Pozor na novú pandemickú zmluvu WHO! Upozorňuje slovenský europoslanec

Brusel 20. apríla 2023 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Svetová zdravotnícka organizácia ale aj Európska únia sa chcú dôkladne pripraviť na prípadné nové pandémie. Vyplýva to z pripravovaných medzinárodných dokumentov, v ktorých sa píše o spolupráci vedcov, lepšej materiálnej a technickej vybavenosti ako aj o boji s dezinformáciami

Poslanec europarlamentu Milan Uhrík (Republika) sa tento týždeň zúčastnil konferencie o tzv. novej pandemickej zmluve, ktorú pripravuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). “Konečne sa o nej začína hovoriť nahlas aj na najvyšších úrovniach. O čo ide?
Pandémie vraj budú znovu, budú častejšie, a preto sa na ne musí spoločnosť “systematicky pripraviť”. Z mimoriadnych opatrení, ktoré boli počas covidu chce WHO spraviť v podstate štandardné riešenie,” vysvetlil v stredu na sociálnej sieti Uhrík.

Nová Pandemická zmluva má odporúčania WHO urobiť pre štáty právne záväznými. Tým sa podľa Milana Uhríka skončí národná suverenita a o opatreniach a životoch ľudí po celom svete budú rozhodovať nikým nevolené elity, ktoré sa budú zodpovedať jedine tak svojim sponzorom.

“Pre vyhlásenie pandémie už nebude potrebná vysoká úmrtnosť či celosvetové pokrytie. Pandémie bude podľa potreby (koho asi?) vyhlasovať WHO. Môžeme sa teda pripraviť na kampane a pandémie strachu. WHO má získať cenzorské právomoci na boj proti “dezinformáciám”,” upozorňuje ďalej predseda hnutia Republika.

Z informácii, ktoré má zatiaľ k dispozícii doplnil, že pandemická zmluva sa má schvaľovať väčšinovým hlasovaním v pléne EP v roku 2024, účinná má byť od roku 2025. “Budeme to aj naďalej sledovať a takúto zmluvu určite nepodporíme. Šialenstvo okolo covidu stačilo! Zdravie je viac než biznis pre veľké farma korporácie.”

Čo sa zatiaľ uvádza na oficiálnych stránkach EÚ?

Európska rada v januári tohto roka na svojej webovej stránke informovala, že Svetové zdravotnícke zhromaždenie súhlasí so začatím rokovaní o dohode o boji proti pandémiám. Už 1. decembra 2021 dosiahlo 194 členov WHO konsenzus o začatí procesu prípravy a rokovania o dohovore, dohode alebo inom medzinárodnom nástroji podľa ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie s cieľom posilniť prevenciu pandémií, pripravenosť a reakciu na ne.

Teraz nasleduje zriadenie medzivládneho rokovacieho orgánu, ktorého prvé dve zasadnutia sa uskutočnili v roku 2022 (s cieľom dohodnúť sa na spôsoboch práce a harmonograme. Tento orgán potom predloží správu o pokroku na 76. zasadnutie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v roku 2023 s cieľom prijať tento nástroj do roku 2024.

Dohovor, dohoda alebo iný medzinárodný nástroj je právne záväzný podľa medzinárodného práva. Dohoda o prevencii pandémií, pripravenosti a reakcii na ne prijatá v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie by krajinám na celom svete umožnila posilniť vnútroštátne, regionálne a globálne kapacity a odolnosť voči budúcim pandémiám.

Takýto nástroj by podľa Rady Európy tiež: zabezpečil vyššiu, trvalú a dlhodobú politickú angažovanosť na úrovni svetových lídrov štátov alebo vlád; vymedzil jasné postupy a úlohy; zabezpečil dlhodobú podporu verejného a súkromného sektora na všetkých úrovniach; podporil začlenenie záležitostí týkajúcich sa zdravia do všetkých príslušných oblastí politiky.

“Musíme vytvoriť prostredie, v ktorom sa každý vedecký pracovník, zdravotnícky pracovník a vláda môžu spojiť pre spoločnú vec. Spolupracovať pri vytváraní nových riešení na ochranu toho, čo je najcennejšie – nášho zdravia a nášho života,” uviedol Charles Michel, predseda Európskej rady, na Svetovom zdravotníckom samite, 25. októbra 2021

Aký je účel medzinárodnej dohody o pandémiách? Návrh medzinárodného nástroja o prevencii pandémií, pripravenosti a reakcii na ne sa podľa Rady Európy riadi duchom kolektívnej solidarity zakotveným v zásadách spravodlivosti, inkluzívnosti a transparentnosti. “Ani jednotlivé vlády, ani globálne spoločenstvo nedokážu pandémiám úplne zabrániť. Medzinárodné spoločenstvo sa však musí na možné budúce pandémie oveľa lepšie pripraviť a svoju reakciu na ne lepšie zosúladiť, a to v rámci celého cyklu odhaľovania, varovania a reakcie. V nástroji by sa stanovili ciele a základné zásady na vytvorenie štruktúry pre nevyhnutné spoločné opatrenia na boj proti pandémiám.”

Ďalej je uvedené, že ako sa ukázalo počas pandémie covidu, globálne dodávateľské reťazce a logistické systémy musia byť odolnejšie, aby vedeli zvládnuť globálne ohrozenia zdravia. Všetky krajiny by mali mať nepretržitý prístup k základným dodávkam, liekom a vybaveniu z ktoréhokoľvek miesta na svete. “Reakciu na pandémiu môže uľahčiť aj globálna koordinácia v záujme účinného vytvárania zásob. Schopnosť nasadiť zdravotnícke vybavenie a vysokokvalifikované medzinárodné zdravotnícke tímy v postihnutých miestach by v oblasti globálnej zdravotnej bezpečnosti bola takisto krokom vpred.”

Globálne koordinovaný prístup k výskumu, vývoju a poskytovaniu účinných a bezpečných medicínskych riešení, ako sú vakcíny, lieky, diagnostika a ochranné prostriedky, by bol podľa Rady Európy prínosom pre kolektívnu zdravotnú bezpečnosť. Výmena patogénov, biologických vzoriek a genómových údajov, ako aj vývoj včasných medicínskych riešení (vakcín, liečebných postupov a diagnostiky) sú nevyhnutné na zlepšenie globálnej pripravenosti na pandémiu.

V texte sa píše i o lepšom mechanizme reakcie. “Hrozí, že nerovnosti v prístupe k vakcínam, liekom a diagnostike predĺžia pandémie a budú mať ešte nepriaznivejší vplyv na životy a zdravie ľudí, ako aj na naše spoločnosti a hospodárstva. Aby sa pri budúcich pandémiách riešili globálne potreby spravodlivejšie, vychádzala by táto dohoda zo skúseností získaných z Akcelerátora prístupu k nástrojom proti COVID-19 (ACT-A), COVAX-u a iných kolektívnych nástrojov, ktoré sa vyvinuli od začiatku pandémie COVID-19.”

Kľúčovým prvkom v boji proti pandémii je podľa Rady Európy odolnosť vnútroštátnych systémov verejného zdravotníctva. Aby mohli krajiny účinne reagovať na vypuknutie pandémie, musia byť schopné spoľahnúť sa na svoje systémy verejného zdravotníctva. To by sa mohlo dosiahnuť spoľahlivejším mechanizmom podávania správ o jednotlivých krajinách, ako aj rozsiahlejším využívaním spoločných externých hodnotení a lepšími následnými opatreniami.

Dohodou by sa vraj zabezpečila väčšia transparentnosť, posilnenie vyvodzovania zodpovednosti, ako aj spoločnej zodpovednosti v medzinárodnom systéme. “Okrem toho sa ňou vytvoria základy pre lepšiu komunikáciu a informovanie občanov. Nepodložené tvrdenia ohrozujú dôveru verejnosti a mohli by oslabiť opatrenia v oblasti verejného zdravia. V záujme obnovenia dôvery občanov by sa mali stanoviť konkrétne opatrenia na zlepšenie toku spoľahlivých a presných informácií, ako aj na boj proti nepodloženým tvrdeniam na celom svete.”