Môj profil 
Predplatné
Ian Rintoul, hovorca neziskovej organizácie Refugees Action Coalition (RAC), uviedol, že väčšina z približne tisícky azylantov pochádza pôvodom z Iraku, Iránu, Srí Lanky, Sudánu a Somálska, pričom medzi demonštrujúcimi boli aj Rohingovia z Mjanmarska.
Mnohí azylanti cestovali podľa Rintoulových slov až 650 kilometrov, aby sa mohli na proteste zúčastniť.
Prítomní migranti boli zväčša držiteľmi trojročných, prípadne päťročných dočasných víz. Päťročné dočasné víza sú dostupné pre tých azylantov, ktorí súhlasia, že budú žiť mimo veľkých miest.
Prechodné víza so sebou podľa AP prinášajú množstvo obmedzení, pričom ich držiteľ o ne môže prísť aj v prípade, že nakrátko navštívi svoju rodinu mimo Austrálie.
Danú formu víz zaviedla konzervatívna vláda v roku 2013 s cieľom odradiť migrantov, ktorí sa snažili do krajiny dostať loďou. Azylanti, ktorí do krajiny pricestujú iným dopravným prostriedkom, majú aj naďalej právo na trvalé ochranné víza.
Problémom je podľa Rintoula aj to, že niektorí azylanti, ktorí prišli do krajiny ešte v roku 2012, dostali minulý rok pri predlžovaní svojich víz len tzv. utečenecké víza, ktoré už nemusia byť ďalej predĺžené, ak vláda rozhodne, že podmienky v domovskej krajine migranta sú už vyhovujúce.
Jeden so zúčastnených azylantov, 36-ročný Hajdar Aftahí z Iránu, pricestoval do Austrálie loďou ešte v roku 2010. V máji mu však vláda nepredĺžila prechodný pobyt a teraz čelí deportácii aj napriek tomu, že má v krajine austrálsku ženu, štvorročného syna a prekladateľskú firmu.
“Nemám žiadne víza, mám austrálsku ženu aj syna, a teraz budem musieť zavrieť aj svoju firmu,” povedal Aftahí, pričom zdôraznil, že je “diskriminovaný” len preto, že do krajiny pricestoval loďou.
Ľudia, ktorí prišli do Austrálie loďou po roku 2013, začali neskôr byť zadržiavaní v táboroch na ostrovoch Manus a Nauru, ako aj v Papue-Novej Guinei.
.JPG)
.jpg)
