Čínski experti označili túto návštevu za “rutinnú návštevu”, ktorej cieľom je modernizácia spolupráce, ktorá podporí nové rozvojové požiadavky oboch krajín, najmä keď malá klika pod vedením USA zvyšuje úsilie o obkľúčenie rastu Číny a Ruska. Cieľom návštevy nie je požiadať Čínu o pomoc, ako to niektoré médiá hlásali, dodali experti.

Zbližovanie Číny a Ruska v oblasti hospodárskej spolupráce by sa nemalo spájať s prebiehajúcou ukrajinskou krízou, ani by sa nemalo chápať ako príklon Číny k určitej strane, uviedli čínski pozorovatelia a označili takúto interpretáciu za úzkoprsosť. Poznamenali, že Čína má právo vybrať si, s kým bude spolupracovať, pokiaľ táto spolupráca neporušuje medzinárodné normy; a takýto výber nebude rušiť hluk z akejkoľvek tretej strany.

Mišustin v pondelok neskoro večer pristál v Šanghaji, kde ho na letisku privítali veľvyslanec Moskvy v Číne Igor Morgulov a čínsky veľvyslanec v Rusku Čang Chan-chuej, informovala agentúra Reuters. Mišustin je na oficiálnej návšteve Číny od 23. do 24. mája.

Čínsky premiér Li Kche-čchiang poslal v utorok blahoprajný list k čínsko-ruskému obchodnému fóru, v ktorom Li uviedol, že fórum je dôležitým krokom na dosiahnutie konsenzu lídrov oboch krajín a že Čína je ochotná rozšíriť obchodnú spoluprácu s Ruskom, ako aj podporiť objem a kvalitu bilaterálnej spolupráce.

Li zdôraznil, že Čína je pripravená posilniť vzájomne prospešnú spoluprácu s krajinami na celom svete vrátane Ruska s cieľom rozvíjať otvorené svetové hospodárstvo a vysokokvalitnú spoluprácu v rámci iniciatívy Pásmo a cesta s cieľom vniesť do svetového hospodárstva viac istoty a impulzov.

Podľa mediálnych správ mal ruský premiér navštíviť aj petrochemický výskumný ústav v Šanghaji, ako aj rokovať so “zástupcami ruských podnikateľských kruhov”.

Užšia hospodárska spolupráca

Čínski experti považujú túto návštevu za “rutinnú”, keďže čínski a ruskí vysokí predstavitelia si často vymieňajú názory na obchod. Cieľom Mišustinovej návštevy je najmä realizácia plánu spolupráce, ktorý si obaja lídri vytýčili počas svojho marcového stretnutia.

Počas fóra Mišustin povedal, že očakáva, že bilaterálny obchod dosiahne tento rok 200 miliárd dolárov, uviedol Sputnik News. V roku 2022 dosiahol obojstranný obchod medzi Čínou a Ruskom rekordnú hodnotu 190,27 miliardy dolárov.

Podľa údajov Generálnej colnej správy sa čínsko-ruský obchod v prvom štvrťroku zvýšil o 38,7 % a spolupráca v oblasti energetiky je naďalej hlavným stabilizátorom bilaterálnych vzťahov.

Na jednej strane Rusko pod sankciami Západu zrýchlilo tempo ekonomickej transformácie smerom na východ. Na druhej strane, obrovský trh a rýchle hospodárske oživenie Číny ju robia lukratívnou aj pre svet a Rusko nie je výnimkou, povedal v utorok pre Global Times Li Xin, riaditeľ Centra pre ruské a stredoázijské štúdie na Šanghajskom inštitúte pre medzinárodné štúdie.

“Cieľ rastu je dobre dosiahnuteľný, ak si obe krajiny udržia obchodnú dynamiku od začiatku roka 2023,” poznamenal Li.

Počas fóra Mišustin podľa ruského Sputnik News vymenoval širokú škálu oblastí ďalšej spolupráce, od energetiky po poľnohospodárstvo, financie a spoluprácu v priemysle, v ktorých sa snaží rozšíriť spoluprácu s Čínou.

Mišustin poznamenal, že energetická spolupráca s Čínou zostáva pre Rusko bezpodmienečnou prioritou a dodávky zemného plynu a uhlia sa neustále zvyšujú. Okrem tradičnej energetiky Rusko pripravuje s Čínou aj nové projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, uviedol Mišustin.

“S oživením čínskej ekonomiky by bol veľký dopyt po spotrebe energie. Na druhej strane je pre Rusko naliehavou úlohou rozšíriť čínsky energetický trh a nahradiť ním časť európskeho energetického trhu,” povedal Li.

Mišustin tiež poznamenal, že Rusko a Čína musia byť aktívnejšie pri zefektívňovaní vzájomného prístupu na poľnohospodárske trhy a spolupracovať na posilnení potravinovej bezpečnosti. Ruský premiér zdôraznil, že bilaterálny obchod s poľnohospodárskymi výrobkami sa rozvíja rýchlejším tempom.

V minulom roku sa obchod s poľnohospodárskymi výrobkami zvýšil o 42 % na viac ako 7 miliárd USD.

Spolupráca v oblasti poľnohospodárstva je relatívne novým odvetvím a má veľký význam pre Rusko, ktoré chce rozšíriť ďalšie trhy z európskeho trhu a Čína tiež potrebuje diverzifikáciu svojho poľnohospodárskeho dovozu, uviedol Li.

“Očakáva sa napríklad, že ruské sójové bôby nahradia časť vývozu USA do Číny,” povedal Li.

Pokiaľ ide o finančnú spoluprácu, Mišustin uviedol, že obe krajiny zvýšia bilaterálnu finančnú spoluprácu prostredníctvom zúčtovania v miestnej mene s cieľom posilniť hospodársku suverenitu.

Poznamenal, že bilaterálne zúčtovanie v miestnej mene sa v roku 2022 vyšplhalo na takmer dve tretiny celkového zúčtovania, pričom v roku 2021 predstavovalo približne 25 %.

Zúčtovanie v miestnej mene môže zabrániť rizikám hegemónie dolára a podporiť internacionalizáciu jüanu, povedal Li.

Pokiaľ ide o priemyselnú spoluprácu, Mišustin uviedol, že lodiarstvo, výroba civilných dronov a drevársky priemyselný komplex sú sľubnými oblasťami spolupráce medzi Ruskom a Čínou.

Odolávanie nesprávnej interpretácii

Na utorkovom brífingu čínskeho ministerstva zahraničných vecí zaznela otázka, či úzka spolupráca medzi Čínou a Ruskom nevyvolá obavy a nespokojnosť niektorých západných krajín, ktoré by dokonca mohli zvážiť uvalenie sankcií na niektoré podniky obchodujúce s Ruskom.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v reakcii uviedol, že Čína uskutočňuje normálnu hospodársku a obchodnú spoluprácu s ostatnými krajinami sveta vrátane Ruska na základe rovnosti a obojstranne výhodných výsledkov.

Sme proti jednostranným sankciám a jurisdikcii s dlhou rukou, ktoré nemajú žiadny základ v medzinárodnom práve ani mandát Bezpečnostnej rady OSN, uviedol Mao a zopakoval, že spolupráca Číny a Ruska nie je zameraná na žiadnu tretiu stranu a nie je predmetom narušenia alebo nátlaku zo strany žiadnej tretej strany.

“Čína prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu legitímnych a zákonných práv a záujmov čínskych spoločností,” povedal Mao.

Ďalšie mediálne správy spájali Mišustinovu návštevu s prebiehajúcim rusko-ukrajinským konfliktom a uvádzali, že návšteva je znakom toho, že “oba národy sa napriek kríze usilujú o ďalšie posilnenie vzťahov”; a že návšteva demonštruje rastúcu hospodársku závislosť Moskvy od Číny.

V rozpore s týmito správami Zhang Hong, spolupracovník Ústavu ruských, východoeurópskych a stredoázijských štúdií Čínskej akadémie spoločenských vied, považuje prehlbovanie čínsko-ruskej hospodárskej spolupráce skôr za nevyhnutnú voľbu, ako sa vyrovnať so vzájomnými potrebami. “Obrat Ruska na východ” ho poháňa k rozšíreniu čínskeho trhu, zatiaľ čo silné hospodárske oživenie Číny spôsobuje, že krajina potrebuje viac energie a surovín.”

Západné médiá už dlho vyzdvihujú dusenie ruskej ekonomiky, ale takéto tvrdenie vážne podceňuje odolnosť ruskej ekonomiky, povedal Zhang.

Mišustin pri prednesení výročnej správy vlády v Štátnej dume v marci tohto roku uviedol, že ruská ekonomika odolala západným sankciám v roku 2022 a teraz sa vrátila na trajektóriu rastu; a že niektoré medzinárodné organizácie predpovedali, že ruská ekonomika zaznamená pozitívnu dynamiku v roku 2023.

Zhu Yongbiao, profesor Výskumného centra pre pásmo a cestu na univerzite v Lanzhou, poznamenal, že pohľad západných krajín na väzby Číny s Ruskom je krátkozraký. “Upevňovanie hospodárskej spolupráce s Ruskom nesignalizuje, že Čína sa uprostred konfliktu prikláňa k Rusku. Ako veľká krajina s vyspelou diplomatickou stratégiou má Čína svoj vlastný plán spolupráce s inými krajinami, pokiaľ neporušuje medzinárodné normy; a takýto plán nenaruší žiadny hluk z tretej strany.”