Môj profil 
Predplatné
Podľa Robbinsa sa v Británii stalo takmer pravidlom (dokonca viac ako v Spojených štátoch), že ženy sú viac pro-life orientované než muži. A medzi pohlaviami v tejto otázke nie sú len malé rozdiely. Ide podľa neho o “protiinštitucionálne rozdelenie pohlaví”.
Tvrdí (cituje akademický dokument), že muži necítia pro-life kvôli ľahkej dostupnosti umelého ukončenia tehotenstva. “Dostupnosť interrupcie zmenila postoje mužov k neplánovanému rodičovstvu, keďže je rozšírený názor, že dieťa má iba matku. ľudia už nevnímajú, že obaja rodičia majú zodpovednosť za toto dieťa.”
Pro-life aktivisti chápu, že potraty neposilňujú postavenie žien, ale naopak dávajú silu mužom – právomoc konať nezodpovedne.
Robbins opakuje, prečo sú ženy viac pro-life orientované: “Je to o ťažkej váhe skúseností počas storočí, kde boli na ženy kladené isté prirodzené sociálne a kultúrne očakávania.”
Robbins sumarizuje tento argument v závere jedného zo svojich článkov. “Hovoríme tu o internalizovanom sexizme – o oslobodení mužov, o zmene predstavy o tom, kedy začína život.” Hoci sa toho vo viacerých článkoch zdráha, v závere označuje takéto postoje veľkej časti mužov za “hanebné”.
Je naozaj toto podstatou toho, prečo sú ženy viac pro-life ako muži?
Nemá to nič spoločné s existenciou matky a dieťaťa ako najdôležitejšieho spojenia v ľudskej kultúre? Alebo je to skôr o skutočnosti, že ženy rodia deti a predstavujú pre nich takú úroveň intimity a vzájomnej prepojenosti, ktorú by nikto nemohol nahradiť? Alebo je táto štatistika spôsobená tým, že čoraz častejšie hovoríme o “kvapkách protoplazmy” alebo “potenciálnom živote” alebo o akomkoľvek inom rétorickom útlaku, ktorý sa bežne používal na dehumanizáciu nenarodených detí?
Dôvodom, prečo sú ženy viac pro-life orientované, nie je “hanba”, aj keď by sme mohli tvrdiť, že hanba je faktorom, ale nie v tom zmysle ako ju popisuje Robbins. Ide o to, že ľudia sa nehanbia za svoju neochotu stáť pri matke svojich detí, čo vysvetľuje, prečo sú muži menej pro-life orientovaní.
.jpg)
