Moja odpoveď je, že môže veriť, pretože mnoho inteligentných a rozumných ľudí pracuje napríklad v masmédiách či rôznych centrách a strediskách transatlantického charakteru a veria oficiálnemu zdôvodneniu, prečo aliancia musí posilňovať svoju prítomnosť na východe Európy.  Do kategórie inteligentných a rozumných ľudí zahŕňam aj všetkých našich politikov na čele s predsedom vlády Róbertom Ficom, ministrom obrany  M. Glváčom a slovenským veľvyslancom pri NATO T. Valašekom.  Každý z týchto a ďalších ľudí používa svoj rozum podľa  svojich kritérií a schopnosti, pričom vo výsledku sa zhodujú: potrebujeme NATO kvôli ochrane obyvateľstva  pred možnou o agresiou Ruska.

Demokratický Západ vrátane svojej organizácie NATO robí v týchto mesiacoch a rokoch zlú politiku. Všetky jeho inštitúcie, všetka jeho administratíva na čele s politikmi rôzneho poslania a významu vrátane rôznych neziskových organizácií – to je samá pretvárka, samá lož, hyenizmus. Strašenie Ruskom dostali ako pracovnú úlohu a povinnosť. Toto strašenie je zástupný argument, ktorý si dovoľujú používať (opätovne) od vzniku ukrajinskej krízy v rokoch 2013 – 2014. Ukrajinskú krízu pritom pripravil, zrealizoval a realizuje (riadi) demokratický Západ na čele s USA a súčasťou tejto krízy boli plány s Krymom a s východom Ukrajiny.

Krym bol vyriešený mierovou cestou zásluhou jeho obyvateľov a Ruska a občianska vojna musela vzniknúť pod vedením novej štátnej moci riadenej USA. Bez občianskej vojny, ktorú organizuje štát proti svojmu vlastnému obyvateľstvu na Ukrajine, by argumenty demokratického Západu o agresívnom Rusku boli veľmi smiešne, ba nepoužiteľné. Tak síce tiež nemôžu byť jasné a pravdivé, ale môžu aspoň pomáhať médiám a politikom zavádzať obyvateľstvo Európy. A to postačuje pre vyvolávačov vojnových duchov a prípravu skutočných zámerov.

Senátor USA John McCain emotívne vykrikoval v Kyjeve: „Celý svet je s vami. Amerika je s vami, ja som s vami.“ V tomto zvolaní senátora nebolo ani kúsok úprimnosti, ani kúsok pravdy. Ak sa NATO pasuje do úlohy ochrancu obyvateľov Európy, a najmä jeho východnej časti, potom sa pýtam, prečo NATO nevie ( nemôže ) zastaviť konflikt na Ukrajine, prečo nemôže ochrániť obyvateľov východnej Ukrajiny, ktorých je možno dokopy viacej ako obyvateľov pobaltských krajín?  A pobaltské krajiny si vraj veľmi želajú ústami svojich politikov vojenskú prítomnosť NATO.

Moja otázka je podobná, ako otázka ľudí z východnej Ukrajiny. Prečo svet neodsudzuje ukrajinskú štátnu moc, ukrajinskú armádu? Kde je spravodlivosť?  Lebo demokratickému Západu na ľuďoch z východu Ukrajiny vôbec nezáleží. Ukrajina je len nástroj politiky Západu, ktorou sa mala vytvoriť konfrontačná situácia a oddeliť ( navždy, natrvalo ) Európu od Ruska. NATO nemôže poskytnúť pomoc východu Ukrajiny a jeho ľudu, pretože v jej prípade predstavuje významnú pomoc strane konfliktu v občianskej vojne. NATO je na strane kyjevskej moci, ktorú demokratický Západ pomohol postaviť do čela krajiny. Ľudia v občianskej vojne umierajú  zásluhou politiky demokratického Západu na čele s USA a politiky kyjevskej moci, ktorá bola nastolená štátnym prevratom. Občianska vojna mohla zúriť aj na Kryme, ak by sa ten nebol stal súčasťou Ruskej federácie.  Lenže „zapáliť“ občiansku vojnu na Kryme kyjevská moc nestihla, pretože nestihla reálne ovládnuť toto územie, o ktorom USA ako partner kyjevskej moci snívali a plánovali získať „demokratickou“ cestou.

Vraj sa NATO vrátilo k svojmu pôvodnému poslaniu, ktorým bola kolektívna ochrana. Zapamätajme si toto tvrdenie, pretože je potrebné sa zamyslieť nad tým, či je to aj pravda alebo len slovný manéver vhodný pre uši verejnosti. Predovšetkým je potrebné si  položiť otázku, aké má poslanie NATO na Ukrajine. Rozhodne tu NATO neplní  mierové poslanie a nie je riadené takým spôsobom, aby chránilo obyvateľov východu Ukrajiny pred agresívnou kyjevskou mocou, pretože túto moc reálne podporuje. NATO je teda na strane tých, ktorí organizujú občiansku vojnu ako protiteroristickú operáciu, či už zmierlivejšie, ako operáciu proti povstalcom.

Na Ukrajine sa skúša jeden veľmi dôležitý experiment, ktorý je z hľadiska   určitých princípov demokratického právneho štátu veľmi tragickou podobou súčasnej politiky Západu.  Kyjevským Majdanom sa experimentovalo o tom, ako vylepšiť zasahovanie Západu do vnútorných záležitosti inej krajiny, ako zefektívniť metódy výberu ľudí z vlastného národa do významných funkcií, ako dosadzovať do významných funkcií aj ľudí z iných krajín, ako riešiť odpor časti obyvateľstva proti  radikálnej zmene politiky štátnej moci, ako formovať a spolupracovať s rôznymi extrémistickými a fašistickými skupinami, ako pripravovať celý priestor krajiny pre plnenie úloh určitých finančných a ekonomických nadnárodných štruktúr.

Dá sa tvrdiť, že NATO rozšírilo svoje poslanie a miešanie sa do vnútorných záležitosti iného ako členského štátu, že NATO sa stalo účastníkom občianskej vojny na Ukrajine, pretože kyjevskú moc nenúti k mierovej politike. Na Ukrajine sa skúša precedens, že vláda krajiny ustanovená akýmkoľvek spôsobom, má právo viesť vojnu proti svojmu obyvateľstvu či jeho časti za každých potrebných okolnosti a že toto právo dostane podporu demokratického Západu. NATO na Ukrajine svojou politikou neprispieva k nastoleniu mierových podmienok života jej obyvateľov. Občianska vojna sa berie ako dôležitý ukazovateľ hrozieb, ktoré vraj má na svedomí Rusko či Ruská federácia.

Malo by verejnosť ukľudniť tvrdenie amerického veľvyslanca pri NATO, že v jeho prípade ide iba o obranné kroky a nikto sa nemusí báť útoku aliancie? A prečo má verejnosť Európy prijať tvrdenie, o tom, že Rusko je agresor, že Rusko je hrozba? Z hľadiska demokratického Západu vyvolávanie strachu z Ruska súvisí s ukrajinskou krízou, s vraj anexiou Krymu, podporou povstalcov na východe Ukrajiny. Prečo Západ používa metódu zovšeobecňovania ním vytvorených faktov a spôsob  ich interpretácie na priestor celej Európy? Nemá to žiadnu logiku a ani žiadny rozumný dôvod urobiť z Ruskej federácie strašiaka pre Európu a jej obyvateľov. Napriek tomu sa to deje! A nikto z politikov národných štátov vrátane Slovenska nemá záujem toto strašenie Ruskom zastaviť, či postaviť sa proti tomu.

Kde je treba hľadať vysvetlenie, že sa NATO posilňuje a plánuje dostatočne pokryť priestor aj východnej Európy? Politika strašenia Ruskom nevznikla v Kremli, ale v USA. Rovnako v USA bola nastolená taká politika, aby Európska únia zostala v jej službách, čo vyplýva už z princípu unipolárneho videnia sveta – na svete môže existovať iba jedna veľmoc – USA. Z tohto pohľadu transatlantické spojenectvo je iba chiméra, prelud, pretože USA nemajú záujem na rovnoprávnych vzťahoch s EÚ.

Pre post sovietsku éru bola schválená „Wolfowitzova doktrína“, ktorá rieši zaistenie americkej nadvlády vo svete a k tomu je potrebné skrotiť EÚ. USA nechcú veľmi silnú EÚ a ani silné Rusko, nechcú ani aby sa upevňovala spolupráca Nemecka a Ruska. Vo vojenskej stratégií dominuje „teória chaosu“, ktorej princíp je veľmi jednoduchý: nie je potrebné okupovať  krajinu, ale zničiť štát. Ničením ukrajinského štátu došlo k veľkému narušeniu vzťahov medzi Európou a Ruskom. Kto to zabezpečil?

Môžeme postaviť dve dôležité otázky. Prvá. Potrebuje Európa na svojom území NATO kvôli údajnej hrozbe Ruska? Na túto otázku odpovedám, že nie. Európa sa nemusí báť Ruska a má mať schopnosť s touto krajinou rozvíjať normálne medzinárodné vzťahy založené na vzájomnej dôvere, spolupráci či priateľstve. Druhá otázka. Potrebuje NATO ( či Amerika ) Európu? V tomto prípade už moja odpoveď je, žiaľ, kladná. NATO potrebuje Európu. Z dvoch základných dôvodov. Čo najviac sa priblížiť k hraniciam s Ruskou federáciou. Toto približovanie sa teraz deje tak, že NATO sa posilní na východnom krídle Európy.

Ale ak NATO v skutočnosti nie je o ochrane obyvateľov Európy pred hrozbou Ruska, aké môže mať ešte poslanie, ktoré nevieme postrehnúť a ktoré pred verejnosťou je potrebné zakrývať práve maskou agresívnej politiky Ruskej federácie ? Vieme, že niektoré krajiny východnej Európy si vojensko-politickú prítomnosť aliancie priam žiadajú a medzi nimi figuruje aj Slovenska republika, ktorá túto žiadosť organizuje najmä cez aktivity prezidenta SR.

Nedávno bolo oznámené, že USA už vyčlenili 3,4 miliárd dolárov vo fiškálnom roku 2016 až 2017 na posilnenie obranných opatrení v Európe. Práve USA majú rozhodujúcu pozíciu v NATO a v zásade ide o ich vojsko a techniku v Európe. Pokiaľ ide o východ Európy, tak aj náš veľvyslanec pri NATO potvrdil, že USA zvažujú posilnenie rotačnej prítomnosti na cvičeniach v Pobalti, Rumunsku, v Bulharsku. Ich ľudia tam budú častejšie a pravidelnejšie. Vyzerá to tak, že NATO sa modernizuje aj vo verbálnej komunikácií. Podľa informácií z denníka Pravda, nemá ísť o stále rozmiestnenie vojakov a má sa hovoriť o pretrvávajúcej rotácií jednotiek namiesto označenia  o permanentnej prítomnosti. Verbálna komunikácia sa má prispôsobovať politike obranných opatrení USA a NATO.

Posilňovanie obranných opatrení v Európe z úrovne USA a NATO môže predstavovať maskovanie inej dôležitej aktivity, ktorú demokratický Západ na čele s USA nemá záujem v svojej propagande pomenovať. Iba pripomeniem, že už z nacistického „umenia propagandy“ vyplýva aj taká zásada, že je potrebné apelovať iba na inštinkty, city, pocity a vášne ľudu. Strach z Ruska môže byť spájaný iba s tým, že sa potrebujeme brániť a nič iba brániť. Čo je teda skryté v propagande demokratického Západu?

Úvod  k odpovedí na otázku som našiel v knihe „Ošiaľ hákového kríža“, autorom ktorej je Michail Gus. Citujem: „ Keď nacisti 9. apríla 1940 obsadili Dánsko a Nórsko, bolo nariadené vysvetľovať ich agresiu ako „opatrenie na ochranu týchto krajín“ a v nijakom prípade nedávať podnet na to, aby si mohol niekto myslieť, že „Nemecko si chce vytvárať oporné body pre budúce vojenské operácie“.“ ( podčiarkol D. H., str. 97 ) V propagande demokratického Západu nám nikto nevysvetlí, že prítomnosť vojsk USA a NATO na území Európy je v prvom rade v záujme politických cieľov USA.

Vojenská prítomnosť vojsk USA na území Európy je jedna z dôležitých nástrojov „spravovania“ Európy. Tieto vojska sú v prvom rade na území Európy inštalované ako súčasť štátnej moci USA a majú byť garantom, že Európa sa nevymkne  USA spod poručníctva, nebude si robiť samostatnú politiku, neodtrhne sa z „transatlantického partnerstva“. Európa sa Amerike vždy zíde. Jej územie je dostatočne veľké pre vojenské aktivity, jej územie už bolo dôležité pre dve svetové vojny a teda môže túto úlohu plniť aj v budúcnosti. Prítomnosť vojsk USA či NATO v Európe bude zárukou, že ani jednotlivé národné štáty si nebudú môcť dovoľovať robiť politiku, ktorá by mala vybočovať z úlohy podriadenosti či povoľnosti zámerom svetovej veľmoci.

Dá sa tvrdiť, že USA si v Európe dokončujú budovanie svojich vojenských bodov, ktoré nemajú byť určené len pre možné vojenské operácie či obranu obyvateľov Európy. Tieto oporné body budú v skutočnosti pripravené aj na elimináciu možného odporu obyvateľstva proti politike USA, či na podporu tých politických elít, ktoré sa budú uchádzať o formálnu dôveru svojich obyvateľov.

Posilnenie obranných opatrení v Európe, ako sa zdôvodňuje v propagande, v skutočnosti bude predstavovať zaistenie politicko-ekonomických aktivít nadnárodných korporácií na území Európy. Treba si uvedomiť, že k tomu sa pripravujú mimoriadne veľké projekty USA určené k ľahšiemu ovládnutiu priestoru Európy. Ide napríklad o prípravu a podpísanie dohody o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve ( TTIP ), o dohodu o obchodných službách ( TISA ). Podstatné má byť to, že ekonomika Európy sa má prispôsobiť podmienkam ekonomiky USA a že tieto dohody môžu veľmi negatívne ovplyvniť politický a právny systém každej členskej krajiny EÚ.  Všetky tieto opísané súvislosti môžeme zhrnúť pod druhý dôvod, prečo NATO ( či Amerika ) potrebuje Európu.

Z tohto pohľadu komentár Moskvy k posilňovaniu obranných opatrení USA v Európe je veľmi významný, avšak v Európe niet politikov, ktorí by jeho závažnosť pochopili. Citujem: „ Kroky USA a NATO destabilizujú a majú zlý vplyv na európsku bezpečnosť.“  Zatiaľ je taká situácia, že ani v období pred parlamentnými voľbami nevieme sa otvorene baviť o potrebe realizácie mierovej politiky v Európe. Zločiny NATO a jeho politika vo svete za môjho života ma nemôžu presvedčiť o tom, že reprezentuje hodnoty, ktoré treba preberať, uctievať, brániť, podporovať a  ešte k tomu žiadať, aby základňa tejto zločineckej firmy bola aj na území Slovenska.

Kto si chce lepšie uvedomiť zločinecký charakter vojenskej aliancie Západu, nech si prečíta článok od profesora Rajka Dolečka, ktorý bol uverejnený dňa 15.2.2016 v internetových novinách Rukojmí pod názvom „Prečo nemám rád NATO?“. Samozrejme, usvedčujúcich faktov je nadostač, avšak stále mám pocit, že mnohým ľuďom či politikom na faktoch vôbec nezáleží, pretože ich myslenie sa uberá úplne iným smerom. Podpora politiky NATO v demokratickej Európe akoby súvisela s nekončiacou sa eufóriou z toho, že všetci sme súčasťou civilizovaného Západu a že každá organizácia plní svoje poslanie a úlohy na demokratických princípoch, ktoré sa nemôžu porušovať a neporušujú a teda neexistuje ani dôvod ich kritického hodnotenia a  potreby určitých zmien.

V rámci demokratického Západu sa nerobí žiadny pokus o presadzovanie mierovej politiky  v Európe, aj keď podľa mnohých názorov Európska únia bola založená práve z toho dôvodu, aby bolo zabránené ďalším vojnovým konfliktom. Všetko umenie politikov Západu a masmédií je sústredené do jedného bodu: ukázať verejnosti na hlavného nepriateľa Európy, USA a NATO, zabezpečiť, aby si verejnosť zvykla na masírovanie, že jej nepriateľom je Rusko, ktoré za každú cenu narúša našu prosperitu a bezpečnosť spojenú s Európskou úniou a organizáciou NATO.

Ku koncu februára 2016  vydal jeden z think – tankov NATO zásadnú správu pod názvom „Aliancia v ohrození“ a podtitulom „Posilňovanie európskej obrany vo veku turbulencie a súťaživosti.“ Správa je zameraná na to, či je NATO pripravené bojovať a vyhrať vojnu s Ruskom. Bojiskom majú byť pobaltské krajiny. O tejto správe sa zmieňuje Christopher Black z Toronta, odborník na medzinárodné  trestné právo a advokát medzinárodného trestného tribunálu. Správu vydalo Centrum Brenta Snowcrofta pre medzinárodnú spoluprácu pre potreby NATO a to v spolupráci s firmou Airbus ( ! ). Toto centrum je pomenované podľa generála, ktorý bol poradcom  pre veci národnej bezpečnosti u troch prezidentov USA.

Sám Christopher Black konštatuje, že správa bola vytvorená predovšetkým preto, aby vládam štátov ako Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Nórska dala základňu propagandy,  ( podčiarkol D. H. ) ktorá sa bude potom využívať pre prácu s verejnosťou. Veľmi zaujímavé je toto jeho konštatovanie: „Posilňovanie prítomnosti NATO predovšetkým vo východnej Európe má totiž celkom zjavne isté spoločné prvky s pohybmi, ktoré predchádzali pokusu o dobytie Ruska nazvanému operácia Barbarrosa. V zásade sledujeme Barbarrosu 2.“  Tu chcem sa zmieniť o tom, že nedávno bola zverejnená informácia, podľa ktorej existuje plán „Barbarrosa 2“, ktorý bol v Pentagóne  vytvorený a hlavami hlavných európskych krajín – členov NATO – aj podpísaný. A kópiu plánu vraj ukázal prezident V. Putin  pri jednom zaujímavom stretnutí aj pani Merkelovej  s jej podpisom.

Podľa Christophera Blacka najnovšia správa z dielne NATO podporuje jeho teóriu, že to bude práve NATO, ktoré sa bude snažiť práve v Pobaltí vyvolávať nebezpečné situácie, z ktorých potom obviní Rusko. Správa vraj volá po „jadrovej modernizácií“, čiže po novej výzbroji a zvýšení produkcie atómových zbraní.  To, čo sa opisuje vo vydanej správe, je podľa odborníka na medzinárodné trestné právo, v rozpore s Chartou OSN, ktorá jasne predpisuje záväzný postup pre urovnávanie sporov. Dokonca sa obsah správy dá považovať za dôkaz proti autorom správy v prípade súdneho procesu, ktorého predmetom by bolo sprisahanie za účelom spáchania  vojnového zločinu. Samozrejme, za situácie, že by bola podaná žaloba.

Strašenie Ruskom sa deje na rôznych frontoch politiky demokratického Západu. Nič sa neponecháva náhode a tak aj občianske združenia majú za úlohu riešiť problémy, ktoré z ich pohľadu vytvára Rusko. Pod vedením Európskej únie sa zásadným spôsobom vymedzuje proti Rusku aj oblasť propagandy. V Českej republike dňa 29.2.2016 práve občianske združenie Európske hodnoty, ktoré z vlastných prostriedkov nemá financie ani na pokrytie  platu jedného pracovníka na mesiac, zrealizovalo v Poslaneckej snemovne ČR konferenciu so zaujímavým názvom: „Ako poraziť kremeľskú dezinformačnú kampaň?“

Ruská propaganda vraj chce rozbúrať jednotu Európy a vyvolať v ľuďoch nedôveru k všetkému, čo sa v médiách objaví. Záhadou je, ako toto združenie prišlo k poznaniu, že práve ruská propaganda zásadne ovplyvňuje nedôveru občanov ČR k médiám. A nie iba to. Na konferencií sa jej aktívni a angažovaní organizátori a účastníci dopracovali  aj k poznaniu, že Rusko prehlbuje vnútropolitické napätie v krajinách V 4, a rozoštváva západnú Európu so strednou a východnou Európou.  Rusko vraj eskaluje konflikt v Sýrií proti sýrskemu obyvateľstvu, čo sa z jeho strany pokladá za vojnu proti Islamskému štátu. Konferencia jasne dala najavo, že agenti kremeľskej propagandy by nemali byť púšťaní do verejnej debaty, treba ich vymazávať na sociálnych sieťach a rušiť webové stránky.

Predpokladám, že občianske združenie Európske hodnoty má od Európskej únie aj platný certifikát, pretože v politickom priestore Európy objavilo existenciu proruských trollov. A keďže vedia ich identifikovať, nebude potom problém, aby týchto trollov dokázali s pocitom hrdého liberálneho demokrata či vlastenca aj ignorovať.  Keď občianske združenie  sa usiluje riešiť  na poslaneckej pôde takéto „závažné problémy“ Európy a je plné nenávisti k všetkým tým, čo majú na politické procesy a udalosti odlišné názory a môžu byť pre verejnosť zaujímavé, tak to znamená, že to nie je žiadna náhoda, ale že je v našich krajinách vytvorená taká organizačná štruktúra neziskových organizácií, ktorá z titulu svojho poslania má obraňovať vraj západné hodnoty spojené s našou terajšou či ďalšou prosperitou. Čo teda v skutočnosti občianske združenie organizované ako extrémna skupina prisluhovačov USA tak veľmi vystrašilo?

Spomínal som, že vojenská prítomnosť USA na území Európy je jedným z dôležitých nástrojov „spravovania“ Európy. Tiež som spomínal, že vojska USA majú byť garantom, že Európa ostane pod poručníctvom USA, že dokončujú budovanie svojich vojenských oporných bodov ( viď príklad s Nemeckom ) pre možné vojenské operácie proti Rusku. Ruská ropa, plyn, nerastné bohatstvo vôbec, celá krajina, to sú tie základné hodnoty, ktoré má Západ v pláne pre svoje potreby a bez ktorých nemá istú budúcnosť a prosperitu.

Zjednocujúcou ideou pod vedením prezidenta Vladimíra Putina je patriotizmus, štátna či národná suverenita, nezávislosť na Západe ( najmä na USA ). To sú hodnoty, ktoré sa stali pre vraj demokratické krajiny Západu nepochopiteľné, pretože má platiť iba idea unipolárneho videnia sveta – všetci sa musia podriadiť USA či ich poňatiu globalizácie. Európska únia, žiaľ, je budovaná nie kvôli mieru vo svete, ale kvôli tomu, aby sa Európa mohla z hľadiska potrieb svetovej vlády ľahšie spravovať práve v zmysle podriadenia sa jedinej svetovej veľmoci. A toto nie je možné garantovať bez vojenských oporných bodov, bez základni NATO.

Rusko svoje chápanie sveta nestotožňuje  s unipolárnym videním sveta. Nemá v úmysle kolonizovať Európu a ani ju vojensky obsadiť a dobiť. Politika Ruska skôr súvisí s ideou multipolárneho videnia sveta, v ktorom je dostatok priestoru pre spoluprácu suverénnych krajín na princípoch, ktoré jasne stanovuje aj Charta OSN. Je jasné, že od jej videnia sveta sa odvíja aj iný spôsob myslenia, uvažovania, konania, chápanie politických procesov a javov a nakoniec aj to, ako organizovať nadnárodnú spoluprácu národov.

Občianske združenie Európske hodnoty jasne požaduje, že proti ľuďom s iným spôsobom myslenia, uvažovania, chápania a konania je potrebné rázne zasiahnuť a nedovoľovať im, aby balamutili verejnosť nevhodnými myšlienkami, pretože tým budú len ohrozovať budovanie jednotnej Európy a narúšať západnú propagandu. V každom prípade je potrebné podotknúť, že nás, z ich pohľadov „trollov“, vôbec nie je málo, nie sme žiadna marginalizovaná skupina, ktorú treba odhodiť a obetovať v prospech západných hodnôt. Sme podstatná, veľká časť verejnosti, ľudu, ktorý si nemôže dovoliť, aby si politici demokratickej Európy do nekonečná robili svoju politiku a pritom bez súhlasu tohto ľudu v zásadných otázkach zahraničnej politiky.

Strašenie obyvateľstva Európy Ruskom patrí medzi jasný výtvor politikov Západu vrátane našich politikov, ktorí neberú ohľad na toto obyvateľstvo. Toto systematické strašenie má prispieť k tomu, aby sa posilnilo poručníctvo USA nad Európou. Toto je „hodnota“ Západu, ktorá sa musí zachovať. A preto aj občianske združenia podobné Európskym hodnotám musia naplno pracovať v prospech tejto hodnoty či ďalších hodnôt a bojovať proti každému, kto má iný názor ako je oficiálne politický či mediálny názor. Že sa pri tomto boji proti mysleniu verejnosti vytratila z priestoru demokratického Západu verejná kritika či kritické myslenie, to už nikoho z „demokratov“ nezaujíma.

Vyvolávanie v ľuďoch nedôvery k oficiálnej politike Západu  sa z hľadiska občianskeho združenia pokladá za niečo, čo sa nesmie za žiadnych okolnosti akceptovať. Strach z vyvolávanie nedôvery u verejnosti je v skutočnosti strachom z myslenia verejnosti, z prebudenia sa verejnosti, ktorá sa môže, a má na to zákonné právo, pýtať politikov na rôzne veci, ktoré sa odohrávajú v reálnom svete a v rámci ktorých prijímajú svoje rozhodnutia bez súčinnosti s touto verejnosťou. 

Za verejnosť Slovenska chcem položiť našim ústavným činiteľom veľmi jednoduchú otázku. Generálny tajomník NATO Stoltenberg obvinil Rusko, že šíri atmosféru strachu v krajinách východnej Európy. Z môjho stanoviska je to veľká lož. V NATO má zastúpenie aj Slovenska republika a preto je možné predpokladať, že generálny tajomník získava informácie aj od zástupcov Slovenska. Predpokladám, že naši ústavní činitelia sú dobre informovaní, pretože iba z ich kruhov je možné získať informácie o tom, ako Rusko konkrétne šíri atmosféru strachu v krajinách východnej Európy, aké k tomu používa metódy a ako to Rusko robí konkrétne  vo vzťahu k Slovenskej republike.

Od našich ústavných činiteľov očakávam, že budú vedieť   uviesť argumenty na potvrdenie toho, čo generálny tajomník NATO tvrdí, respektíve  majú k dispozícií argumenty, ktorými môžu jeho obvinenie na adresu Ruska vyvrátiť.  Naši ústavní činitelia sú nám, obyvateľom Slovenska, dlžní odpovede na položenú otázku. Strašenie obyvateľov Ruskom sa stalo oficiálnou politikou Západu a Slovensko sa od takejto politiky nedištancovalo, takže naši ústavní činitelia  majú ľudskú, morálnu a pracovnú povinnosť vysvetliť toto strašenie Ruskom. Bude to určite lepší spôsob komunikácie s verejnosťou, ako sa púšťať cez rôzne agentúry, inštitúcie a združenia do boja proti tým jednotlivcom, ktorí svojimi názormi predstavujú  významný postoj (mlčiacej ) verejnosti v otázkach toho, ako robiť zahraničnú politiku a organizovať vzťahy medzi krajinami v Európe.

Tak, ako demokratický Západ  vôbec nestojí o rovnoprávne postavenie, o rovnoprávne partnerstvo s ruskou civilizáciou, tak Amerika vôbec nestojí o rovnoprávne postavenie a rovnoprávne partnerstvo s Európou. V rámci demokratického Západu USA si pestujú svoj individualizmus spojený s poslaním byť naďalej svetovou veľmocou a to si vyžaduje, aby svoje problémy si mohli riešiť nielen na úkor Ruska, ale predovšetkým na úkor našej Európy. Na záver mám pre našich politikov  a pre podobných ľudí, akí pracujú v prospech občianskeho združenia Európske hodnoty, dva veľmi aktuálne citáty:

„Nie som zvyknutý milovať svoju vlasť so zavretými očami a so zatvorenými ústami.“

„Podliezanie iným kultúram na úkor svojej svedčí o nízkej morálnej a intelektuálnej úrovni.“

Dušan Hirjak