenstvám kňazov navrhuje rozjímať nad homíliami pápeža Františka z omší svätenia olejov, ktoré boli nedávno publikované aj v knižnej podobe. Prefekt kongregácie kardinál Beniamino Stella hovorí:

„Tento rok pri Missa chrismatis slávenej 18. apríla v Bazilike sv. Petra pápež František podaroval kňazom knižku s názvom: „Naša námaha je pre Ježiša vzácna“, ktorá obsahuje sedem homílií adresovaných kňazom počas omší svätenia olejov slávených od začiatku jeho pontifikátu. Ide o osobitne intenzívne posolstvá, ktoré chcel Svätý Otec adresovať kňazom s láskou a nehou, tak, ako to robí otec voči svojím synom; a ktoré sa venujú apoštolským námahám kňazov, ukazujúc im duchovný a pastoračný horizont k poslaniu.“

Pápež František opakovane povzbudzuje kňazov k úsiliu byť pastiermi podľa Kristovho vzoru, hovorí kardinál Stella:

„Osobitne v homíliách pri svätení olejov pápež zdôraznil, že pastier je pomazaný Duchom Svätým, aby on potom pomazával život tých, ktorí mu boli zverení, s radosťou Evanjelia a útechou lásky Boha. (…) Ide o pomazanie, ktoré si vyžaduje obetu vlastného života, čiže – ako hovorí pápež – «pomazávame rozdávajúc seba samých, rozdávajúc naše povolanie a naše srdce».

V tomto zmysle, so striedmosťou a pokorou ich života potom – a použijem jeden z úmyslov Apoštolátu modlitby na tento mesiac – sú povolaní nasadiť sa v aktívnej solidarite voči tým najchudobnejším, stávajúc sa tak živým znamením prítomnosti Krista, ktorý obetuje život za svoj ľud. (…)

Takto kňaz nie je pripútaný k sebe samému, ani k veciam tohto sveta, ale, naopak, prostredníctvom chudoby, čistoty a poslušnosti, hlboko vyjadruje túto vnútornú slobodu, ktorá mu pomáha byť tu pre druhých, bez toho, aby si k sebe pripútaval čokoľvek či kohokoľvek.“

Kardinál Stella sa v tejto súvislosti podelil aj s nedávnym osobným zážitkom:

„V tomto zmysle sa ma dotkla homília, ktorú pápež František predniesol v sobotu 15. júna pri pohrebných obradoch nuncia v Argentíne, Mons. Léona Kalengu Badikebeleho. Pápež hovoril o «lúčení sa pastiera», čiže o zdravom odstupe «toho, kto je zvyknutý nebyť pripútaný k majetkom tohto sveta, nebyť pripútaný k svetskosti», toho, kto sa lúči, aby zveril druhým pokračovanie v ceste, «akoby povedal: „Bdejte nad sebou i nad celým stádom“. Bdejte, bojujte; ste dospelí, nechávam vás samých, choďte vpred».

Hľa, kňazský život dýcha slobodou, v ktorej sa odovzdávame Bohu a každý deň konáme kroky lúčenia, pred konečným stretnutím sa s Pánom. Istotne, ide o misiu, ktorá nie je vždy ľahká, či už kvôli zložitosti dnešných spoločenských a kultúrnych kontextov, ako aj z dôvodu, že si vyžaduje stabilnú psychologickú a citovú zrelosť, silnú vnútornú schopnosť vzdorovať únavám a ťažkostiam, schopnosť vytvárať pokojné a autentické vzťahy a prirodzene solídnu spiritualitu zakorenenú v osobnom vzťahu s Ježišom a jeho slovom.“

Kardinál Stella kňazom odporúča čítať a tiež meditovať nad tým, čo pápež hovorí a píše. Nie nad tým, čo z toho niekedy nešťastne vytiahnu či zdôraznia niektoré médiá. Svätý Otec napríklad často venuje pozornosť téme únavy kňaza:

„Únave kňaza pápež František venoval skutočne vzácne slová, ktoré obnovujú srdce kňazov, ktorí sa stretávajú, a to predovšetkým dnes, s ťažkosťami rôznych druhov.  Prežívajú únavu kvôli apoštolským aktivitám, ale aj únavu, ktorú Svätý Otec definuje ako «únava nádeje», ktorá obťaží srdce a urobí ho akoby popraskanou cisternou – aby sme použili biblický výraz.

Prekážok je veľa (…). K spoločenským problémom sa pridávajú aj problémy osobného a duchovného života kňaza: krízy, ktorými prechádza kňaz pri zmenách veku, nedorozumenia, malomyseľnosť, niekedy ťažkosti vo vzťahu s biskupom a spolubratmi, vyprahnutosť života modlitby. Ide o aspekty, ktoré môžu oslabiť nadšenie na ceste, pri ktorých sa oplatí spoločne sa pristaviť, urobiac ich nielen témou polemizovania, ale aj priestorom na zdieľanie v rámci kňazského spoločenstva diecézy.“

Kardinál Stella sa vyjadril aj k súčasnému negatívnemu obrazu kňazov v spoločnosti kvôli škandálom spôsobeným niektorými jednotlivcami. Okrem iného uviedol:

„V skutočnosti však v Cirkvi drvivá väčšina kňazov pôsobí veľkodušne, obetujúc vlastný život, zapájajúc svoje najlepšie energie do ohlasovania Evanjelia a do starostlivosti o Boží ľud a stravujúc sa po boku ľudí v ťažkostiach, mladých, starých, chorých a chudobných ľudí.

Dotklo sa ma videoposolstvo, ktoré si pápež František želal vytvoriť pred niekoľkými dňami, aby v tomto mesiaci jún rozhýbal modlitbu za kňazov, keď hovorí: «Mnohí dávajú zo seba aj to posledné, obetujúc sa s pokorou a radosťou. Sú to kňazi blízki ľuďom, s ochotou tvrdo pracovať pre všetkých. Buďme vďační za ich príklad a svedectvo».

Sú to kňazi, ktorí denno-denne pracujú v tichosti, niekedy aj zoči-voči nepochopeniu, či kňazi nútení vyrovnávať sa s osamelosťou a so zdanlivou neplodnosťou ich služby. Ako odporučil pápež František, títo kňazi potrebujú blízkosť, načúvanie, sprevádzanie, predovšetkým zo strany biskupa, avšak chcel by som povedať, že aj všeobecne zo strany spolubratov v kňazstve, kresťanských komunít a rodín.“

Ako môže kresťanské spoločenstvo sprevádzať a podporovať kňazov na ich ceste? Prefekt Kongregácie pre klerikov odpovedá:

„Prvým účinným liekom by malo byť to, aby sme našim kňazom dali pocítiť, že sú milovaní, s láskou a diskrétnosťou byť prítomní v ich osamelosti, nesúdiť ich bezcitne, nespôsobovať, aby sa cítili pod tlakom vyžadujúc, aby boli ako mechanickí distribútori posvätných služieb. A predovšetkým, úprimne ich mať radi. Musíme im preukázať vďaku a podporu, a azda tým prvoradým spôsobom, ako to urobiť, je milovať ich s jednoduchosťou a nehou. (…)

Chcel som pripomenúť dôležitosť lásky ku kňazom, duchovnej a morálnej podpory v ich službe i nevyhnutnosť chápať ich krehkosť a odpúšťať im nejaký ten moment tieňa či malomyseľnosti. Uisťujem vás, že kňazom urobí veľmi dobre, napríklad slovo pochvaly za ich kázeň či úspešný priebeh osobitných slávení, ako je napríklad prvé sväté prijímanie (…).

Kňazom veľmi prospieva počuť, že uprostred ľudskej slabosti je niekto, kto ich sprevádza modlitbou, uznaním za ich službu a  povzbudením, aby v skúškach a ťažkostiach neochabovali. Tento Deň posväcovania kňazov, nech je preto príležitosťou k modlitbe, aby Najsvätejšie Srdce Ježišovo, zdroj a útočisko každého kňaza, sprevádzalo kroky kňazov s mocou Božej milosti.