Ako môže Brusel ovplyvniť slovenské voľby – a čo s tým môžeme robiť

Digitálny dohľad v rukách Bruselu

Len málo ľudí vie – aj na Slovensku „nezávislé“ médiá o tom mlčia, že v EÚ popri nariadení o digitálnych službách (DSA), ktoré oficiálne vstúpilo do platnosti vo februári 2024, funguje v zákulisí aj ďalší mechanizmus – Rapid Response System (RRS). Formálne ide o „koordinačný nástroj na ochranu volieb pred dezinformáciami“. V praxi však môže slúžiť ako rýchly zásahový kanál medzi Európskou komisiou, platformami a vybranými mimovládkami, prostredníctvom ktorého možno „upratovať“ informačný priestor počas predvolebnej kampane.

Aktiváciu RRS neriadi žiaden členský štát. Rozhoduje o nej Európska komisia (DG CONNECT) – z vlastného podnetu, alebo na žiadosť niektorého zo signatárov Kódexu postupov proti dezinformáciám (Code of Practice – CoP). Medzi signatármi sú veľké platformy ako Google, Meta, TikTok, Microsoft, ale aj mimovládne organizácie a fact-checkeri.

Zo Slovenska je verejne potvrdený aspoň GLOBSEC, ktorý v rámci CoP pôsobí v pracovnej skupine pre krízové situácie. Nie je však vylúčené, že podobne ako v Česku či Rumunsku, sa do spolupráce pred voľbami zapájajú aj iné subjekty s regionálnym zameraním.

Slovensko: legislatívne pripravené, ale bez kontroly

Na rozdiel od Českej republiky, kde sa implementácia DSA ešte len rozbieha, Slovensko prijalo novelu zákona o mediálnych službách (203/2024 Z. z.), ktorá určila Radu pre mediálne služby (RpMS) ako koordinátora digitálnych služieb. Táto inštitúcia má dohliadať na uplatňovanie DSA, vyhodnocovať riziká a udeľovať štatút „dôveryhodných nahlasovateľov“.

Problém je, že práve RRS – teda rýchly zásahový systém – nie je súčasťou DSA, ale dobrovoľného Kódexu spravovaného Komisiou. Rada pre mediálne služby preto nemá právomoc ani aktivovať, ani kontrolovať RRS. Ak by Komisia rozhodla o jeho spustení pred voľbami, slovenské orgány by sa o tom mohli dozvedieť až dodatočne. RRS by pritom mohol zasahovať do informačného priestoru, odstraňovať príspevky, obmedzovať dosah strán či kandidátov – a to bez akejkoľvek zákonnej kontroly.

RRS ako dobrovoľný mechanizmus CoP zostáva úplne mimo zákona. Brusel ho môže aktivovať kedykoľvek a v plnej anonymite – s odôvodnením, že ide o „ochranu integrity volieb“.

Zástancovia tohto systému tvrdia, že chráni demokraciu pred „ruským vplyvom“. Lenže v realite nie je jasné, kto posudzuje, čo je dezinformácia a čo legitímna kritika. Platformy môžu reagovať okamžite – a odstrániť alebo skryť obsah, ktorý sa im alebo ich partnerom nepozdáva. Ak ide o tému, ktorá je politicky citlivá, môže sa tak rozhodnutie Európskej komisie a súkromných spoločností premietnuť do informačnej nerovnováhy v prospech jednej strany. Národný koordinátor pritom stojí bokom a bezmocne sleduje, ako Brusel a jeho „dôveryhodní“ partneri korigujú slovenský online priestor.

Kto na Slovensku môže žiadať zásah

Okrem veľkých technologických gigantov môžu byť signatármi CoP aj mimovládne organizácie, výskumné centrá a fact-checkerské projekty. V prípade Slovenska je známy najmä GLOBSEC, ktorý má postavenie signatára a pôsobí ako regionálny „hub“ pre strednú Európu.

Európske databázy však naznačujú, že do CoP sú zapojené aj organizácie s pôsobnosťou naprieč regiónom – ako Democracy Reporting International, NewsGuard, Science Feedback či Logically Group.

Všetky majú možnosť podávať podnety na aktiváciu RRS alebo priamo označovať problematický obsah.

To znamená, že pred voľbami na Slovensku by o zásahoch do nášho informačného priestoru mohli rozhodovať subjekty financované zo zahraničia, bez mandátu slovenských voličov a mimo dosahu našich zákonov.

RRS v praxi: príklady z Európy

Najviditeľnejšie sa mechanizmus RRS objavil počas volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024. Následne bol – podľa oficiálneho portálu DisinfoCode.eu – aktivovaný aj pred prezidentskými voľbami v Rumunsku 2025. V správe sa doslova uvádza:

„Signatári Kódexu postupov (CoP) aktivovali systém rýchlej reakcie (RRS) pre voľby v Rumunsku, aby zefektívnili výmenu informácií medzi organizáciami občianskej spoločnosti, overovateľmi faktov a online platformami.“

To znamená, že Európska komisia spolu so signatármi kódexu už RRS reálne používa aj pri národných voľbách.

V prípade Českej republiky sa o tom hovorí v médiách a odborných blogoch, no zatiaľ bez oficiálneho potvrdenia. Indície však naznačujú, že mechanizmus bol pred jesennými voľbami 2025 minimálne pripravený a koordinovaný s vybranými fact-checkermi.

Odporúčanie EÚ: RRS má byť pripravený pre všetky národné voľby

Najnovšie dokumenty Európskej komisie ukazujú, že systém RRS už nie je len experimentom pre európske voľby. Podľa článku EU Code of Conduct on Disinformation becomes DSA compliance benchmark z 13. februára 2025 Európska komisia spolu s Európskou radou pre digitálne služby odporučili signatárom Kódexu, aby „promptne dokončili Rapid Response System tak, aby pokrýval všetky národné voľby a krízové situácie“.

Inými slovami, Brusel oficiálne vyzval technologické platformy a ich mimovládnych partnerov, aby mali tento nástroj pripravený nielen pre celoeurópske hlasovania, ale aj pre každé národné voľby v členských štátoch. Ide o zásadnú zmenu – z jednorazového opatrenia sa stáva trvalý mechanizmus zasahovania do informačného priestoru počas volieb.

Z pohľadu Slovenska to znamená, že RRS môže byť aktivovaný aj bez rozhodnutia našich orgánov, a to vždy, keď Komisia alebo jej partneri uznajú, že je „ohrozená integrita volieb“. Jediný štátny subjekt, ktorý má s touto oblasťou formálnu kompetenciu – Rada pre mediálne služby – môže proces iba koordinovať v rámci DSA, ale nemá právomoc spustenie či rozsah zásahov ovplyvniť.

Táto skutočnosť potvrdzuje, že RRS sa postupne stáva európskym nástrojom riadenia volebných kampaní, ktorý môže – ak ostane bez kontroly – narušiť rovnosť šancí a slobodu informácií v každej krajine vrátane Slovenska.

RRS – nástroj Bruselu mimo zákonného rámca

Rapid Response System je príkladom, ako EÚ buduje paralelné štruktúry riadenia verejnej komunikácie.

Nevznikol legislatívnym procesom, neprešiel parlamentmi a nepodlieha žiadnej vnútroštátnej kontrole.

Komisia ho môže spustiť, keď vyhodnotí, že v niektorom členskom štáte hrozí „narušenie integrity volieb“ – čo môže znamenať prakticky čokoľvek. Systém sa potom rozbehne v zákulisí:

mimovládky a fact-checkeri označujú obsah, platformy ho obmedzujú, a verejnosť netuší, že ide o súčasť centrálne koordinovanej akcie.

Z pohľadu férovosti volieb je to najúčinnejší, ale aj najnebezpečnejší nástroj, aký Európska komisia vytvorila. Národné vlády ani koordinátori digitálnych služieb nemajú v rukách žiadne brzdy – len právo sa prizerať.

Ako sa môže Slovensko brániť

Najbližšie voľby na Slovensku budú v roku 2026 prípadne 2027. Ak chce slovenská vláda zabezpečiť ich férovosť mala vy prijať aspoň týchto 5 opatrení:

Zákon o mediálnych službách by mal obsahovať jasnú povinnosť: ak Európska komisia aktivuje RRS, Rada pre mediálne služby to musí bezodkladne oznámiť verejnosti a volebnej komisii. Férové voľby si vyžadujú férovú informáciu – aj o tom, že do ich priebehu vstupuje externý digitálny mechanizmus.

Pred voľbami by mali príslušné výbory NR SR žiadať od vlády a RpMS stanovisko: či Brusel plánuje aktivovať RRS, v akom rozsahu a podľa akých kritérií. Verejné vypočutie signatárov Kódexu by z témy odstránilo tajomstvá a z „boja proti dezinformáciám“ urobilo transparentnú diskusiu o zodpovednosti.

Vláda by mohla pripraviť memorandum o ochrane férovosti volieb v online priestore, ktoré by: zaväzovalo slovenské orgány a regulátorov aktívne informovať o každom zásahu do obsahu počas kampane, vytvorilo styčný bod medzi RpMS, Štátnou komisiou pre voľby a Ministerstvom zahraničných vecí, žiadalo predbežné oznámenie Komisie, ak RRS zasiahne do informačného priestoru SR. Tým by sa vytvoril politický a komunikačný štít voči neformálnym zásahom.

Slovensko by malo prijať zákon po vzore FARA, ktorý spriehľadní financovanie subjektov zapojených do „ochrany volieb“ a „mediálnej integrity“. Ak chce mimovládka ovplyvňovať verejnú debatu, má povinnosť zverejniť, kto ju platí. Tí, ktorí sa proti tomu bránia, zvyčajne vedia prečo. Zákon o transparentnosti mimovládok stačiť na ochranu slobodných volieb na Slovensku stačiť nebude.

Rovnováhu by mohol zabezpečiť verejný register zásahov platforiem počas kampaní. Každé obmedzenie obsahu – jeho zníženie dosahu, označenie či odstránenie – by sa zverejnilo spolu s informáciou, kto zásah inicioval. Nie zákaz, ale svetlo verejnosti je najlepšou obranou demokracie.

Suverenita začína pravdou

Slovenské voľby musia zostať slovenské – nie bruselské, algoritmické ani mimovládne. RRS môže byť prezentovaný ako nástroj dobra, no kým funguje mimo zákona, predstavuje riziko pre rovnosť politickej súťaže.

Ak EÚ chce skutočne chrániť demokraciu, mala by začať tým, že bude rešpektovať suverenitu členských štátov a právo občanov na informácie bez cudzieho filtra. Férovosť volieb sa nemeria počtom odstránených príspevkov, ale rovnosťou šance, že každý hlas bude pred voľbami počuť.

Ak Slovensko stratí kontrolu nad svojimi voľbami v online priestore, stratí aj podstatu demokracie – možnosť rozhodovať bez cudzieho dozoru.